RE: Milá Tatra banka,

Bohunka Koklesová, rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, poslala redakcii Artalk reakciu na neďakovný list od Lucie Tkáčovej.

RE: Milá Tatra banka,

Pri svojej práci na Vysokej škole výtvarných umení som rokmi dozadu nadobudla jednu, pre mňa dôležitú skúsenosť. Tá súvisela s obdobím, keď bola škola rozlomená na dve polovice, na dva tábory, ktoré nedokázali spolu navzájom komunikovať. Nepamätám si presné detaily, alebo konkrétne figúry, ale veľmi dobre si spomínam na tú dusnú a napätú atmosféru. To je asi aj podstatou spomínania, presné fakty nám odchádzajú ako prvé, ale to, čo pretrvá, je pocit z tej doby. Je to ako tieň, ako súmrak na rozhraní dňa a noci. Vždy si hovorím, že tá doba sa nikdy na školu nesmie vrátiť, pretože polarizácia posilňuje čierno-biele videnie sveta, zamedzuje viesť akýkoľvek dialóg – taký ten otvorený, kritický a ozdravný.

Je veľmi jednoduché napísať otvorený list, zverejniť ho na Artalku, vypustiť stavidlá. Oveľa zložitejšie je zachovať sa principiálne, správne svoje činy načasovať a potom priamo viesť dialóg s dotknutou stranou. To je veľmi ťažké, pretože v takej situácii je človek konfrontovaný s konkrétnymi ľuďmi, musí byť argumentačne presný a najmä musí to psychicky ustáť. Je veľký rozdiel medzi slovom a skutkom, medzi šplechnutím do kaluže a vykonaním nápravy. Publikovaný text položil základy pre polarizáciu umeleckej obce. Má svojich zástancov, ale aj odporcov, akoby nič medzi tým. Svet ale nie je čierno-biely, je oveľa zložitejší a komplikovanejší.

Pri mojom nástupe do funkcie (rektorky VŠVU, pozn. red.) sme na vedení veľa hovorili o tom, aké partnerstvá by mala škola pestovať, kde sú tie hranice, ktoré neradno prekročiť. Je pravdou, že mnohé inštitúcie majú snahu vylepšiť si svoj etický profil prostredníctvom umenia, pre vidinu získania spoločenského rešpektu. To je známa vec, historicky podložená, nič nové pod slnkom. V istej chvíli sme si však zadefinovali, že nebudeme spolupracovať s takými inštitúciami, ktoré vznikli na základe netransparentnej ekonomickej činnosti, na základe korupcie, previazanosti s mafiánskym prostredím a nomenklatúrnymi kádrami politických reprezentácií. Kompasom je pre nás aj spôsob správania sa finančných skupín ku kultúrnemu dedičstvu, príkladom bol svojho času Transgas v Prahe. Škola by mala viac možností, možno by sa nám ľahšie ekonomicky dýchalo, ale nestojí to za to. Dobehlo by nás to. Na druhej strane musím priznať, že prostredie je dnes značne netransparentné a my nevieme v skutočnosti povedať, aké nové informácie o finančných skupinách sa neskôr vyplavia na povrch. To, čo sa nateraz javí ako stabilné a transparentné, už o rok platiť nemusí.

VŠVU už roky spolupracuje s Tatra bankou, ktorá nás podporuje, posledné roky je náš strategický partner. Generálny riaditeľ banky je členom Správnej rady VŠVU. Nebudem sa v tejto chvíli, pod tlakom hysterických okolností tváriť, že k nám Tatra banka nepatrí. Nebolo by to slušné a ani správne. Raz sme sa dohodli na partnerstve a nie je možné odskočiť na základe nejakých nálad alebo krízových situácií. Nikdy by ma však nenapadlo, aby som prehodnocovala toto partnerstvo na základe toho, koľko peňazí od banky dostanem alebo nedostanem. Takto hlúpo to jednoducho nefunguje. Pre mňa je spolupráca s Tatra bankou postavená na troch princípoch, ktoré som si za tie roky overila. Ľudia z Tatra banky trávia veľa času na našich semestrálnych prieskumoch. Počas troch dní sú tam od rána do večera, mnohokrát ani nevieme, že sú medzi nami. Sledujú, kam sa škola posúva, ale nie pre možné zisky, ale pre vášeň, ktorú pre umenie majú. Sú ním fascinovaní, pretože ten náš svet je tak diametrálne iný než svet bankovníctva a biznisu. Druhým dôvodom je, že vďaka ich priamej podpore, ale aj podpore cez grantový systém môžeme vydávať knihy, organizovať výstavy, zaplatiť novú vizuálnu identitu školy. Nikdy sme ako škola nepocítili diktát ich marketingu. A tretím dôvodom je, že v čase pandémie podporili Fond solidarity, ktorý na škole vznikol na podporu študentov v núdzi. Bez toho, aby sme to niekde zverejnili alebo propagovali. Jednoducho to urobili preto, lebo to bolo potrebné.

Aj v prostredí bankovníctva pracujú vzdelaní a rozhľadení ľudia, tak ako v iných profesiách. Tatra banka je súčasťou slovenskej organizácie Business Leaders Forum, ktorého úlohou je garantovať zodpovedné podnikanie na Slovensku, bojovať proti korupcii a podporovať občiansku spoločnosť. Viem, že sú pre mňa osobne partnerom na strategické uvažovanie pri záchrane funkcionalistického liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Nezachránia ho umelci, ktorých sa mimoriadne dotklo udelenie ceny so všetkým, čo s tým súvisí. Na takéto projekty potrebujete silných partnerov. Rovnako ako aj škola, ktorá je síce odvážna vo svojich postojoch a liberálnych hodnotách, ale súčasne je zmietaná nestabilným politickým a ekonomickým prostredím Slovenska. 

Za udeľovaním cien nadácie Tatra banky sú dlhé mesiace práce stoviek ľudí a nielen tých z marketingu. Slávnostný večer je poďakovaním nielen umelcom, ale aj ľuďom, ktorí to celé odpracovali. Je to o propagácii banky, ale aj samotného umenia. Vždy však záleží na tom, aby sa do finále dostali len tie najlepšie umelecké projekty. Neraz sú to diela, ktorým bežný divák nerozumie, ale v niečom predznamenávajú nové tendencie v umení. Na Slovensku máme ešte niekoľko ocenení pre umelcov: niektoré ceny udeľuje Ministerstvo kultúry, ale zatiaľ je to veľmi nevýrazný profil, potom tu máme Krištáľové krídlo a možno nejaké ďalšie, skôr obskúrne ocenenia udeľované Maticou slovenskou. Neviem, možno čosi z toho vyznieva pre autorku atraktívnejšie.

Bohunka Koklesová

---

Foto: Dvojhlavá Bambi v zelenom poli. Výstava študentov Y usporiadaná k 70. výročiu založenia školy, layout plagátu © Andrej & Andrej, Partner: Tatra banka, 2019