TS: Prezentácia diel Marie Bartuszovej v Tate Modern v Londýne

Prezentácia diel Marie Bartuszovej v Tate Modern v Londýne / Tate Modern, London, výstavná sála v Boiler House (Level 4) 

Londýnska Tate Modern sprístupnila pre verejnosť prezentáciu šiestich diel sochárky Marie Bartuszovej, ktoré v roku 2016 získala do svojich zbierok vďaka podpore Akvizičného fondu Edwarda a Agnès Lee.

Jej diela zo 60. a 70. rokov sú vystavené v jednej sále a ako píše kurátorka Tate Modern Juliet Bingham, táto kolekcia predstavuje sadrové plastiky tvarovo vychádzajúce z prírodných procesov ako je dážď, alebo haptické skladačky, ktorých tvary majú psychologický výraz. Ich organické tvary vzbudzujú napríklad pocity tepla, neorganické zasa pocity chladu, alebo môžu pôsobiť aj eroticky, ako si o svojej tvorbe zapísala M. Bartuszová.

Maria Bartuszová, druhá polovica 80. rokov

O tejto významnej udalosti sa vyjadrila dcéra umelkyne Anna Bartuszová: „22. decembra to je 20 rokov, čo mama zomrela. V priebehu tých 20 rokov sme sa so sestrou Veronikou snažili uchovať jej dielo, ktoré sme vždy vnímali ako unikátne a ojedinelé. Jej umelecká výpoveď je jasná, čistá a krehká, rovnako, ako bola aj ona sama. S odstupom času vidíme, že význam jej sochárskeho diela chápali aj ďalší ľudia, ktorí sa nakoniec zaslúžili o to, aby bolo objavené aj pre svet a neostalo zabudnuté v našich končinách. Dôkazom toho je to, že pozornosť a ponuky prichádzajú skôr zo zahraničia. Šesť diel zakúpila londýnska TATE Gallery, ktorá sa rozhodla  týmto dielam vyhradiť miestnosť, kde budú počas jedného roka vystavené pre návštevníkov. V roku 2016, ktorý je rokom výročia jej 80. narodenín vydala Slovenská pošta známku na počesť Marie Bartuszovej. Pre nás ako rodinu sú to dôkazy, že zázraky sa dejú a je to taktiež najkrajší vianočný darček, aj keď si ho žiaľ naša mama s nami už neužije.“

Dnes umenie Marie Bartuszovej oslovuje tým, čo bolo v čase svojho vznikania prehliadané a neviditeľné a bolo považované ako okrajové, ženské a politicky tiché, dokonca aj v komunite neoficiálneho slovenského umenia 60., 70. a 80. rokov, kde sa presadili umelci ako Július Koller, Stano Filko, Michal Kern, Rudolf Sikora, Jana Želibská a iní. Tvorba Marie Bartuszovej je však otvorená slobodnému experimentovaniu a aj tvorivej komunikácii s umením naprieč časom. Vyžaruje z nej fascinácia životom, ale aj pokora k nemu. Oplýva silnou ženskou energiou, zmyselnosťou, intuíciou a citlivosťou umelkyne. Napriek tomu, že sa o to nikdy neusilovala, sa stala jednou s najvýznamnejších umelkýň československého umenia. Zároveň jej tvorba rezonuje v širších súvislostiach a analógiách s tvorbou ďalších sochárok ako Barbara Hepworth, Louise Bourgeois, Eva Hesse, Alina Szapocznikow, Lygia Clark a ďalšími. Objavovanie a prehodnocovanie tvorby umelkýň je výzvou a témou súčasných dejín umenia, ktoré sú aktualizované aj o výskum umenia východoeurópskeho geopolitického priestoru. Hľadanie novátorských, pionierskych aktivít v sieti umenia, ktoré prekračujú známe a viditeľné dianie je najmä hľadaním ich zabudnutých príbehov a osudov.

Umenie Marie Bartuszovej (1936, Praha - 1996, Košice), väčšinu života pôsobiacej v Košiciach, je tak objavované a oceňované v kontexte svetového umenia. Zásadne a objavne na ňu upozornila kurátorka Ruth Noack, ktorá ju vybrala na výstavu documenta v Kasseli v roku 2007. Dôležitými výstavami boli: Les Promesses du passé v Centre  Pompidou v Paríži v roku 2010, ale aj autorská výstava Provisional Forms v Múzeu moderného umenia vo Varšave v roku 2014. Mariu Bartuszovú v zastupuje Alison Jacques Gallery v Londýne. http://www.alisonjacquesgallery.com/artists/80-maria-bartuszov/overview/

Maria Bartuszová, rodným menom Vnoučková, sa narodila 24. 4. 1936 v Prahe. V rokoch 1951 – 1955 študovala na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Prahe a v rokoch 1956 – 1961 na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe – VŠUP, v ateliéri prof. Otta Eckerta na oddelení keramiky a porcelánu.  V rokoch 1963 – 1964 sa s manželom sochárom Jurajom Bartuszom presťahovali do Košíc, kde žila až do konca svojho života (22. decembra 1996, Košice). Postupne zužitkovala a otvorene aplikovala vo svojej tvorbe intuíciu, hru, terapiu a meditáciu, čo jej umožnilo byť otvorenou pre experimentovanie inovujúcim sochárstvo. Kreovala ich najmä v dvoch autorských technologických postupoch odlievania sadry, ktorá bola pre ňu dôležitým materiálom: v gravistimulovanom tvarovaní, kedy pracovala s plným, ťažkým odliatym tvarom a v 80. rokoch v pneumatickom odlievaní, smerujúcom k prázdnym a krehkým objemom.

Gabriela​ Garlatyová, kurátorka Archívu Marie Bartuszovej

OZ Archív Marie Bartuszovej v Košiciach bolo založené v roku 2016 a jeho zámerom je venovať sa odbornej, výskumnej, publikačnej a prezentačnej činnosti venovanej dielu sochárky Marie Bartuszovej.

Pohľad do expozície Marie Bartuszovej v TATE MODERN, London, 2016, Foto: Michael Brzezinski, The Alison Jacques Gallery, London