Budúcnosť je domáce väzenie

Andrej Dúbravský je nepochybne vzácnou superstar súčasnej slovenskej maľby – jeho umenie môžeme vidieť na peňaženkách, platobných kartách, hlavnom vizuále kvír filmového festivalu Inakosť, často prichádza do pozornosti na sociálnych sieťach. Dúbravského tvorba spadá do (u nás) relatívne úzkeho prieniku medzi populárnym, komerčným maliarstvom a umením, ktoré rešpektuje aj umelecký svet. Maľby sú premyslené, umelecky a politicky relevantné a zároveň marketingovo využiteľné, pestré, takpovediac pekné. Umelec za svoju popularitu však platí istú daň – na najnovšiu výstavu The Protest of a Dead Bee vo White & Weiss Gallery som šla s očakávaním repetitívnosti, predvídateľných motívov a vyčerpanej symboliky. Výstava pozostáva výlučne z malieb, pričom väčšina z nich prekvapivo visí v rámoch a v slušných rozostupoch vedľa seba. Jedine malá skica s parafrázou názvu výstavy stojí na zemi pri miske s vodou pre psy.

The Protest of a Dead Bee obsahuje viacero z Dúbravského typických motívov – nahých daddy bears, hmyz, chlapcov, kohúta. Jemné posuny vo výraze nabúrali môj predsudok. Včely sú na týchto obrazoch tmavšie, temnejšie, roztečenejšie. Chlpy húseníc pôsobia naježenejšie, pichľavejšie. Výrazy ľudí a ďalších zvierat sú unavené, úzkostné alebo ostražité. Dve diela zobrazujú gay sex a nikto sa na nich netvári vzrušene. Na výstave prevažujú maľby včiel – niekde sa vznášajú ako duchovia, akési stopy svojich niekdajších tiel, inde freneticky zbierajú peľ, vyjadrený hrubými a žiarivými nánosmi farieb. Ani tento styk nepôsobí radostne, ale skôr ako self-care počas krízy, keď sa radosť mení na pravidelnú nutnosť, pretože jej je príliš málo na to, aby sa kríza dala bez nej vydržať. 

Dúbravského výstava sa vysporadúva s krízou, ktorá zrejme neskončí, minimálne nie tak skoro. Podľa kurátorského textu názov výstavy reflektuje konkrétny moment zo života autora, keď sa vracal domov z protestu a našiel na verande mŕtvu včelu. Nešpecifikuje, o aký protest išlo, aj keď sa dá predpokladať, že to bolo zhromaždenie za nezávislú kultúru. Je to však skoro jedno. Keďže viera v budúcnosť v istej časti populácie (nielen na Slovensku) oprávnene chradne, výstava sa dá čítať ako reakcia na akúkoľvek z prebiehajúcich kríz. Vojny v Ukrajine a Palestíne, vzostup fašizmu a iliberalizmu, Ficova vláda a napokon klimatická kríza zasahujúca všetko a všetkých na planéte – diváctvo si takmer môže vybrať, prostredníctvom ktorej z nich chce výstavu interpretovať. Jedinou jednoducho identifikovateľnou socio-politickou témou výstavy je homofóbia a neustále sa sťažujúce podmienky kvír životov na Slovensku. 

V pozadí subjektov väčšiny malieb sú namaľované bledomodré pásiky – sú to pásiky pyžám, treniek, domáckej intimity, ako naznačuje kurátorský text. V kombinácií s expresívnejšími, pastóznejšími vrstvami farieb a rozpitejšími akrylmi, než je u Dúbravského bežné, však evokujú skôr klaustrofobické napätie a dojem väzenskej cely, než bezpečie a komfort domova. Možno je to nadinterpretácia, ale pásiky ako symbolické prepojenie intimity a väzenia vystihujú situáciu kvír ľudí na Slovensku, ktorých sexuálna identita, čiže spôsob, akým prežívajú blízkosť a lásku, je vládnym establišmentom považovaná za transgresiu a verejné ohrozenie. Život na Slovensku sa tak pre mnohé a mnohých aktuálne podobá na domáce väzenie. 

Pochmúrnejšiu atmosféru Dúbravského pyžamovo-väzenských malieb rozbíja vzdor. Dvaja nahí chlapci sedia pri páriacich sa žabách a pozerajú von z rámu obrazu so zvedavosťou, ktorá sa dá chápať ako forma odporu voči svetu uzatvárajúcemu sa do seba. Napokon aj Dúbravský interpretuje smrť včely, ktorá dala výstave názov a koncept, ako dôsledok izolácie od jej prirodzeného prostredia. Maľba s názvom Older Painter, Extremely Successful in the 80s, now Enjoys Wearing Van Gogh’s Hat at the Gravel Pit zase zobrazuje kráčajúceho tučného nahého muža v slamenom klobúku. Ak nejaká maľba Dúbravského výstavy reprezentuje prijateľnú víziu budúcnosti, je to táto. Ľahkosť a bezstarostnosť muža, ktorý najzásadnejšie veci v živote už prežil, zároveň rezonuje s vnímaním budúcnosti ako spleti individuálnych dráh bez perspektívy závažnejšej politickej zmeny vedúcej k lepšiemu svetu. 

Andrej Dúbravský: Protest of a Dead Bee / kurátorka: Alexandra Tamásová / White & Weiss Gallery, Bratislava / 24.10. – 6.12. 2024

Foto: Viki Kollerová, Marek Jančúch