TS: Lucie Mičíková § Zuzana Žabková

Lucie Mičíková § Zuzana Žabková: Až se vrcholky našeho nebe spojí , můj dům bude mít střechu / Východoslovenská galéria / Košice /6. 3. 2015 – 19. 4. 2015

Lucie Mičíková § Zuzana Žabková: Až se vrcholky našeho nebe spojí , můj dům bude mít střechu

6. 3. 2015 – 19. 4. 2015

vernisáž 5. 3. 2015 o 17:00

Východoslovenská galéria

Hlavná 27, 040 01 Košice

o/z: 10:00 – 18:00

Východoslovenská galéria v Košiciach začiatkom marca otvorí spoločnú výstavu Lucie Mičíkovej a Zuzany Žabkovej. Tá je súčasťou rovnomenného dlhodobého projektu, v rámci ktorého autorky počas už realizovaných a pripravovaných výstav rozvíjajú dialóg ponúkajúci priestor vzájomným interakciám a presahom.

Lucie Mičíková vo svojom diele pracuje s pojmami ako sú mapa, pôdorys, architektúra. Tie postupne splývajú s pojmami situácia, partitúra, choreografia, ktoré využíva vo svojej tvorbe Zuzana Žabková. Dynamika pohybu v kresbe a priestorová kresba choreografie sa prelínajú s prežívaním a precítením priebehovej architektúry. Názov výstavy cituje verš básne De notre temps Paula Éluarda spomenutého v diele Poetika priestoru Gastona Bachelarda. Reflexia Bachelardovej dialektiky interiéru a exteriéru je východiskovou platformou k rozpracovaniu vzťahu jednotlivca voči priestoru „dnu“ a „von“.

Umelecké vyjadrovanie Lucie Mičíkovej (1986), absolventky Ateliéru „IN“ VŠVU v Bratislave, je zakorenené v pamäti a asociáciách. Objektom jej záujmu sú prieniky konceptuálnych a architektonicko-utopistických stratégií. Jej práca je často založená na jemných intervenciách do priestoru prostredníctvom objektov, inštalácií a špecifických koláží. Skrz architektonické princípy vytvára snové utopistické, spomienkové prostredia.

Zuzana Žabková (1987), absolventka Ateliéru „IN“ VŠVU v Bratislave a choreografie VŠMU v Bratislave, skúma dialóg medzi vizuálnym a tanečným umením. Vo svojej tvorbe pracuje predovšetkým s médiom videa, videoperformance, inštalácie a site-specific, súčasne však do nej vnáša skúsenosti z oblasti tradičnej choreografie. Pohyb sa v jej prácach stáva expresívnym prostriedkom. Telesnosť vystupuje ako znakový prvok odkazujúci k faktu, že svet v jeho komplexnosti vždy zakúšame subjektívne, cez vlastné prežívanie.