TS: Milota Havránková

Milota Havránková / TORZO - Laboratórium večných návratov / kurátorka: Anna Vartecká / architekt výstavy: Richard Loskot / Východoslovenská galéria / Košice / 1. 11. 2019 – 2. 2. 2020

Milota Havránková – TORZO/ Laboratórium večných návratov

otvorenie výstavy: 31. 10. 2019 o 18:00

trvanie výstavy: 1. 11. 2019 – 2. 2. 2020

kurátorka: Anna Vartecká

Východoslovenská galéria, Hlavná 27

Experimentovať, laborovať je stále ísť, ale aj  sa vracať, a neustále prehodnocovať.

Výstava TORZO predstavuje publiku kľúčové okruhy tvorby tejto významnej fotografky, pedagogičky a multimediálnej umelkyne od 60.rokov minulého storočia až po súčasnosť. Projekt prezentuje aj nie príliš známu, paralelne vznikajúcu experimentálnu filmovú tvorbu, ktorá vznikala s použitím fundamentálnej techniky. Túžba spoznávať samú seba a najbližší svet cez technické prostriedky sa javí ako esenciálna motivácia jej tvorby. Osobitou obrazovou rečou sa autorka, Flusserovsky povedané, neustále pokúša dostať z aparátu do obrazu niečo, čo v programe nie je. Spôsob jej práce demonštruje nielen fascináciu nesúrodých techník v rôznych aktuálnych stratégiách, ale predovšetkým jej nadčasový postoj k otázke vnútornej umeleckej slobody v kontexte technického pokroku. Pozornosť výstavného konceptu je venovaná rokom, kedy Milota Havránková začala postupy inscenovanej fotografie precízne vrstviť a obohacovať o hudobné, performatívne a fluxusové prvky. Vo svojej produkcii vedome prekračovala hranice média fotografie a filmu, neskôr i videa, čím anticipovala nutnosť prehovárať viacerými paralelnými jazykmi k mediálne stále gramotnejšiemu publiku. Hľadala nové významové rozpätie vizuality, snažila sa nájsť takú aktuálnu podobu, ktorá by adekvátne reflektovala prichádzajúcu zmenu ale aj eufóriu z tušeného nástupu novej digitálnej éry a postmodernisticky tekutého digitálneho obrazu nastupujúcich 90.rokov. Predovšetkým však v pomerne solitérnom umeleckom úsilí riešila problematiku fotogénie, ktorá umocňuje vnímanie. Fotogénia ako definičný znak ju fascinoval svojou schopnosťou prenikať za povrch vecí a odhaľovať to, čo by bez použitia technického aparátu zostalo neviditeľné. Výstava pracuje s princípom laboratória, v ktorom sme svedkami procesu večných návratov autorky ku svojim vlastným starým zdrojom, oscilujúcim medzi intuíciou a poznaním. Torzo ako obsahový aj formálny motív sa vinie naprieč celou jej tvorbou, stáva sa kľúčovou metaforou jej analyzujúcej, neustále prehodnocujúcej a re-formovanej sebaskúsenosti.

Milota Havránková (1945) patrí k prvej československej generácii vysokoškolsky vzdelaných profesionálnych fotografov a fotografiek, ktorí koncom 60. rokov minulého storočia absolvovali odbor výtvarná fotografia na pražskej FAMU. Pre jej tvorbu je príznačná nielen pestrosť technologických, a myšlienkových prístupov, ale aj široký záber umeleckých disciplín, počnúc dizajnom, cez monumentálnu a inscenovanú fotografiu až k experimentálnemu filmu. Fotografiu vníma ako komunikačný prostriedok, ktorým žitú skutočnosť manipuluje a provokuje, aby odhaľovala jej skryté vrstvy. Pomáha tak definovať toto médium nielen ako nadčasový obrazový kánon, alebo ako obrazovú ideológiu, ale aj ako dôležitý prvok našej etickej kultúry.

Výstavu podporil Fond na podporu umenia, Košický samosprávny kraj, Nadácia Tatry banky a FUD.