TS: Emília Rigová v Galérii Jána Koniarka

Emília Rigová / Untitled / Kurátorka: Nina Vrbanová / Galéria Jána Koniarka / Trnava / 30. 6. – 10. 9.2023

Názov výstavy: Untitled 

Autorka: Emília Rigová

Kurátorka: Nina Vrbanová

Miesto: Synagóga – Centrum súčasného umenia,

Galéria Jána Koniarka v Trnave

Vernisáž: vo štvrtok 29. júna 2023 od 18:00 do 20:00 hod.

Trvanie: 30. 6. – 10. 9.2023

Pripravovaná samostatná výstava vizuálnej umelkyne Emílie Rigovej je vôbec prvou, ktorá jej dielo predstaví v „domácom prostredí“ mesta Trnava. Výstavné priestory bývalej židovskej synagógy, ktoré zastrešuje a spravuje Galéria Jána Koniarka, počas letných mesiacov obsiahnu jej nateraz menej známe práce, ale aj celkom nové, pripravené pre výstavu. Nepôjde pritom o site specific reakciu autorky na priestor, akú by sme tu očakávali ešte v období 90-tych a nultých rokov, ale skôr o osobné – autorské čítanie a rezonanciu výtvarníčky s aurou a historickým odkazom tohto miesta.

Emília Rigová študovala sochárstvo, ale výraznejšie sa presadila v multimediálnych rámcoch súčasného umenia. Dnes sa už celkom fluidne pohybuje medzi médiami, zapája charakteristickú autorskú performanciu, ktorú dokumentuje a následne inscenuje v nových súvislostiach. Jej výstavy a diela sú spravidla viacvrstvové, odrážajú sa od osobnej identity autorky ako ženy, Rómky, feministky, vzdelanej intelektuálky a aktivistky, a gradujú často v oblasti dejín, kolektívnej pamäte a osobitne archeológie rómskej kultúry.

Tento rámec či trajektória platí aj pre jej samostatnú výstavu v Synagóge – Centre súčasného umenia. V kolekcii rozmerných video projekcií pod názvom Untitled, ktoré tu budú mať svoju výstavnú premiéru, autorka sofistikovane kóduje odkazy spojené s tematikou rómskeho holokaustu. Tento fatálny fenomén traumy minulého storočia je ešte aj dnes v kultúrnom povedomí pomerne málo známy a dalo by sa povedať – marginalizovaný. Priestorová inštalácia video projekcií prevažne na báze autorskej performancie, ale aj foto-objektu, v synagóge naliehavo sprítomňuje jeho odkaz.

Hľadanie, objavovanie a napokon aj akceptácia vlastnej identity autorky ako Rómky tvoria základné prvky vizuality jej diela. Historický kontext bývalej židovskej synagógy ako symbolu dejinnej traumy posúva aspekty osobnej identity k pojmu transnacionálnej identity a vytvára tak atmosféru širších dejinných súvislostí. Na jednej strane autorka svojou performanciou zosobňuje marginalizáciu Rómov priamo v prostredí poľského Auschwitzu, na druhej symbolicky vyzýva k voľnosti a slobode z pobrežia amerického Coney Island. Na neviditeľnosť či „bezmennosť“ rómskej komunity a jej kultúry v dejinách odkazuje už samotný názov výstavy – Untitled.

Hlavným partnerom projektu je Collective.

Emília Rigová (*1980, Trnava) je vizuálna umelkyňa a aktuálne aj vedecko-výskumná pracovníčka na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Tu absolvovala svoje štúdium v odbore sochárstvo a v roku 2011 získala doktorský titul pod vedením Juraja Saparu (dizertačná práca: Socha ako metalepsia v digitálnom veku). V uplynulých desiatich rokoch pôsobila na Katedre výtvarnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde viedla umelecké kurzy v odboroch socha, multimédiá a intermédiá. Ako vizuálna autorka absolvovala rezidenčné pobyty v MuseumsQuartier vo Viedni, v Czarnej Gore v Poľsku, v Budapešti v rámci Visegrad Artist Residency Program, ako aj v New Yorku na Residency Unlimited krátko po tom, čo sa v roku 2018 stala laureátkou Ceny Oskára Čepana. Medzi jej samostatné výstavy patria Nane Oda Lavutaris / Who will play for me? (mumok, Viedeň, 2022), One doesn’t Stir without the Other (23rd Triennale Milano, 2022), Čohani z Koni Ajlend. Podľa Bári Raklóri (Kunsthalle Bratislava, 2020), Ikony periférie (Gandy Gallery, Bratislava, 2019), Lost Forest (ERIAC, Berlín, 2018), alebo Lost Identity (MQ21, Viedeň, 2018). V rámci skupinových výstav bola zastúpená na Kathmandu Trienale 77 (2022, Nepál), RESIST! The Art of Resistance (RJM, Kolín nad Rýnom, 2021) alebo FUTUROMA (La Biennale, Benátky, 2019). Venuje sa výstavnej, kurátorskej a publikačnej činnosti. Spolu s Petrou Hanákovou bola kurátorkou výstavy Keres Kultura! Robíme kultúru! Súčasné umenie a rómska identita (Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, 2019), ako aj Otevřená cesta / Phundrado Drom (Národopisné múzeum, Praha, 2022).

Nina Vrbanová (*1986, Bojnice) je kurátorka a kritička súčasného vizuálneho umenia. Študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na Karlovej Univerzite v Prahe. V rokoch 2009 – 2013 pracovala ako kurátorka a projektová manažérka Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvovala v rokoch 2010 – 2016 v odbore estetika. Od roku 2014 pôsobila v Kunsthalle Bratislava ako kurátorka, v rokoch 2017 – 2021 ako riaditeľka a šéfkurátorka. Zaslúžila sa o vznik Kunsthalle Bratislava ako samostatnej príspevkovej organizácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a je autorkou jej zriaďovacej listiny. V roku 2018 bola z jej iniciatívy spustená online databáza súčasného slovenského vizuálneho umenia Artbase. Bola členkou expertnej komisie pre výber reprezentatívneho projektu pre Pavilón Českej a Slovenskej republiky na 57. Benátskom Bienále. Ako kurátorka pripravila množstvo výstav na Slovensku a v zahraničí (výber: Otvorený depozitár – stála expozícia zbierky, 2011 / Stano Filko – Oklif Onats: Tranzscendenteaoq 5.D. (4.3.), 2012 – 2013 / Kontextuálne umenie. Umenie v kontexte umenia 1991 – 2011, 2013 / PARADOX 90. Kurátorské koncepcie v období Mečiarizmu (1993 – 1998), Mimo limity, 2014 / Pavla Sceranková: Zrážka galaxií, 2015 / Krištof Kintera: Prirodzená nervozita, 2016 / A je tu zas? Slovenský štát v súčasnom umení, 2016 / Ilona Németh: Eastern Sugar, 2018 / Emília Rigová: Čohani z Koni Ajlend. Podľa Bári Raklóri, 2020 / Szilárd Cseke, Stano Masár: Udržateľná empatia, 2022).