TZ: ČO NIKTO NEUVIDÍ v Galerii Sibiř

Katarína Balúnová, Alexandra Kopúnek, Maciej Bohdanowicz, Jiří Gruber, Tomáš Vobořil, Pavel Matoušek, Lukáš Prokop / ČO NIKTO NEUVIDÍ / kurátorka: Viktória Pardovičová / Galerie Sibiř / Brno / 3.10. - 27.10. 2022 

Galerie Sibiř srdečne pozýva na vernisáž projektu WHAT NO ONE CAN SEE / ČO NIKTO NEUVIDÍ. Otvorenie výstavy sa uskutoční v pondelok 3.10. 2022 o 18:00 hod. V rámci doprovodného programu prebehne počas mesiaca komentovaná prehliadka s vystavujúcimi a dernisáž projektu.

Skupinová výstava je príspevkom do diskurzu súčasného umenia, off-space konceptov či nezávislej kultúry a ich aspektov sprostredkovania obsahov verejnosti, postojov odbornej kritiky a charakteru prezentovaných projektov. Napriek pozitívam a popularite alternatívnych galerijných priestorov, tvoria stále istú vrstvu, kontrastujúcu so statusom „iných“. Aké miesto zohrávajú tieto formáty v súčasnom kultúrnom kontexte a posunula sa ich rola, vzhľadom na spoločenské zmeny, zvyšujúcu sa inkluzivitu väčších inštitúcií či rozširovanie možností prezentácie mladého umenia? Má priestor novej, neformálnej galérie, krajne subkultúrneho charakteru, možnosť sprostredkovať výstavu, ktorá napriek nie ideálnym okolnostiam, ktoré rezonujú v spleti vzťahov, limitov a nárokov umeleckej sféry, osloví publikum a odbornú kritiku?

Kurátorským zámerom bolo pripraviť výstavný projekt, ktorého existencia a charakter závisí na individuálnom prístupe oslovených umelcov/kýň, rôzneho profesného zamerania. Autori/ky reagovali na výzvu participovať a vytvoriť výstavu – experiment, bez nároku na finančnú podporu a s vedomosťou, že galéria neposkytuje rozsah obecne zaužívaných atribútov, vlastných projektom v etablovaných inštitúciách či open calloch. Aká je hranica ich záujmu a miera ochoty investície času, energie a potenciálu do projektu, ktorý vzhľadom na kontext realizácie, okrem stáleho okruhu, možno takmer nikto neuvidí?

Prezentované diela vytvárajú spleť komentárov, reagujúcich na možnosť vzniku výstavy, ktorá otvorene nepredpokladá, že bude rezonovať. Inštalácie organicky komunikujú s priestorom, čím akcentujú fakt možnosti/nemožnosti videného a imaginatívneho. Tematicky taktiež kontrastujú všeobecne spoločensky akceptované so zavrhovaným či kriticky reflektujú aktuálnu nestálosť sociálno-kultúrnych vzťahov. Spontánnou reakciou v rôznych médiách pracujúcich autorov a autoriek vznikajú individuálne naratívy, ktoré rozrušujú hranice otázok, nastolených ideou projektu. Výstava tak konštruuje situáciu či environment, ako metaforu reality umeleckého sveta, čakajúcu na možné scenáre priebehu svojej existencie.

Text: Viktória Pardovičová