TZ: Tá krajina

Tá krajina /Lucia Stráňaiová /Galéria Cypriána Majerníka, PROJECT_ROOM – priestor pre mladé umenie /1. 9. 2012 – 6. 10. 2012

Tá krajina

Lucia Stráňaiová (*1987, Bratislava) patrí k najmladšej generácii autorov aktuálnej slovenskej umeleckej scény. Osobitou autorskou stratégiou v oblasti fotografie a nových médií (video), ktorá je postavená na kombinácii konceptuálnych prístupov, experimentovaní, skúmaní a analyzovaní média fotografie ako aj emocionálneho pôsobenia diela sa stáva zaujímavou, solitérnou postavou medzi mladými súčasnými fotografmi. Ťažiskovo pracuje s motívmi prírodného prostredia, ale na začiatku jej tvorby sa objavili aj sociálne témy. Pre autorku je dôležitý príbeh, ale leitmotívom jej prác je sofistikovaný zmysel pre detail a strategicky premyslená kompozícia, ktorú vytvára nemanipulovanou fotografiou, alebo využíva digitálnu koláž. Jej fotografie sú zložitejšie štrukturované, často využíva princíp ambivalencie, ktorý diváka navádza na viacvrstvové čítanie.

Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2006 – 2010), rok strávila na Akadémii výtvarných umění v Prahe (2009 – 2010) a v súčasnosti pokračuje v štúdiu na Akademie der bildenden Künste Wien vo Viedni (od 2010). Zúčastnila sa na študijnom pobyte AIR Krems v Rakúsku (2012). V roku 2009 získala medzinárodné ocenenie, 3. miesto v prestížnej súťaži Essl Award.

Stráňaiovej autorská výstava Tá krajina prezentuje najnovšiu otvorenú sériu čiernobielych fotografií a negatívov s rovnomenným názvom. Ide o práce, ktoré majú vyslovene experimentálny charakter, pričom ich špecifickým prvkom je balansovanie na hrane medzi realitou a abstrakciou. Východiskom je fotografia urobená ako záznam reality bez akejkoľvek digitálnej manipulácie. Na fotografiách je zaznamenaný výsek konkrétnej krajiny, ktorý však nemá dokumentárny charakter, práve naopak. Vďaka premyslenej práci s expozíciou autorka dosahuje výsledok, ktorý má formálne znaky geometrickej abstrakcie. Abstrakcia je v tomto prípade aj istou formou vymazávania reality a súčasne oslobodením sa od figúry viažúcej sa na príbeh. Prvok príbehu sa však nestráca a autorka práve prostredníctvom geometrických šifier divákovi ponúka iné čítanie banálnych pohľadov na krajinu. Ide o druh experimentálnej fotografie, v ktorej autorka skúma možnosti samotného média fotografie, ktorá je postavená na kódovaní a dekódovaní obrazu a na jeho novom kontextuálnom čítaní. Keďže autorka realitu kóduje do jazyka abstrakcie, divák je vyzvaný, aby abstraktný obraz spätne dekódoval a objavil v ňom stopy reality.