TZ: Tri štvrtý

Tri štvrtý / Karin Patúcová, Martina Matúšová Zimanová, Martin Kubina, Eva Masaryková / Galerie města Blanska / Blansko / 15. 1. - 16. 2. 2012

Galerie města Blanska 15. 1.– 16. 2. 2012

TRI ŠTVRTÝ

Kurátorský projekt Evy Masarykové a Olgy Hořavové

Predstavujeme výstavu sochárov – absolventov bratislavskej VŠVU. Všetci štyria zúčastnení vyštudovali ateliér Socha a objekt akad. soch., profesora J. Jankoviča, Dr. h. c., Karin Patúcová a E. Masaryková v 90-tych rokoch a ostatní dvaja autori v rokoch nultých. Sme mimoriadne poctení, že naša výstava nasleduje v galérii v Blansku priamo po jeho autorskej výstavnej prezentácii.

Štyroch predstavených autorov spájajú spoločné výstavné a organizačné aktivity, ktoré v roku 2008 inštitucionalizovali v združení Cabeza Colectiva (Kolektívna hlava). Od roku 2010 sa angažujú v Resculpture.sk, Asociácii sochárov, ktorej sú zakladajúci a poprední členovia.

Karin Patúcová vystavuje od konca 90-tych rokov, jej materiálovo rozmanité dielo nájdeme na Slovensku aj v zahraničí, nezriedka v stálej expozícii sympoziálnych priestorov. Vystavuje v Čechách, Poľsku, Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Nórsku, Japonsku či Grécku. V kontexte spoločnosti členov Resculpture si vyslúžila prívlastok „najuniverzálnejšej autorky“ (text R. Popelára v katalógu Resculpture.sk) vzhľadom na svoju flexibilitu v práci s materiálmi aj s médiami. Témy Karin Patúcovej sú vždy feminínne osobné, jej práce sú realizované v kameni, dreve, v kove a keramike. Nevyhýba sa ani videu, videoobjektu a videoinštalácii. Na svojej dizertačnej výstave v roku 2010 transponovala maľbu krajiny keramickými hlinami na stenu galérie ako fresku, na ktorú projektovala procesuálny film rozpadu jednoduchého objemu v nepálenej hline. Má mimoriadnu schopnosť počúvať materiál a v tichu svojej duše ho ohýbať. Karin Patúcová v roku 2008 vyhrala prvé miesto v architektonicko – výtvarnej súťaži na Pamätník obetiam a udalostiam 21. augusta 1968 a Revolúcii za demokraciu 17. novembra 1989 pre Košice.

Martina Matúšová Zimanová, absolvujúca pred tromi rokmi, označuje svoju tvorbu ako „nekonečný proces nahliadania z rôznych strán a ustavičného rozoberania a skúmania. Nejde o výsledok riešenia, o konkrétny výstup. Pohybujem sa v dvoch polohách, medzi racionálnym a pocitovým. Tým prvým zhmotňujem to druhé, tým druhým to prvé prežívam“. Jej vyjadrenie stojí na materiálových a kresebných zručnostiach, monumentálny rozmer považuje za výzvu. Je autorkou kópie Márie Terézie na bratislavskom nábreží, kontroverzne diskutovaného najsúčasnejšieho verejného diela. Sochárska práca Martiny Matúšovej Zimanovej je skúmaním až po hranicu dekadencie, rozpadu a skrytej pachuti smútku z vecí a javov. Existenciálny výraz diela umocňuje jeho výpovednú silu a emóciu.

Martin Kubina diplomoval s figúrou, zakliatou v polyesteri, ktorá ako vizuál dala podnet ku skladačke všetkých predstavených diel. Figurálny odkaz nášho pána profesora rezonoval v úvahách o téme výstavy. Finálne sme zvolili stratégiu ukázať najčerstvejšiu prácu autorov, ktorá vzniká v intenzívnej vzájomnej komunikácii, takže odpadá potreba hľadania pridaných paralel. Figúra je latentne prítomná, aj keď sa autori neradia k figuralistom. Martin Kubina prešiel od študentského experimentálneho frézovania do transparentných materiálov s figurálnym motívom k minimálnym formám, tvarom a materiálom, ktoré sú signifikantné pre myšlienkové východisko práce. Pozitív a negatív sochárskej formy, naznačená prítomnosť či zmysluplná neprítomnosť v jednoduchej forme s uvážlivo zvoleným materiálom a povrchom sú charakteristikami jeho diela. Pracuje v monumentálnom merítku, rôzne varianty domčekov a schránok posledných rokov sa svojím výrazom dotýkajú architektonických foriem a projektového urbanizmu. Je veľmi flexibilný aj čo do digitálnej prípravy sochy a využívania najsúčasnejších technológií.

Eva Masaryková je radená k autorom gendrovo citlivých výtvarných tendencií slovenského sochárstva, od neokonceptuálneho objektu sa dostala k videu a videoinštalácii, ktorou sa zaoberá posledné desaťročie. Jej práce berú do úvahy sociálny kontext, ako štvorkanálová videoinštalácia s Ľ. Sajkalovou a D. Matejom o osude 35 slovenských synagóg, realizovaná in situ pre šamorínsku synagógu v r. 2006. Iné jej témy sú intímne, vo videoinštaláciách reaguje na daný konkrétny priestor, priestoru s jeho špecifickými danosťami prispôsobuje svoj výtvarný zámer. Vytvára aj videoobjekty a objekt ako súčasť inštalácie. Zaoberá sa aj kultúrnou aktivitou, výtvarnými textami a kurátorstvom.

Výstava štyroch slovenských sochárov s rodovým odkazom v názve TRI ŠTVRTÝ predstavuje kultúrnej verejnosti štyri individuálne programy, ktoré zároveň odkrývajú súčasné pohyby a prejavy na 3D slovenskej scéne. Sme vďační za možnosť česko – slovenského presahu a konfrontácie na svojom profesnom poli so sentimentálnym vedomím silných tradícií a histórie nášho blízkeho susedstva.

Mgr. art. Eva Masaryková ArtD.