TZ: Kopie skutečnosti

David Böhm a Jiří Franta / Kopie skutečnosti / Galéria mladých – Nitrianska galéria / Nitra / 18. 4. - 9. 6. 2013

Kopie skutečnosti

vernisáž výstavy: štvrtok 18. 4. 2013 o 17:00 hod.

Po vernisáži Vás pozývame na afterpARTy, neformálnu diskusiu s autormi a kurátorkou.

autori: David Böhm (CZ) a Jiří Franta (CZ)

kurátorka: Barbora Geržová

miesto konania výstavy: Galéria mladých – Nitrianska galéria, Župné námestie 3, Nitra

výstava potrvá od 18. 4. do 9. 6. 2013

www.nitrianskagaleria.sk

 

Výstava predstaví tvorbu dvojice mladých českých autorov Davida Böhma a Jiřího Frantu, ktorí sa vo svojej práci ťažiskovo venujú klasickému médiu kresby, ale pri jej realizácii využívajú nekonvenčné autorské stratégie, kde je miesto ruky umelca využité celé spektrum netradičných nástrojov. Umelci skúmajú hranice a možnosti kresby, pristupujú k nej ako k umeleckému druhu s otvorenými možnosťami, pričom pracujú na báze zvláštneho mixu hry a experimentu s využitím princípu náhody. Dôležitou súčasťou ich tvorby nie je len výsledné dielo, ale významnú úlohu zohráva samotný proces vzniku kresby, ktorý ma často podobu performancie. Ich tvorba sa pohybuje v rozpätí od kresby na papieri až po prácu s 3D priestorom, kde hrajú významnú úlohu site specific inštalácie, v ktorých autori využívajú plochu steny, podlahy či stropu.

Umelecký program tejto autorskej dvojice sa dá rozdeliť na niekoľko špecifických prístupov. Prvý, kde je kresba spájaná s rukou umelca a ceruzka je chápaná ako jej predĺženie by sa z formálneho hľadiska mohol mylne javiť ako klasický prístup. Príkladom je cyklus Oxymorón (od roku 2011), ktorý je založený na vzájomnej spolupráci autorov bez dopredu určeného scenára, ako sa bude kresba vyvíjať. Východiskom je výmena kresieb medzi autormi, ktoré na striedačku dopĺňajú, čím vizualizujú vzájomný dialóg.

Iný charakteristický spôsob práce je postavený na tom, že do procesu kreslenia umelci vnášajú mechanický prvok. Takto pracujú v otvorenom cykle performancií zaznamenaných vo videu Skoro nic není úplně (od roku 2010), kde kresba vzniká pomocou prístroja ako napr. bagra, jazdou motorky, rozpohybovaným zvonom, loďou kymácajúcou sa vo vlnách, pohybom sláčika pri hre na violončelo, či tyčou, ktorú drží akrobat chodiaci po lane. V časti prác autori využívajú prírodné živly ako napr. vietor, ktorý hýbe konárom stromu, na konci ktorého je pripevnená ceruza. Výsledným obrazom týchto procesuálnych kresieb je väčšinou abstraktná kompozícia vytvorená na princípe náhody, podmienená činnosťou zvolených „kresliacich“ pomôcok.

V rámci tohto cyklu umelci využili aj iný autorský prístup. Dôraz je položený na rukodielnosti, pretože nástrojom kresby sa stáva samotná ruka umelca, ktorej pohyb je však vystavený istým prekážkam, kedy umelec kreslí rukou v sadre, alebo je zavesený na lane a kresbu koordinuje latou, na ktorej konci je pripevnená ceruzka. Pri tomto type kresby autor stráca kontrolu nad pevným držaním ceruzy, jeho motorika je oslabená a koordinácia znížená. Autori ako keby polemizovali s koncepciou kresby ako antropologickej konštanty, kedy je kresba chápaná ako spontánny akt, prirodzená, takmer geneticky vrodená aktivita. Tento spôsobom práce s kresbou nie je sabotovaním média, ale naopak, autori prejavujú dôveru v toto médium, za predpokladu, že sa kresba otvorí novým možnostiam.

Niekoľkoročná skúsenosť autorov s kresbou vyústila do krátkeho filmu Echolog (2012, 4:05 min.), ktorý bol súčasťou rovnomennej výstavy v Galérii Jiřího Švestku v Prahe. Vo videu autori vytvorili a nasnímali prostredie s viacerými situáciami demonštrujúcimi rôzne prístupy ku kresbe, ktoré boli sťažené nastavenými prekážkami. Tento zámer objasňuje podnázov filmu Filmově vyprávěná performance o spolupráci a ztrátě kontroly nad výsledkem. Film dokumentuje celé spektrum prekážok, ktoré museli účinkujúci performeri vrátane samotných autorov prekonávať (kresliaci korčuliar, ruka pripevnená o závažie). Navyše, viacerí aktéri boli vzájomne prepojení tak, že svojim pohybom ovplyvňovali kresby toho druhého. Video je sprevádzané reálnym zvukom vydávaným pri kreslení, ako aj hrou na hudobných nástrojoch.

Na aktuálnej výstave sa autori budú prezentovať kresbami zo série Oxymoron, videami performancií z cyklu Skoro nic není úplně a filmom Echolog. V priestor schodiska Galérie mladých vytvoria site specific inštaláciu.

 

David Böhm (1982) študoval v rokoch 2003 – 2009 na Akademii výtvarných umění v Prahe (v ateliéri Vladimíra Skrepla a Vladimíra Kokoliu). Zúčastnil sa zahraničných stáží v Portugalsku (2006), New Yorku (2011) a Berlíne (2012). Získal cenu časopisu Respekt 2012.

Jiří Franta (1978) študoval v rokoch 2001 – 2007 na Akademii výtvarných umění v Prahe (v ateliéri Antonína Střížka a Vladimíra Skrepla). V roku 2011 sa zúčastnil zahraničného pobytu v New Yorku.

Obaja umelci boli finalistami prestížnej Ceny Jindřicha Chalupeckého za rok 2009, 2010 a 2012. Ako autorská dvojica fungujú od roku 2006. Žijú a pracujú v Prahe.