Vyjadrenie finalistov*iek Ceny Oskára Čepana 2021 k súťaži

Finalisti a finalistky Ceny Oskára Čepana 2021, Luki Essender, Ondřej Houšťava, Tamara Kametani a Viktorie Langer, reflektujú správanie laureátky Èv van Hettmer počas trvania súťaže. Apelujú na vedenie tímu COČ na sebareflexiu, transformáciu a inkluzívnosť, ktoré by sa mali súčasťou komunikácie či starostlivosti medzi všetkými zúčastnenými stranami. 

Vyjadrenie finalistov*iek Ceny Oskára Čepana 2021 k súťaži 

My finalisti*ky Ceny Oskára Čepana 2021 (Luki Essender, Ondřej Houšťava, Tamara Kametani, Viktorie Langer) chceme s verejnosťou zdieľať našu skúsenosť s účasťou v tomto projekte. Na niektoré komentáre sa môže zdať byť v tento moment príliš neskoro, na druhej strane ale na ne v priebehu súťaže nebol priestor alebo sme ich neboli schopní*é spoločne reflektovať a spoznať do hĺbky.

My, Luki, Ondřej, Tamara a Viktorie, veríme, že feminizmus je v prvom rade každodenná prax a nie len vyprázdnené slogany z tričiek módnych reťazcov. Veríme vo feminizmus, ktorý je založený na rovnosti všetkých bez ohľadu na gender, triedu alebo rasu; ktorý je o solidarite, empatii a starostlivosti. Feminizmus, kde má každý*á hlas a nikto nie je odstrčený do kúta. Feminizmus, ktorý nepolarizuje, ale operuje ďaleko za hranicami binarity muž − žena.  Sme si taktiež vedomí*é sexizmu, netolerancie a šikany, ktoré sú stále prítomné v kultúrnych a vzdelávacích inštitúciách, a myslíme si, že treba robiť čo najviac na ich pomenovanie a odstránenie. Aj z obetí sa neskôr môžu stať samotní agresori, cesta uzdravenia z traumatických skúsenosti nevedie cez opakovanie toxických vzorcov z minulosti a reprodukovaním toho istého správania.

Slová v príhovore predsedu poroty Jana Verwoerta počas vyhlasovacieho ceremoniálu vyzdvihli boj voči sexizmu, avšak tolerancia sexistických a homofóbnych komentárov, ktorú sme vnímali v procese tohto projektu, robia slová poroty znepokojivými. 

Ako je možné, že naša skúsenosť je v úplnom rozchode s tým, čo porota ocenila pri výbere laureátky?

Nezáujem o spoluprácu zo strany Èv van Hettmer komplikoval proces príprav takmer od samého začiatku. Situácia postupne eskalovala osobnými útokmi v spoločnej online komunikácii či na sociálnych sieťach. Následky tejto nezdravej súťaživosti a snahy o prehnanú dominanciu sme najintenzívnejšie pocítili tesne pred inštaláciou samotnej finálovej výstavy. Od Èv sme cítili netoleranciu k svojim identitám a postojom (ktoré reprezentujú iné politiky než tie normatívne). Jej správanie na nás pôsobilo povýšenecky, degradujúco a bez náznaku rešpektu. Pracovné prostredie, v ktorom sme pripravovali spoločnú výstavu, sme vnímali ako toxické a plné neopodstatnenej agresie, ponižovania a šikany. Monumentalita vyzdvihnutá a ocenená v príhovore predsedu poroty Jana Verwoerta bola na úkor ostatných finalistov*iek, ktorí*é museli do posledných momentov znášať následky rozpínavosti a nepredvídateľnosti ocenenej maliarskej inštalácie. Absencia komunikácie o priestorovom riešení výstavy zo strany Èv spôsobovala, že sme neboli schopní*é viesť produktívnu diskusiu o individuálnych priestorových potrebách jednotlivých inštalácii. 

Tieto skutočnosti boli od začiatku inštitúciou COČ vnímané ako problematické, avšak neboli vykonané takmer žiadne kroky na ich elimináciu. Osobné narážky v emailovej komunikácii a konflikty, ktoré vyvolali, riešilo vedenie COČ prosbou o ich ignorovanie zo strany ostatných finalistov*iek. V rámci samotnej inštalácie výstavy sme pociťovali, že problematické správanie  nebolo touto inštitúciou primerane pomenované a ošetrené. Bola to práve netransparentnosť komunikácie zo strany organizátorov a nefunkčná štruktúra sebareflexie, ktorá viedla k neprimeranému správaniu a jeho tolerovaniu. Poddimenzovanosť tímu COČ a nefunkčný aparát kontroly tak majú za následok legitimizáciu šikany a nepriamo aj jej oceňovanie. Myslíme si, že COČ mala tieto situácie riešiť okamžite a s vážnosťou a transparentnosťou, ktorú si zaslúžia. 

Týmto listom by sme chceli vedenie Ceny Oskára Čepana vyzvať na vytvorenie morálneho a etického kódexu (a jeho implementáciu), ktorý dá tejto inštitúcii nástroje reflexie, ktoré dúfame, zaistia bezpečnejšie prostredie pre budúcich/budúce finalistov*ky. Veríme, že umelecké ceny môžu byť formátom, ktorý dáva priestor začínajúcim umelcom*kyniam. Tento priestor je v našom prostredí nesmierne dôležitý a nenahraditeľný. Chceme ho naďalej podporovať, ale požadujeme jeho transformáciu na bezpečný a inkluzívny priestor, ktorý kladie viac dôraz na komunikáciu a starostlivosť o umelcov*kyne a ich projekty. Nehovoríme iba o produkčnej a kurátorskej podpore, ale taktiež o vnútornej štruktúre Ceny Oskára Čepana, v ktorej nám chýba hodnotové smerovanie, horizontalita a hlas kontrolného orgánu.

Cieľom tohto listu nie je osočovanie laureátky alebo inštitúcie Ceny Oskára Čepana, ale otvorenie diskusie vedúcej k reflexii a zmene. Veríme, že Cena Oskára Čepana je pre podporu domácej umeleckej scény dôležitou inštitúciou, a chceme, aby si v budúcnosti zadefinovala svoju pozíciu progresívnej a diskurzívnej platformy nielen na povrchu, ale i vo svojom vnútornom fungovaní.

Poznámka: my finalisti*ky COČ 2021 sme sa rozhodli reagovať kolektívnym hlasom v rámci spoločnej diskusie. Vzhľadom na to budeme v prípade ďalších komentárov postupovať rovnako, čo môže mať za následok oneskorenie. 

Statement of the finalists of the Oskar Cepan Award 2021 on the course of the competition_English version

Zdroj: (CC) / archív finalistov*iek