Ľuboš Kotlár v Novej synagóge

TS: Ľuboš Kotlár: Something᾽s Wrong and I Can Feel It

Nová synagóga Žilina
Trvanie výstavy: 10. 7. ‒ 8. 9. 2024
Vernisáž: 9. 7. 2024 18:00

architektúra výstavy: Gabriela Smetanová
vizuál: Dávid Koronczi
zvuk: NaiKavols

Nová synagóga v Žiline 8. 7. o 18:00 otvára autorskú výstavu Ľuboša Kotlára Something᾽s Wrong and I Can Feel It. Performatívna inštalácia Ľuboša Kotlára sa zaoberá primárne konceptami dočasnosti, klimatickou krízou, liminalitou, mystifikáciou, individuálnou bezmocnosťou, nutnosťou kolektívnej introspekcie, vesmírom a astrológiou. Autor využíva vopred dané architektonické prvky priestoru, ktorých zviditeľnením/transformáciou tento priestor rekontextualizuje na optické zariadenie, ktoré zachytáva a projektuje atmosférické zmeny na oblohe nad budovou Novej synagógy. Vytvára tak obraz, ktorý sa v reálnom čase transformuje mimo jeho kontroly. Pomyselná sociálna hierarchia, hranica medzi autorstvom a diváctvom, sa narúša, autor sa stáva jedným z pozorovateľov. Performativita inštalácie spočíva v jej procesuálnosti, sťaženom zmyslovom vnímaní diváctva, ako i časovej náročnosti adaptácie na nové podmienky.

Z textu Erika Vilíma o výstave:

„ O slovách na P

V odborných článkoch som slovo percepcia použil mnohokrát. Priznám sa, dlho som sa mu snažil vyhnúť, možno práve pre jeho akademické vyznenie. Ak sme sa zastavili, alebo sa ešte len zastavíme, na sólovej výstave Ľuboša Kotlára v Novej synagóge Žilina, stojí za to sa k nemu opäť po dlhej dobe vrátiť.

Pojem percepcia najlepšie pochopíme, ak ho uvidíme vo svetle iného termínu – perspektíva. Percepcia je iba prijímanie určitých dát prostredníctvom našich zmyslových zakončení. V tejto „absorpcii“ okolia je niečo nekontrolovateľné, je to akýsi tok – čisté videnie či počúvanie práve tu, teraz a v tomto prostredí. Aj tieto slová sa do vás pomaly vlievajú. Vaše oči registrujú kontrast medzi bielym papierom a čiernym písmom.

Na základe týchto dát skladáte postupne vety. Percepcia je teda „toto“ vyjavenie sa sveta – percepcia je potokom, v ktorom sa do nás vlieva Svet.

Perspektíva je radikálne iná, je v nej v niečo cielené, je to konkrétne zaujatie pohľadu. Perspektíva mení rámec toho, čo vidíme. Pokiaľ percepcia je len jedna, neustále prechádzajúca, dejúca sa, perspektív môžeme zaujať mnoho. Na jednu vec sa môžeme pozrieť z viacerých miesť a vždy ju uvidíme v inej perspektíve. Fotoaparát je toho príkladom. Jednoducho ho presuniete a on už na váš povel zastaví tento „tok“. Aj prednedávnom astronómovia urobili novú fotografiu čiernej diery v galaxii M87, zaujali novú perspektívu, no napriek tomu sa nový obrázok veľmi podobá na predchádzajúci z roku 2019. Určite v ňom však je drobný rozdiel, ktorý má svoju vlastnú vedeckú hodnotu. Ponechajme to však na teraz bokom.

Ak vidíme tento rozdiel medzi slovami percepcia a perspektíva jasne, vieme si teraz položiť jednoduchú otázku – kde sa nachádzame, ak sme v diele Ľuboša Kotlára? Percipujeme, prijímame tento tok, vlievajúcú sa oblohu, alebo zaujímame perspektívu? Bude naša perspektíva iná, ak prídeme v iný deň? A potrebujeme k tomu dokonalý obraz na podlahe Novej synagógy Žilina, keď ten vedia predsa spraviť naše „múdre“ telefóny?“

*projekt bol podporený zo zdrojov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.