TS: Jarmila Sabová

Jarmila Sabová / Cúvanie k Šírave / Kurátor: Ľuboš Lehocký / DOT. Conteporary Art Gallery Kontakty / Lazaretská 13, Bratislava / trvanie: 16.12.2015 – 7.2.2016 / 15. 12. 2015 o 18h

Nová galéria súčasného umenia v Bratislave sa chce vo svojom výstavnom programe zameriavať na prezentáciu profesionálnych umelcov a umelkýň najmä mladšej generácie. Máme radi umenie, ktoré je naliehavé, úderné alebo objavné. Nezáleží pritom na tom, či ide o výpoveď subjektívne intímnu alebo spoločensky kritickú, pokiaľ dokáže prebudiť publikum z ľahostajnosti. Radi by sme sa vyhli typu umenia, ktoré je sterilné, ani neurazí, ani nenadchne.

Formou samostatných i kolektívnych výstav chceme dať priestor aj ľuďom mimo známeho okruhu autorov a autoriek opakovane vystavujúcich v iných bratislavských galériách. Zamerať sa chceme na zaujímavé individuality, inšpiratívne autorské prepojenia a parciálne problémy najmä v oblasti maľby.

K výstavám budeme v spolupráci s profesionálmi pripravovať rôzne sprievodné programy: autorské prezentácie tvorby, komentované prehliadky, stretnutia s umelcami, neformálne diskusie, vzdelávacie aktivity a pod. Teší nás, keď sa ľudia vďaka umeniu stretávajú, preto by sme im radi občas ponúkli aj program spojený s literatúrou, hudbou či filmom. Komfort pre návštevníkov a návštevníčky výstav poskytne aj prevádzka galerijnej kaviarne.

1. výstava: Jarmila Sabová – CÚVANIE K ŠÍRAVE

Názov výstavy odkazuje k pokusu o návrat k obdobiu leta 2010, ktoré Jarmila Sabová strávila pri vodnej nádrži na východe Slovenska a ku ktorému sa podľa jej vlastných slov „primkýna ako k čomusi  čistému, sústredenému, k čomu sa oplatí vrátiť a odtiaľ nadviazať. Preto CÚVANIE K ŠÍRAVE.“ K Šírave sa Jarmila symbolicky vracia rôzne, napríklad aj premaľovávaním starších obrazov. O svojom obraze Denný šíravový (2015) hovorí: „Pôvodne to bol zlý obraz Vila Marína na Štrbskom plese (2011). Je otočený naopak a premaľovaný na Šíravu. Všetky Šíravy sú premaľbami...“

Okrem šíravových premalieb je súčasťou výstavy aj niekoľko ďalších diel (medzi nimi napríklad Svah s myším chvostíkom, 2015), maľovaných už na čistý, ničím nezaťažený podklad. „V marci 2015 som celý mesiac pila myší chvostík a celý mesiac robila prvú krajinu, čo bola akási očistná... Aj na čistú dosku, aj s východiskami, s cestičkami, čo idú aj na skalu a odtiaľ ďalej preč... domov... Aj sneženie je tam ako niečo tíšiace.“ (J.S).

Ako vidno, Sabovej obrazy sú vždy autentickou reakciou na prežité, vizualizovanou inak neprenosnou ľudskou skúsenosťou. Vďaka tomu na nás pôsobia akosi dôverne a dokážu rozochvievať tie oblasti nášho vnútra, v ktorých, aj keď v každom z nás inak, rezonujú niektoré spoločné a nesmierne dôležité ľudské stavy a pocity: strádanie, dúfanie, snenie, ustrnutie, povznesenie, napätie, uvoľnenie, melanchólia, nádej. „Cestičky“ z diela Svah s myším chvostíkom tak nie sú len obrazmi cestičiek „čo idú na skalu“ ale najmä „východiskami domov...“ a sneženie nie je len snežením, ale najmä „niečím tíšiacim“. Obraz krajiny teda v Sabovej prípade nie je len obrazom kopca, lúky alebo Šíravy, ale zodpovedá aj obrazu ľudského vnútra a chvenia v ňom.

Jarmila Sabová Džuppová (1984) sa narodila v Michalovciach a študovala na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby pod vedením Zbyňka Prokopa a Rudolfa Sikoru. V roku 2009 bola finalistkou Ceny Oskára Čepana a v roku 2009 získala druhé miesto v súťaži VÚB Maľba.