Hosťujúci kritik: Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica

Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici bola založená v roku 1956 pod názvom Krajská galéria. Vznikla v období povojnového budovania regionálnych galérií na Slovensku a radí sa medzi tie najstaršie. Počas svojej 58 ročnej histórie si prešla niekoľkými zmenami názvu (Krajská galéria, Mestská galéria, Oblastná galéria, Štátna galéria v Banskej Bystrici, Banskobystrické štátne kultúrne centrum a aktuálny názov Stredoslovenská galéria), lokácie a prirodzene aj obmenami na riaditeľskej pozícii, z ktorých najviac v médiach a na umeleckej scéne rezonovalo neodôvodnené odvolanie riaditeľky Aleny Vrbanovej (1999 – 2007). Na čele súčasného a na pomery regionálnej galérie v podstate mladého galerijného tímu stojí od roku 2009 výtvarník a absolvent doktorandského štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici – Maroš Rovňák.

Smerovanie galérie pod vedením aktuálneho riaditeľa sa odlišuje od programu Aleny Vrbanovej, ktorá sa primárne zameriavala na akvizície, zhodnocovanie a prezentáciu grafických diel. Maroš Rovňák sa rozhodol zmeniť nie príliš aktuálny fokus iba na jedno médium (hoci zbierka Stredoslovenskej galérie obsahuje takmer komplexné umenie grafiky 2. polovice 20. storočia) a v rámci regionálnych možností otvoril cestu aj pre aktuálne tendencie v súčasnom umení. Úprimne, tak často spomínaný pojem 'regionálna galéria' vo mne vyvoláva v zmysle tradovaného klišé zmiešané pocity – predstavujem si fľakatý koberec, plesňový odor či výstavu treťotriedneho umelca, ktorý nedosahuje ani 'kvality' stredného prúdu. Realita v Banskej Bystrici nie je taká temná, práve naopak, je cítiť veľkú snahu a záujem, avšak isté zásadné negatíva sú prítomné. Maroš Rovňák so svojim tímom rozšíril galerijné možnosti súčasným smerom, aj keď je to značne opatrné a hlavne v intenciách regionálnych kompromisov.

Výstavná a administratívna činnosť galérie je vykonávaná v troch samostatných priestoroch v historickom centre – v Bethlenovom dome, Praetoriu a v pôvodnej Vile Dominika Skuteckého. Ich technický stav síce nie stopercentný (napríklad spomínané koberce v Praetoriu), avšak môžeme povedať, že je v súčasnosti ustálený a pod kontrolou. Programová štruktúra galérie je prirodzenou zmesou zaužívaných postupov: časť je zameraná na povinnú prezentáciu regionálneho umenia a regionálnych umelcov (úroveň a kvalita je v tomto prípade veľmi kolísavá), ďalej na prezentáciu a zhodnocovanie zbierky (od roku 1994 formou stálej expozície Dominika Skuteckého, ktorá bola reinštalovaná v roku 2012, prípadne dočasné výstavy starého umenia z vlastných zbierok) a v neposlednom rade sú to výstavy súčasného umenia, ktorých iniciátorkami sú hlavne Mira Keratová a Zuzana Majlingová. V Bethlenovom dome v súčasnosti prebieha výstava "Premeny Slovenska / Dokumentárna správa" (kurátorka Zuzana L. Majlingová) autorskej dvojice Boris Németh a Ján Viazanička či expozícia "Prvý človek bol umelec" (kurátorka Mira Keratová) v Praetoriu, ktorá je výsledkom rezidenčného programu pre súčasných umelcov, ktorí počas roka 2014 navštívili Banskú Bystricu a reagovali na miesto, kontext či zbierky SSGBB.

V rámci nich je zaujímavým krokom zriadenie expozície Room 19_21, ktorá sídli vo Vile Dominika Skuteckého a veľmi sympatická je takisto spolupráca s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a jej výstavné prezentácie dizertačných prác študentov. Podobne ako v iných regionálnych galériach na Slovensku (a v podstate to platí všeobecne) diváka zaujíma hlavne staršie umenie, ktorého umeleckú hodnotu preveril čas a aj jeho vizuálny odkaz je zrozumiteľnejší a prijateľnejší. Preto je dôležitým gestom okrem vyššie spomenutých aktivít aj spolupráca galérie na festivale intermedia.bb so zameraním na nové média a interdisciplinárne presahy v rámci súčasného umenia (napr. výstava Richard Loskot, Michal Šimonfy: Prírodné materiály). Kvôli biednemu finančnému rozpočtu a malému počtu zamestnancov na plný úväzok si Stredoslovenská galéria môže v súčasnosti dovoliť iba približne šesť výstav ročne z vlastnej produkcie, čo je na tri plnohodnotné výstavné priestory v podstate celkom negatívna bilancia. Zvyšok programu dopĺňajú externé výstavné projekty z otvorených výziev a reprízy výstav z iných inštitúcií. Stredoslovenskej galérii sa podarilo rozvinúť úspešné spolupráce so Slovenskou národnou galériou (samostatná výstava Ľubomíra Ďurčeka - kurátorka Mira Keratová, bola reprízovaná v SNG a naopak, SNG spolupracovala na výstave Dominika Skuteckého v SSGBB) či aukčnou spoločnosťou SOGA (výstava Dominika Skuteckého). Priemerné trvanie expozície je v súčasnosti približne tri mesiace. Počas tohto obdobia galéria vytvára sprievodné akcie, vďaka ktorým sa jej darí prilákať diváka aj počas trvania už otvorenej výstavy. Ku každej expozícii usporadúva tvorivé dielne, komentované prehliadky a pravidelne organizuje aj verejné čítania v spolupráci s Anasoft Litera. Návštevnosť týchto podujatí je síce veľmi chabá, nie je to však prekvapivá bilancia, ale skôr súčasný stav záujmu slovenského publika o kultúrne dianie ako také.

So snahou o zvýšení počet návštevníkov prirodzene súvisí PR a celková prezentácia galérie na internete. SSGBB disponuje jednoduchou, ale veľmi funkčnou webovou stránkou s obsiahlou databázou informácií o histórii a súčasnosti galérie. Prirodzene využíva služby sociálnych sietí (Facebook a Twitter), hoci zatiaľ stále iba na základnej úrovni bez cielenejšej kampane (či už formou plateného obsahu, reklamy alebo diferencovaného fokusu na skupiny potencionálnych návštevníkov a záujemcov o informácie.) Ako som už naznačil, finančná situácia Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici je nevyhovujúca a od toho sa odvíja jej súčasný stav. Hlavným zdrojom na chod galérie je VÚC a na produkciu a realizáciu výstav žiada o granty Ministerstva Kultúry SR. Aktuálne sa galérii nepodarilo získať záujem súkromných investorov. Všeobecne známy nevyhovujúci systém štátnych dotácii, ktoré sú k dispozícii až takmer v polovici roka, sa negatívne odzrkadľuje na fungovaní galérie. Katalógy k expozíciám zvyčajne vychádzajú až po ich skončení, chýba výraznejšie a efektívnejšie označenie jednotlivých budov, vizuálna kontinuita a kvalita samotných výstupov (katalógy vo forme paperbackov) a v neposlednom rade sa finančná situácia zrkadlí na technickom stave výstavných priestorov. Určite treba povedať, že ich stav nie je vôbec v katastrofálny, často však nie sú financie na nové premaľby stien, na ktorých sú vidieť zostatky minulých expozícií. Dôležitú časť prínosov tvoria aj zisky z vyzbieraného vstupného. Nedávno ukončená samostatná výstava Dominika Skuteckého – Ars et Amor, Labor et Gloria sa postarala o rekordnú návštevnosť SSGBB v poslednom období. Skutecký publikum zjavne baví, prečo teda tento moment nevyužiť? Kvalitnejší merchandise, výraznejšie označenie či veľkolepý katalóg, ktorý sa chystá až k 60. výročiu galérie (2016), by určite pomohli. Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici kladie dôraz na zbierkotvornú činnosť. Okrem bohatej zbierky grafického umenia a tvorby Dominika Skuteckého sa galéria v posledných rokoch zamerala na systematické akvizície súčasného umenia. Za posledných niekoľko rokov nakúpila diela slovenských súčasných umelcov ako Martin Piaček, Tomáš Džadoň, Ľubomír Ďurček, Veronika Šramatyová a iní. Na akvizície si každoročne žiada grant od MKSR a hoci sú jednotlivé kúpy finančne značne podhodnotené, tak toto gesto smerom k súčasnému umeniu je rozhodne sympatické.

Aj napriek niekoľkým vyššie spomenutým výhradám, okolnostiam a súčasnej situácii treba povedať, že tím galérie nerezignoval a stále sa snaží aktívne vytvárať kvalitný výstavný program, ktorý by si zaslúžil viac pozornosti a finančnej podpory. Otázkou zostáva do kedy a za akých podmienok im zostane energia, záujem a snaha.