Reakcia na recenziu Petra Megyešiho

Milý Peter, dovolím(e) si toto familiárne oslovenie, (poznáme sa osobne minimálne od roku 2012, keď ťa výberová komisia vybrala ( v GJK ) ako úspešného uchádzača o kurátorsky post, kde vtedy jedna z kurátoriek tebou recenzovanej výstavy pracovne pôsobila, od tej doby sa naše odborné i osobné súradnice značne zmenili, čo je úplne v poriadku a správne).

V úvode reakcie na tvoj text Nejasná správa  o umení v regióne by sme chceli vyzdvihnúť tvoju námahu, že si meral cestu „na vidiek“ lebo vieme, že všetci mimo hlavného mesta sme istým spôsobom na vidieku, niektorí sme s tým v pohode, niektorí trpia pocitom nezáujmu. Preto, je vždy osviežujúce, keď niekto zistí, že rovnaká vzdialenosť je z Bratislavy do Nitry ako z Nitry do Bratislavy. Ďakujeme za tvoj čas i energiu, ktorú si strávil pri uvažovaní a písaní, a pri čítaní tvojho textu sme si uvedomili, že našťastie nie je Nejasnou správou o konci sveta.

V texte sa venuješ komparácii výstavy Legenda o (regionálnom) umelcovi a snažíš sa o kontext s českým prostredím. Chválihodné gesto, avšak výstava Legenda o (regionálnom) umelcovi mala aj iné východiská, aké si odcitoval z verejne dostupnej tlačovej správy, iné pohnútky výstavy boli vysvetlené aj v 150 stranovom katalógu, ktorý je k dispozícii k výstave. V texte si rezignoval na členenie výstavy do logických celkov a podtém, ktoré tú tebou vyčítanú nesúrodosť zjednocujú, čo môže čitateľstvo zavádzať.

Absolútne s tebou súhlasím(e ), že termín „regionálny“ je naozaj veľmi vágnym a rozporuplným pojmom. Regionálny sme dali do zátvoriek, ktoré mali poukázať na posun významu tohto prídavného mena. Snažili sme sa o posun významu, ktorý nemieni znevažovať umelca i jeho umenie, išlo o posun presahujúci tieto hranice, ktoré automaticky generuje tento pojem. Pojem regionálny je geopolitický a pre „našu výstavu“ bolo významné aj miesto a čas (nie vzťah centra a periférie), vystavené zbierkové rôznorodé predmety odrážajú inštitucionálnu politiku galérie. Výstava je postavená na pevnom a veľkorysom koncepte. Cez naozaj veľmi rôznych autorov a ich diela sme sa reflektovali aj na krajinu Nitry a okolia (Krajom/Krajinou) – na ktorých sa v tejto vyskladanej kolekcii najviac asi odzrkadlila rôznosť a transformácia mesta a miesta v čase. Ďalšou oprávnenou kategóriou, ktorí pôsobia v kraji, alebo sú z kraja sú učitelia (KVTaV UKF, stredné umelecké školstvo v kraji, VŠVU Bratislava, AU Banská Bystrica). Priestor dostali aj umelci a umelkyne, ktorí pochádzajú z kraja, alebo naopak nepochádzajú, ale usadili sa tu a prežili časť života. Na výstave bola významné prítomná aj telesnosť človeka v jeho rôznych formách (Človek večne živý?). V priestoroch GM bolo najviac citeľné kurátorské uvažovanie, kurátoriek verejnej fondovej inštitúcie, ktoré často vychádza z idealistických pohnútok, ktoré generujú utopické i dystopické predstavy o svojej práci (Utópia/Dystópia).Vystavili sme hodnotovo rôznorodé diela. Rôznorodé žánre sme zosúladili ambiciózne a výskumne dôsledne v časovej príprave (o čom pojednáva už zmienený katalóg k výstave). Vo výstave bol veľmi významný aj farebný vizuál projektu, na ktorý si v texte vôbec nereflektoval. Tak isto dôležitým medzníkom vo výstave je panel – ktorý vizuálne zvýznamňoval priestor a čas (v panely sú umiestnené zobrazenia dvoch najvýznamnejších riaditeľov NG doteraz, busta Dr. Š. Valenta (prvý riaditeľ galérie) a portrét R.Niczovej (súčasnej riaditeľky galérie), fotografie z archívov od 1965 do 1999 a posmrtná maska Maximilána Schurmanna ako gesto/príklad umocnenia významnosti). V koncepcii výstavy sme zámerne obišli chronologický prístup, ale fokusovali sme sa na kľúčové momenty, ktoré sú vo výstave čitateľné pre návštevníctvo. Tento synchrónny prístup sme jasne „upratali.“ Výstava nie je len obrazom umenia v regióne, ale ja zároveň aj odrazom vývinu celoslovenského umenia (aj keď to prioritne nebol cieľ), poukazuje na vývoj akvizičných politík a stratégií galérie a reflektuje aj na prácu odborných pracovníkov inštitúcií v minulosti až po súčasnosť. Ideové okruhy, motívy, témy ako kritické i vtipné paralely žánrov a kvalít. Výstava kladie otázky v blokoch (Rodinné klany, Stratení (na hraniciach)?, Genius loci,  „Len“ ženy, Učitelia) o hľadaní odpovede na otázku, aké je regionálne umenie, aký (nie) je regionálny umelec, aká je jeho identita – osobná legenda. Samozrejme, že sme ju striktne nezodpovedali, pretože na niektoré otázky, človek striktne nedokáže odpovedať, aj keď niekedy je najvýhodnejšie povedať „len“ biele alebo čierne.

Tvoja aktivita v texte o kontext z českým prostredím – v kontexte tejto výstavy to nie je ťažisková informácia, ale určite obohacujúca pre nezainteresovaného čitateľa. Pojem regionálny sme nezaťažili ničím neadekvátnym a tu sa snažíme vysvetliť, že prečo. Jedným zo základným pilierov vzniku tejto výstavy je skutočnosť, že NG je v prvom rade fondová a pamäťová regionálna galéria...[1] Máme to ukotvené aj zriaďovacej listine ako jeden zo základných dokumentov, ktorým sa riadime v akvizičných a iných vedecko-výskumných odborných činnostiach galérie. Vyčítaš nám, že vo výstave sa nedozvedá návštevník, aké sú špecifiká regiónu, opäť oponujeme, cez rozloženie diel vo výstave je to naznačené a v katalógu jasne pomenované (viď poznámku) [2], nie je náhoda, že výstavu sme definovali ako tretiu výročnú, lebo predchádzajúcich výročných výstavách v NG (Ako ich nepoznáme, Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke)) sme jasne rozvinuli to, čo sme v poslednom výročnom projekte dopovedali.[3]

Kladieš si dôležitú otázku: A napokon, ak je aj vzťah medzi špecifickým regiónom a umeleckou tvorbou len mýtom a podkladom legendy o regionálnom umelcovi, aký je vlastne obsah týchto tradovaných rozprávaní?  Na ktorú sa ti snažíme stručne a vecne vyššie odpovedať. To, že vnímaš zastúpenie Giovanniho Giacoma de Rossiho, Andreja Dúbravského, ÉV van Hettmer, Juraja Kollára ako problematické, my ako problematické nevidíme, pretože sú to presne tie vypuklé názorne ukážky (ne)obmedzeného chápania pojmu regionálny, vo výčitke si opomenul napr.(Viktora Belányiho, Tona Stana, Mira Švolíka Karola Barona)a ďalších a zároveň sa v tomto zhodneme asi všetci, že my ako kurátorky projektu a ty ako recenzent sme sa potýkali pomyselným interpretačným rubikonom uhlu pohľadu. Niektorí (umelci) dokážu byť regionálnymi a svetoobčanmi zároveň.

To čo ty vnímaš ako zásadnú slabinu – nejasnosť a zmätočnú koncepciu, my jasne formulujeme, vystavenými artefaktami, publikáciou k výstave, komentovanými prehliadkami a diskusiami k výstave. Tvoj rozdielny názor na výstavu akceptujeme, lebo aj rôznosť je to, čo nás dokáže obohatiť a posunúť v živote.

Ľudmila Kasaj Poláčková a Andrea Pleidel