Pyrografie v regionálnej galérii

Dvojica Dávid Demjanovič a Jarmila Mitríková pracuje na svojich spoločných dielach už niekoľko rokov technikou pyrografie. Dá sa povedať, že už ide o ich autorský rukopis či značku. Táto technika je príznačná pre DIY kutilskú scénu a používa sa primárne na okrášlovanie, jej "prepašovanie" do vyššieho umenia je však v ich tvorbe realizované zámerne a systematicky. Tematicky kombinujú ľudové motívy so socializmom a súčasnosťou, pričom diela možno istým spôsobom považovať aj za dekadentné. Michal Stolárik si všíma fakt, že napriek množstvu výstav, ktoré realizovali absentuje ich kritické zhodnotenie a výstavu v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa hodnotí "akoby vznikla bez akéhokoľvek kurátorského vstupu.", čo považuje za škodu.

Pyrografie v regionálnej galérii

Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič pôsobia ako umelecké duo od roku 2009. Hoci kontinuálne rozvíjajú aj vlastné autorské aktivity (Mitríková maľuje a pracuje s tradičnou keramikou, Demjanovič vytvára objekty a inštalácie), najviac času venujú spoločnému projektu vypaľovaných obrazov. Techniku pyrografie si požičali z pôvodného kontextu ľudovej a amatérskej tvorby a prispôsobili ju ideám, formám a možnostiam súčasného umenia. Aj napriek tomu, že ich trans-katedrálna spolupráca počas štúdia na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení nebola akceptovaná naplno ju rozvinuli práve v ostatných rokoch.

Spoločný projekt na českej a slovenskej scéne rezonuje, za čo primárne môžu ich činorodé výstavné aktivity. Vypaľované obrazy, priestorové objekty či inštalácie vystavujú často a pri príležitosti každého projektu zvyknú vytvárať nové diela. Na základe ich autorského životopisu a portfólia je možné domnievať sa, že voči inštitúciám pristupujú spravodlivo a nerobia väčšie rozdiely medzi štátnymi a regionálnymi galériami, artist-run priestormi či súkromnými galériami. Paradoxne sa im pri takom množstve samostatných a skupinových výstav dostáva len málo kritickej reflexie. Do akej miery to spôsobuje nezáujem kritickej obce či nepokrytie miest a regiónov je otázne. Ich najnovší výstavný projekt Žaba, had a virguľa je možné vidieť od 23. 1. do 31. 3. 2018 v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Kurátorom (aspoň na papieri) je Robert Švarc.

Veľká výstavná sieň Liptovskej galérie je špecifický priestor, akých na Slovensku nie je veľa. Vysoké steny s presvetleným stropom ponúkajú obrovskú výstavnú plochu pre závesné diela a zároveň štedrý priestor pre objekty a inštalácie. Samostatná výstava dua Demjanovič & Mitríková predstavuje bohatú selekciu niekoľkých desiatok pyrografií na preglejkách. Prekvapivý, takmer retrospektívny výber prechádza celou časovou osou ich spoločnej kariéry. Po boku prác vytvorených na podnet výstavy je možné vidieť aj diela zo začiatku ich spolupráce (Pálenie strašiaka, 2011, Bosorka pri horskej útulni, 2012 či Kladenie vencov slovenským vesmírnym hrdinom, 2012) prípadne zozbierané časti rôznych sérií, ktoré vznikali na zahraničných rezidenciách (napr. Neoplasticistický voz so psom či Tanečný mor z pobytu v Holandsku v roku 2014). Divákom sa naskytne pohľad na rozličné témy a takisto aj na vývoj ich špecifického rukopisu, ktorý definujú vypaľované kresebné línie dopĺňané lazúrami na drevo.

Rozptyl tém, s ktorými duo pracuje, je široký a s odstupom času sa javí stále nevyčerpateľný. Hyperbolizácia mýtov, legiend, tradícií či náboženských a pohanských zvykov sa mieša s reálnymi historickými udalosťami a národným dejinami. Využívanie známych  motívov (ako napríklad typológia vysokohorskej architektúry, slovanské ľudové kroje, socialistické zvyky, uniformy či rovnošaty) v kontraste s fiktívnymi ideovými posunmi (nadprirodzene zväčšené zvieratá, vymyslené ideológie, nereálne „reálne“ dejiny a i.) ústi do konšpiračno-humorných situácií s príznačnou dávkou napätia.

Výstava Žaba, had a virguľa úspešne ilustruje kreativitu autorského dua a ich schopnosť posúvať hranice klasického závesného obrazu. Či už je to inštalačný update pyrografií aplikovaných na drevené konštrukcie, alebo objektová tvorba v centre výstavnej siene, ktorej dominujú tri slamené objekty pripomínajúce figúry staroslovanskej bohyne Moreny v kompozícii tradičnej scény ukrižovania. Prelínanie pohanských a svetských výjavov tvorí veľkú časť autorskej stratégie. Na výstave takisto prezentujú nový formálny prístup vo forme pyrografie vyňatej z pozadia, ktorá tak pripomína divadelné kulisy. Konkrétny výjav zobrazuje mužskú postavu v ľudovom kroji s tzv. kultovou maskou, ktorá sedí na prerastenej húsenici a je obkolesená gigantickými muchotrávkami. Tému masiek samostatne rozvinuli v sérii ôsmych malých formátov, ktoré zobrazujú variácie fiktívnych modelov inšpirovaných kokteilom ľudovej ornamentiky, kuklami či Ku Klux Klanom.

Vidieť na jednom mieste veľký rozsah autorského portfólia je zážitkom. Zlyháva však na nejasnej koncepcii, ktorej chýba jednoznačne zadefinovaná ideová línia či aspoň snaha o koncentráciu jednotlivých prác do ucelených skupín. Nekoherentnému celku žiaľ nepomáha ani inštalácia výstavy, ktorá si v takomto jednoliatom priestore vyžaduje určitú logiku, vzdušnosť a akýsi priestorový cit. Chýbajúci sprievodný text (okrem obligátnej anotácii na webe), ktorý by mohol aspoň čiastočne naznačiť myšlienkové pochody pri koncipovaní výstavy, len prispieva k jej nečitateľnosti. Výstava aj preto pôsobí akoby vznikla bez akéhokoľvek kurátorského vstupu. Do akej miery je to výsledkom neúspešnej spolupráce – kurátor-umelci – či snahou ukázať čo najviac z vlastnej tvorby lokálnemu podniku, je otázne. Projekt je, žiaľ aj preto, skôr salónnou prehliadkou ako komplexným výstavným zážitkom.

David Demjanovič & Jarmila Mitríková /Žaba, had a virguľa / Kurátor: Robert Švarc / Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši / Otvorenie výstavy: 23. 1. 2018 / Trvanie výstavy: 23. 1. 2018 – 31. 3. 2018

Foto: Adam Šakový