Posolstvá Ľubomíra Ďurčeka

Dňa 13. októbra 2013 bude končiť výstava Situačné modely komunikácie (Ľ. Ďurček), ktorú pripravila Mira Keratová (odborná spolupráva za SNG Petra Hanáková) v Slovenskej Národnej Galérii a ktorá rozvíja koncepciu autorovej samostatnej výstavy v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici z roku 2012. A nám sa podarilo získať reakciu na výstavu od Daniela Grúňa.

Ľubomír Ďurček patrí ku generácii slovenských umelcov, ktorá vstúpila na scénu výtvarného umenia v období všeobecného úpadku spoločenských pomerov po roku 1968, známom ako normalizácia. Do deväťdesiatych rokov prakticky nevystavoval, ale ani dve desaťročia po páde komunizmu nepriniesli výrazný záujem o jeho diela. Sporadicky sa objavujú na výstavách a vo výstavných katalógoch mapujúcich umenie akcie, umenie 70. a 80. rokov, konceptuálne umenie. Celok jeho mnohostranných aktivít zostal nadlho skrytý a dôkladne uchovaný v umelcovom osobnom archíve, kde dozrieval a čakal na svoju chvíľu. Ďurčeka možno brzdila úzkosť z toho, že svoje projekty domýšľal do dôsledkov. Ďurčekove ťažkosti s vystavovaním sú dané aj tým, že pôvodný formát ich prezentácie bol odlišný a v zásade nepotreboval galériu. Umelec uprednostňoval listovanie autorskej knižky v jedinom exemplári okoloidúcim na ulici či premietanie diapozitívov a 16 mm filmov návštevníkom vo svojom byte. Tieto skutočnosti odpovedajú na otázku, prečo umelcova retrospektíva v SNG pripomína skôr archív záznamov každodenného bytia, než štandardnú výstavu. Sú to obrazy zdanlivo banálnych činností: vychádzky, cvičenia, denná tlač, pouličné dianie.

Kurátorský výklad Mira Keratová k výstave Ľubomíra Ďurčeka, SNG

Umelcovo odriekanie a cvičenie sa v koncentrácii nás privedú k úvahe, prečo zanechal maľbu v prospech útržkovitých záznamov poézie všednosti. Ďurček vyzýva k drobnohľadu, k pozornosti a k senzibilite voči sociálnemu prostrediu. Mnohé diela vychádzajú z aktivity prebiehajúcej v čase, často majú až denníkový charakter. Treba ich čítať v komplexnej sieti vzájomných vzťahov. Obrazy sú spájané do diptychov, sekvencií, sérií až cyklov. Na popiskách k dielam spolu s názvom čítame presný čas trvania, prípadne opakovania zaznamenanej aktivity. Ďurčekove záznamy sú komponované tak, aby zachytávali nielen subjektívne prežívaný čas, ale tiež čas spoločenskej zmeny, spoločne prežívaný čas. Rozsiahly obrazový archív pomenovaný Softland, realizovaný od 2. 5. 1990 do 1. 5. 1991 sa odohráva vzápätí po Nežnej revolúcii. Monitoruje všeobecný entuziazmus ľudí a prostredia poznačené spoločenskou zmenou i stopami dlhotrvajúcej stagnácie. Softland je obrazovým príbehom, v ktorom prehovárajú predmety a priestory, slovo dostávajú výrazy a afekty. Odvíja sa v reťazci asociácií. Neobsiahneme ho jediným pohľadom, pretože obrazy ako kryštáliky pamäti v rýchlom slede plynú za sebou.

Ďurčekove diela inscenujú prieniky medzi súkromným a verejným priestorom. Súkromné a verejné sa vzájomne preskupujú už v jeho dielach realizovaných vzápätí po zverejnení Charty 77. Určovacie označovanie priestoru vlastným pohybom alebo gestom je ďalší trvale prítomný motív v tvorbe Ďurčeka. Raz obradné, inokedy celkom civilné určenie miesta, kontakt so všednou realitou, vytvárajú pre diváka vzácny subjektívny dokument. Ďurček modeluje svoje situácie pohybom tela v teritóriu mesta, ktorý kartograficky zaznamenáva a vymedzuje. Raz sa koncentruje do svojho vnútra, akoby vonkajší svet bol iba scénou, inokedy navádza diváka na vonkajšie prostredie, kedy umelcovo telo funguje ako označenie nájdenej situácie. Významným aspektom Ďurčekových diel je skúmanie možností komunikácie v dočasných spoločenstvách. Filmy Domov a NFRMC  sú o hľadaní autentického medziľudského kontaktu, kedy účastníkov akcie zbližujú práve dobrovoľne podstúpené obmedzenia v pohybe a vnímaní priestoru.

Kurátorský výklad Mira Keratová k výstave Ľubomíra Ďurčeka, SNG

Pozoruhodné vystupňovanie Ďurčekovej tvorby môžeme sledovať v sérii diel pomenovaných Posolstvá. Situačnú dočasnosť komunikácie tu strieda hľadanie krehkých šifier nadčasových právd. Posolstvo je predsa niečo viac, než správa. V sérii Posolstiev sa symbolicky spája pomyselný vznik sveta, riadená spontánnosť spoločného gesta a záznamy výpovedí o možnom konci času človeka. Ďurčekova tvorba nie je len o situačných modeloch, je v nej precízne šifrovaná metafyzická otázka nášho bytia. V grafických improvizáciách nás Ďurček učí, že ak vyslovíš áno, súčasne hovoríš nie.

Daniel Grúň

Autor je historik umenia, kurátor, spisovateľ a pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

2. august – 13. október 2013 Esterházyho palác, 3. poschodie Kurátorka: Mira Keratová, odborná spolupráva za SNG Petra Hanáková