Tomáš Roubal v Tomas Umrian Contemporary

TS: Tomáš Roubal vo výstave SPAM reflektuje súčasný stav ľudskej existencie v digitálnej dobe, pri ktorom dochádza k stieraniu tradičných hraníc medzi človekom a technológiou.

TOMÁŠ ROUBAL  / SPAM

Tomáš Roubal vo svojej výstave SPAM, v Tomas Umrian Contemporary, prináša kritickú reflexiu vzťahu medzi človekom a digitálnymi technológiami v post-digitálnej ére. V jeho dielach je cítiť ozveny posthumanizmu, kde sa skúma prepojenie ľudského tela s technológiou a otázky straty individuality v digitálnom svete. Odkazuje aj na existencializmus 20. storočia, kedy ľudské figúry, izolované a odcudzené, stelesňujú moderné trápenie s nadmerným digitálnym prepojením.

Roubalova tvorba prirodzene nadväzuje na myšlienky posthumanizmu, ktorý skúma prepojenie medzi človekom a technológiami. Posthumanizmus kladie otázky o hraniciach medzi ľudským a neľudským, najmä v digitálnej dobe, kde sa technológie integrujú do každodenného života. Sochy ako WEB #1-3, kde ľudské postavy doslova vyrastajú z internetovej siete, stelesňujú túto úvahu o zániku tradičnej hranice medzi človekom a digitálnou technológiou. Vytvárajú akúsi hybridnú bytosť, ktorá odkazuje na filozofiu Gila Deleuzea a Félixa Guattariho, ktorí vo svojich prácach opisovali fluidnosť ľudskej identity v meniacich sa prostrediach. Roubal cez svoje sochy skúma, do akej miery sú tieto technológie schopné nielen formovať, ale aj dehumanizovať jednotlivca. Roubalove oceľové figúry a ich asketické, antropomorfné tvary majú nádych existencializmu, ktorý bol dominantný v umení a filozofii 20. storočia. Existencialisti ako Jean-Paul Sartre a Albert Camus skúmali absurdnosť ľudskej existencie a osamelosť jedinca vo svete bez pevného zmyslu. Tieto témy rezonujú aj v Roubalových prácach, kde postavy z Webovej série stelesňujú istú formu odcudzenia a izolácie, pričom sú zároveň uväznené v sieti. Toto odcudzenie sa však posúva z klasického existencializmu do post-digitálnej roviny, kde človek už nebojuje len s osamelosťou v bežnom živote, ale aj s nadmerným digitálnym prepojením, ktoré paradoxne vedie k ešte väčšej izolácii.

Objekt SPAM priamo reflektuje nadbytok informácií a úpadok kvality komunikácie v digitálnej ére. Roubal sa tak radí do línie umelcov, ktorí kritizujú masovú komunikáciu a nadbytok obrazov v mediálnom prostredí. Už v 60. rokoch umelci ako Andy Warhol alebo Roy Lichtenstein v rámci pop-artu používali opakovanie a masovú produkciu ako spôsob kritiky kapitalistickej spoločnosti a kultúry spotreby. Roubal túto tradíciu prenáša do digitálneho kontextu, pričom jeho socha SPAM nie je len o hromadení informácií, ale aj o ich škodlivom vplyve na spoločenské vzťahy, čím aktualizuje tému mediálnej manipulácie.

Zároveň Roubalov dôraz na geometrické a abstraktné podstavce je inšpirovaný minimalizmom, hnutím, ktoré sa v 60. rokoch 20. storočia usilovalo o čisté, formálne riešenia, zamerané na samotný objekt a priestor okolo neho. Sochy ako SPAM a ich geometrické konštrukcie odkazujú na minimalizmus, ale namiesto čistej formálnej krásy prinášajú kritickú reflexiu našej interakcie s digitálnymi systémami. Prvky minimalizmu tak v Roubalových prácach získavajú ďalší naratívny rozmer, kde sa geometria stáva nielen estetickou formou, ale symbolom štruktúry moci a manipulácie.

Výstava SPAM Tomáša Roubala poskytuje hlbokú reflexiu súčasného stavu ľudskej existencie v digitálnej dobe, kde sa tradičné hranice medzi človekom a technológiou stierajú. Roubalove sochy pôsobivo spájajú filozofické smery posthumanizmu, existencializmu a minimalizmu, aby kriticky analyzovali fenomény ako digitálne odcudzenie, nadbytok informácií a sociálna izolácia. Prostredníctvom ostrého vizuálneho jazyka a sochárskych inovácií poukazuje na ambivalentný vzťah medzi technologickým pokrokom a stratou individuality, čím aktualizuje kľúčové otázky postdigitálnej éry.

miesto: TOMAS UMRIAN CONTEMPORARY / Bratislava

trvanie výstavy: 25. 10. -  29. 11. 2024

vernisáž: 24. 10. 2024 o 18.00