TZ: Siniša Labrović

Siniša Labrović / Useless, Leisure and Apple / amt _ project / Bratislava / 21. 6. – 18. 7. 2014

Predtým ako sa Siniša Labrović /1965/ vydal v roku 2000 na umeleckú dráhu vyštudoval chorvátsky jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Záhrebe. V Chorvátsku je Labrović verejnosti známy ako sociálne angažovaný performer, ktorý prostredníctvom svojej umeleckej tvorby reflektuje široké spektrum často vážnych problémov v súčasnej chorvátskej spoločnosti – od pozície umelca v spoločnosti, cez politiku, až po vzťah a vplyv masových médií a mainstreamovej televízie na životy bežných ľudí. Ako performer využíva predovšetkým svoje vlastné telo, ktoré sa stáva nástrojom tvorby, médiom, ale i samotným umeleckým dielom. Pri reflexii rôznych pálčivých problémov mimoumeleckej reality sa neštíti využívať veľakrát drastické intervencie do vlastného tela (napr. vyrezanie úsmevu žiletkou na tvár v diele Smiley, 2008, alebo chirurgické odstránenie častí kože, ktoré boli následne pripevnené na tri plátna v sérii “pseudo malieb” pod názvom Abstraction: Artist selling his skin for cheap, 2010). Napriek tomuto radikálnemu momentu sa jeho diela poväčšine vyznačujú jednoduchosťou formy, pod povrchom ktorej sa ukrývajú oveľa závažnejšie témy a posolstvá, doprevádzané, pre Labrovićovu tvorbu, povestným suchým humorom a iróniou. Okrem vyššie spomínaných tém reflektuje Labrović vo svojej tvorbe i súčasnú politickú klímu v Chorvátsku. V roku 2010 vyzval vtedajšieho ministra kultúry Boža Biškupića na boxerský duel. Keďže sa minister tohoto zápasu nezúčastnil, Labrović sa, ako automatický víťaz, prehlásil za nového ministra kultúry. Nasledujúceho dňa išiel “do práce” na ministerstvo a po stretnutí s ministrom v jeho pracovni sa vrátil k svojej profesii umelca. V roku 2005, v diele The Flock / Stádo, obsadil sedem oviec do hlavných úloh televíznej “show”, prostredníctvom ktorej parodoval plytkosť a umelosť kultúry televíznych reality show a ich vplyv na každodenný život obyvateľov bývalého východného bloku. Dielo, ktoré pravdepodobne najtrefnejšie demonštruje Labrovićov umelecký prístup je performance Perpetuum Mobile, 2009, kde s nádychom irónie reflektuje pozíciu umelca v súčasnosti a jeho túžbu živiť sa svojím umením. Začarovaný kruh neustálej produkcie, kreovania diel, snaha o ich finančné zhodnotenie umožňujúce umelcovi sa uživiť, je v Labrovićovej performance spodobené vo forme absurdného pokusu samotného umelca napiť sa vlastného moču priamo z penisu počas toho ako stojí nahý na pódiu pred obecenstvom.

Napriek tomu, že sa Labrovićova umelecká tvorba vyznačuje istým romantizmom v prístupe i vo výslednej forme spracovania, privádza divákov často do rozpakov, keďže umelec ich s veľkou pasiou nečakane zapája do svojich performancií, alebo nadhadzuje témy, ktoré sú bolestnou pripomienkou chorvátskej minulosti, alebo súčasného status quo spoločnosti.

Labrović participoval na množstve výstav a akcií doma i v zahraničí. V roku 2009 na 11. Istanbul Biennial predstavil dielo (knihu) „Lisansustu Egitim/Postagraduate Education. Na 13. Benátskom biennale architektúry v roku 2012 reprezentoval Chorvátsko v projekte Common Ground spoločne s Pula Group, Hrvoslavou Brkušić, Igorom Bezinovićom a Borisom Cvjetanovićom.

Katarína Slaninová