TZ: Do dvoch

Do dvoch / Anirban Dutta, Peter Homola, Nandita Raman, Peter Snadík / galéria ± 0,0 / Žilina / 31. 10. - 22. 11. 2013

Anirban Dutta, Peter Homola, Nandita Raman, Peter Snadík / Do dvoch

štvrtok 31. október 2013 – 17:00 / galéria ± 0,0 , Mydlárska 1, 010 01 Žilina

výstava potrvá do ± 22. november 2013 / vstup voľný

výstavu otvorí / Katarína Gatialová

otváracie hodiny galérie / Pon – Pia / 15:00 – 18:00

Kolektívna výstava Do dvoch je jedným z výstupov projektu, ktorý prepája dve organizácie - Stanicu Žilina-Záriečie s Kriti gallery v indickom Varanasi. Počas štvortýždenného pobytu dvoch indických fotografov - Nandity Raman a Anirbana Duttu, v spolupráci s dvoma slovenskými fotografmi - Petrom Snadíkom a Petrom Homolom, vzniká okrem iných výstupov projektu inštalácia priamo pre priestor galérie Plusmínusnula. Jednotlivé diela na výstave sú dôkazom, nakoľko sa podarilo nájsť spoločnú reč štyroch autorov z dvoch veľmi odlišných kultúrnych pozadí. Krátke texty vznikli ako zápisky jednotlivých autorov o ich práci.

Anirba Dutta

Zaujímam sa o spomienky, ich uchovávanie a odmietanie. To, čo odmietame a chceme zabudnúť odchádza, alebo to zanecháva po sebe nejaký tieň? Manipulujeme svoje spomienky a uchovávame si len to, čo chceme? Keď je krajina svedkom nejakých udalostí, je to v nej zaznamenané navždy? Alebo, naopak, odstránením fyzických stôp sa vymazávajú aj minulé udalosti? Moje dve diela vedú v priestore, kde naraz koexistujú, dialóg medzi minulosťou a spomienkami.

Peter Homola

Vietor je neviditeľný, môžeš ho vidieť iba zástupnými prvkami. Môžeš vidieť, ako sa hýbe lístie v stromoch, môžeš vidieť letieť igelitku vo vzduchu. Vieš, že tam je. Ale vietor samotný neuvidíš. Smrť je neviditeľná. Smrť môžeš vidieť iba zástupnými prvkami. Môžeš vidieť, ako sa prestane hýbať tvoje domáce zvieratko, môžeš vidieť, ako dodýcha niekto blízky. Vieš, že tu je. Ale smrť samotnú neuvidíš. Alebo možno aj áno.

Nandita Raman

Utópia je možnosť. Nie v spôsobe, ako rozmýšľame, skôr v spôsobe, ako sa veci môžu udiať. Utópia1 vyžaduje možnosť neustálej zmeny viery, takže nedosiahne inštitucionálnu stagnáciu. Utopia2 objavuje tému prekladu skúsenosti do jazyka. Utópia je predstava ľudskej mysle, ale to je aj jazyk a viera. Kedy je teda utópia nemožnou?

Peter Snadík

Kde leží neutralita vo výstavnom priestore? Čo a koho reprezentuje biela kocka? S čím vstupuje do galérie divák a kde je pomyselná čiara stretu s autorom? Fotografia je kresba svetlom, tieň je jeho negatívom a prísľubom. Vďaka tieňu vnímame priestor, jeho plasticitu, zakrivenie a hĺbku. Môžeme zanechať svoj tieň?