TZ: Juraj Gábor

Juraj Gábor / Gradácia / Dávid Koronczi - kurátor výstavy / Priestor / Lučenec / 12. 4. 2014 o 19h

Gradácia?

Západ slnka je gradáciou. Východ slnka tiež. Zaťahovanie oblohy, žltnutie lístia, aj ďaleko menej poetické dosoľovanie polievky, alebo vstávanie či zaspávanie sú stupňovania, teda gradácie...

Všetko môže byť gradáciou.

Ide totiž o proces. Začiatok, jadro, pointa aj koniec, a dokonca aj to jemné „niečo“ po ňom. Ak niečo graduje, môžeme povedať, že hustne, alebo naopak slabne, zjemnieva. Jednoducho povedané, je to jav v pohybe, premene. Teraz sa za oknom stmieva, konečná stanica trasy vlaku sa blíži, hárok papiera pomaly zapisujem, všetko je v prirodzenom nepokoji. Aj to je pointou gradovania. To príjemné napätie, hra, očakávanie, možno neistota.

Toto napätie je kľúčom k čítaniu práce Juraja Gábora s názvom Gradácia, ktorú prezentuje v Priestore na jar roku 2014.

...

Dielo, ktoré formálne nazvime monumentálnym gestom, pracuje s mnohými aspektmi gradovania priamo v priestoroch galérie. Ak chceme prečítať túto prácu, treba aspoň v skratke natieniť, ako k nemu autor po mnohoročnom „bádaní-tvorení“ dospel. Juraj už počas vysokoškolských štúdií (okolo roku 2010) viacerými dielami pracuje s tematikou krajinomaľby, hľadá svoj postoj ku krajine, v ktorej sa pohybuje. Ohýba klasický romantický prístup do jazyka súčasného umenia. Je v tom fascinácia umením, ale celkom určite aj miestom. Toto dielo je myslím dočasným vyvrcholením tohto bádania, umocneného 6 mesačným pobytom v Kórei koncom roku 2013, ktorá Juraja celkom určite zasiahla filozofiou, kultúrnym kontextom a prístupom k umeniu. Počas tohto pobytu rozpracoval tematiku odovzdaného sledovania krajiny, ktorá započala už v „zbierke živých obrazov“ / hodinových performanciách počas roku 2011 na zimnej rezidencii v Banská St a nica Contemporary v Banskej Štiavnici. Toto dielo je vlastne hodinovým natáčaním určitého krajinného výseku na kameru. Kolekcia sa pobytom na východe obohatila o videá tamojšej krajiny, čo ale nie je tým najvýraznejším posunom v tvorbe tejto práce. Zásadnou zmenou je vnímanie formátu obrazu, ktorý sa z klasického záberu „na šírku“ otočil o 90°, stal sa teda formátom „výškovým“ - odvolávajúcim sa k východnému umeniu. Od krajinomaľby nášho regiónu, kde sa opieral najmä o diela štiavnického výtvarníka Edmunda Gwerka, sa autor posúva ku krajinomaľbe čínskej, japonskej, kórejskej. Spomínanú gradáciu dielu dodáva prevažne to, že videá autor natáča v hodine, kedy sa deň vymieňa za noc. Obraz tmavne, graduje, pôsobí meditačne. Úžas a pokora pri sledovaní a snímaní krajiny, ktoré je vzhľadom na 60 minútové státie bez pohybu miestami určite až neznesiteľné, sú hlavnými zložkami atmosféry diela. Už viackrát spomenutá gradácia je do diela prepašovaná aj monumentálnym objektom, intervenciou do galerijného priestoru, ktorá vytvára svetelnú gradáciu v zatemnenej miestnosti. Stáva sa z nej metafora na samotné svetelné stupňovanie. Svetlo sa rozlieva po ploche, prechádza do tmy a tvorí mohutnú scénografiu, ktorá je ale tak jemná, že ju človek vníma akosi prirodzene, napriek tomu, že sa s podobným prostredím bežne nestretáva. Socha, alebo objekt ak chcete, je kľúčovou súčasťou diela, priestorovým zhmotnením premýšľania nad gradáciou svetla a času. Od zažitého (a natočeného) Juraj prechádza nakreslenou schémou až k monumentálnej realizácii. Zároveň vytvára pódium, z ktorého môže návštevník celé dielo (a galériu samotnú) sledovať v inom uhle. Človek sa teda stáva súčasťou diela, ktoré autora posúva k abstrakcii.

Dávid Koronczi kurátor výstavy ...

Juraj Gábor patrí medzi výrazné osobnosti nastupujúcej generácie umelcov, ktorí citlivo a premýšľavo reagujú na javy okolo seba a analyzujú ich až do posledného detailu. Narodil sa v roku 1985 v Lučenci, vyrástol na Brezničke. Magisterské štúdiá ukončil v roku 2011 v Ateliéri priestorových komunikácií+ u doc. Antona Čierneho na Katedre intermédií a multimédií VŠVU v Bratislave. Absolvoval študijný pobyt na Katedre maľby VŠVU u profesora Jána Bergera a zahraničný pobyt na Estonian academy of arts v Tallinne. Juraj je výtvarník, ktorý používa mnohé umelecké formy, spôsoby vyjadrenia sledovanej myšlienky. Najčastejšie pracuje s kresbou, videom, performanciou, často zasahuje do priestoru, či už galerijného, alebo verejného. Zaujíma ho špecifický kontext miesta, na ktorý sa citlivo odvoláva. Absolvoval rezidenčný pobyt v umeleckom centre Banská St a nica Contemporary v Banskej Štiavnici v roku 2011, v Seoule a Iksane v Kórei v roku 2013. Je držiteľom ocenenia Zlínskeho salónu mladých za rok 2012. V roku 2011 sa na podnet Daniela Didu a v spolupráci s Ľudmilou Horňákovou, Máriou Trnovskou a Martinou Kalusovou podieľal na založení občianskeho združenia tab_lab, prevádzkujúce projekt Bunka pre súčasnú kultúru, ktorý v meste Nitra plní funkciu kultúrnej platformy s ambíciou živiť verejnú diskusiu, nielen o umení, ale aj verejnom priestore, architektúre, živote v meste a jeho okolí. Momentálne vyučuje vizuálne médiá na Strednej umeleckej škole Ladislava Bielika v Leviciach.

Žije, pracuje a tvorí niekde medzi Levicami a Brezničkou.