Možnosti vizionára

Autorský vizuálny jazyk Andrása Cséfalvaya je v každej jeho výstave rozpoznateľný na prvý pohľad. Formou digitálnej animácie nám prostredníctvom príbehov dávnych dinosaurov alebo mýtických a robotických entít budúcnosti sprostredkúva posolstvá či alternatívne chápanie dôb minulých a budúcich. Tento charakter má aj jeho aktuálna výstava v žilinskej Novej synagóge.

Prvým dielom, ktoré hneď pri vstupe ohúri svojou veľkosťou a majestátnosťou, je KAMIOKANDE Queen of the night / Kráľovná noci. Architektúra tejto inštalácie kupolovitého tvaru je tvorená priznanou drevenou konštrukciou čiernej farby, ktorá je pokrytá zlatou izolačnou fóliou. Kamiokande je názov neutrínového observatória, čo našepkáva, aký priestor inštalácia napodobňuje. Vo vnútri sú po stenách vnútorného objemu kupoly nainštalované svetielka pripomínajúce nielen vnútorný priestor neutrínového observatória, ale aj nočnú oblohu, na ktorej žiaria hviezdy.

Uprostred priestoru pod kupolou sa nachádza umierajúce telo dávnovekého jaštera pterosaura, ktoré leží na meteore ako na oltári pomyslenej svätyne. Jašter automaticky zatvára a otvára oko, pričom na obrazovke pred návštevníctvom sa premietajú jeho posledné slová. Znejú ako vznešený odkaz, ale aj ako závažné varovanie elementárnej častice neutrína, ktorá nás prišla varovať o našom konci. Kráľovná noci hovorí: „Ako skončí svet? Ako štatistka? Alebo ako veštenie?“ (...) „Videla som hviezdu predtým, než som zhorela. A Ty?“ (...) „Zánik nie je výkrik, ale šepot pohltený časom.“ (...) „Obloha kedysi patrila mne. Teraz ju vypĺňa Ticho kostí.“ (...) „Dejiny sú špirála – padáme tam, kde stojíte.“ Dielo ako celok s apoteózou neživého tvora vo vnútri pôsobí ako nejaká forma novodobého relikviára, barokového zátišia typu memento mori, prevedeného do 3D modelu.

Atmosféru výstavy podčiarkuje rozliehajúca sa hudba a hovorený text, ktorý je súčasťou výpovedí diel rozložených medzi prízemím a galériou žilinskej synagógy. V otvorenom priestore sa zvuk navzájom prelína, čo pôsobí miestami rušivo.

Mýtus ako prapodstata sa odzrkadľuje aj v diele ATLAS Angelic language / Jazyk anjelov. Ide o deväťkanálové video striedajúce niekoľko záberov. Dej nás postupne zavedie k lesu z vtáčej perspektívy, do jaskyne aj do hlbín mora, to všetko za sprievodu hovoreného slova a hudby. Dostávame sa do akcelerátora a počúvame rozhovor o kráse, ktorá nikdy nebola určená pre ľudské oči. Na konci hovoreného slova sa s nami lúči s úctou Higgsov bozón, tzv. Božská častica s veľmi krátkym polčasom rozpadu a vysokou hmotnosťou.

Ďalšie videodielo spracúva aj tému náboženstva a má názov 2222 Automated Messiah Artificial Peace / Umelý mier, Automatizovaný spasiteľ. Dielo prezentuje príbeh budúcnosti, ktorý sa odohráva v sakrálnom priestore vyprahnutom po zániku ľudí. Vidíme uctievajúcich robotov, ktorí opakujú pohyby modlitby pred mechanizovaným mesiášom, skrytým za zavretými dverami. Skrytosť a neurčitosť jeho prítomnosti umožňuje väčšie množstvo interpretácií diela. Na Zemi je mier, ale ľudstvo absentuje. Kultúrna rozdielnosť bola dôvodom na vojnu. „A čoskoro sa kultúra stala prekážkou na ceste k mieru,“ hovorí voiceover vo videu.

Pluto je trpasličou planétou slnečnej sústavy, kedysi bolo považované za deviatu planétu slnečnej sústavy. V roku 2006 ho však z tejto pozície degradovali. Dielo Moons of Pluto / Mesiace Pluta personifikuje mesiace Pluta – Chárona, Nix, Hydru, Styx a Kerbera do hybridných podôb na pomedzi zvierat a ľudí. Napríklad Kerberos pomenovaný po bájnom strážcovi brány podsvetia je tu predstavený ako robotický trojhlavý pes. Výpravné dielo o vzniku a vývoji jednotlivých nebeských telies a iných kozmických objektov CMBR Cosmogony / Kozmogónia vypovedá o novovzniknutom časopriestore v tvare obrovskej medúzy.

Dielo UU Unknown Unknown / Neznáme Neznáme pozostáva z čiernej kovovej skrinky nainštalovanej na stene s príslušným popisom o význame tejto koncepcie. Podoba čiernej skrinky evokuje zariadenia, ktoré sa používajú na zber záznamov a pri leteckých a iných nešťastiach zanechajú správy o tom, čo nám už veľakrát nemá kto povedať. Zmyslom Cséfalvayovej skrinky je získanie šance na boj proti nekontrolovanej umelej inteligencii a môže dokonca ísť o zbraň, ktorú je možné použiť v prípade, že sa umelá inteligencia pokúsi ovládnuť ľudstvo. Podľa autora skrinka slúži aj ako zásobáreň myšlienok. Vyzýva nás na vytvorenie ďalších takýchto tajných sejfov. Čím viac ich bude, tým budú účinnejšie. Môžeme do nich vložiť kresby, analógové fotografie, básne, mapy akéhokoľvek obsahu. Tieto dokumenty by mali byť obalené oceľovým alebo iným materiálom, ktorý ruší vlny v prípade skenovania. Umelá inteligencia nebude vedieť o obsahu týchto skriniek, bude musieť žiť v strachu z Neznámych Neznámych a to by nás malo ochrániť. Nepoznateľnosť obsahu čiernej skrinky otvára možnosti rôznym interpretáciám. Vzhľadom na zastúpenú tvorbu na výstave je toto dielo jediné, ktoré stavia na konceptuálnom nápade a zastupuje ho všedný objekt. Neznáme Neznáme v kontexte tejto výstavy predstavuje jediné bezzvukové a nedigitálne dielo, ktoré má najsilnejšiu výpoveď vzhľadom na súčasnosť, pretože poukazuje najviac na prítomnosť a vyzýva nás na priamu aktivitu.

Na Cséfalvayovej výstave zaujme autorov balans medzi rozprávačstvom mýtických príbehov a zapájaním vedeckých poznatkov priamo do umeleckých diel, v ktorých sú previazané s čímsi intuitívnym a fantazijným. Do diel presakuje široký záber autorových záujmov aj štúdium matematiky, ktoré absolvoval popri vizuálnom umení. Na výstave máme možnosť zažiť stratu pevnej pôdy pod nohami, rezonuje tu neistota, pretože hoci vieme, ako dopadli dinosaury, ktoré obývali našu planétu, nevieme predvídať podobu zániku ľudstva. Ponúkajú sa nám možnosti vizionára a prítomnosť sa stáva zanedbateľným okamihom oproti manifestovaným minulým vekom, načrtnutou ďalekou budúcnosťou alebo aj iným časovým dimenziám.

Posolstvá diel Andrása Cséfelvaya sú pre bežné návštevníctvo náročné na porozumenie – často predstavujú výzvu či neľahký rébus. Prípadný neúspešný pokus o porozumenie môže byť prekážkou pri vnímaní výpovede diela pre ľudí, ktorí sa nezaoberajú tvorbu tohto autora, no ak sa koncepty a významy v pozadí diel podarí rozlúsknuť, prinesú o to väčšie zadosťučinenie z poznania.

Fundamentálna mýtopoézia – nástroje rozprávania o svete z pohľadu nás, stredne veľkých bytostí / András Cséfalvay / Nová synagóga / Žilina / 5. 4. – 1. 6. 2025

Foto: Marek Jančúch