Rozpínanie za hranice ľudskosti

Pod názvom Ausgang studio sa skrýva umelecké duo, v ktorom pôsobia umelci Alex Zelina a Radovan Dranga. Na výstave Breach protocol v košickej Šopa Gallery prezentujú verziu sveta, v ktorej sa technologická expanzia vymkla spod kontroly. Autorská dvojica často spolupracuje aj s inými umelcami, napríklad vystavené dielo Ivy, ktoré pohltilo jednu z miestností tejto výstavy, obsahuje zvukový dizajn od Tomáša Michalčáka. Umelecký tím oba priestory galérie komplexne pretvoril na prostredie, ktoré diváctvo vťahuje do príbehu, varuje ho a komentuje vzťah ľudstva k technológiám. Autori to dosahujú použitím primárneho svetla a nových médií.

Pri vstupe do prvej z miestností je diváctvo vtiahnuté do prostredia, z ktorého sa vytratila atmosféra galérie a evokuje skôr ambulanciu. Návštevník*čka sa akoby teleportuje do priestoru, do ktorého by nemal*a mať prístup, a musí čeliť diskomfortu a otázkam. Je jasné, že tu došlo k nejakej poruche. Na základe pozície rekvizít a znamení diváctvo postupne vyskladá, čo sa v tejto scéne udialo. 

Už pri prvom kontakte s miestnosťou je cítiť laboratórny chlad. Umelci vytvárajú scénu výstavy vo viacerých vizuálnych vrstvách a za pomoci referencií na sterilné prostredia: zdravotnícky nábytok, podlaha zakrytá plastovou fóliou, plášte visiace na stenách a nemocničné návleky, v ktorých diváctvo vstupuje do výstavy. Bližší pohľad do lekárskych kabinetov odhalí mnohé malé detaily, ktoré inštalácii pridávajú hĺbku: malé vzorky tech-organizmov uchované v náleve, lekárske nástroje na pitvu týchto organoidov a súčiastky, ktoré čakajú na svoje využitie. Na úpravu scény umelci využívajú aj rekvizity a nástroje, ktoré by sme našli v bežnej v ambulancii. Autentickosť dodávajúci starší nábytok si umelecká dvojica zapožičala z Detskej fakultnej nemocnice, Univerzitnej nemocnice L. Pasteura a Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach. Z výstavy nie je jasné, či bolo zámerom autorov kontrastovať inovatívne technológie so starým nábytkom. Možno by nás do prezentovaného deja jednoduchšie vtiahlo futuristickejšie prostredie, v ktorom by sme tieto tech-organizmy očakávali skôr.

Kombinácia staršieho nábytku a tech-biologického obsahu kabinetov tvaruje historickú vedeckú fikciu v kontraste medzi časom, v ktorom sa zasekla architektúra ambulancie, a medzi časom, keď by mohol vzniknúť vedcami skúmaný tech-organizmus. Ako prezrádza už pozvánka na výstavu, pomyselní odborníci, s ktorými autori pracujú, verejnosť pred komplikáciami varovali. V protokole Breach, podľa ktorého je výstava pomenovaná, varovne poukazovali na „tenkú hranicu medzi pokrokom a skazou“. Zdôraznili, že stroje a tech-organizmy sa učia od ľudí, takže preberajú naše vlastnosti. V akej miere nám to môže „prerásť“ cez hlavu diváctvo objavuje v druhej miestnosti galérie, ktorá je oddelená tmavým závesom. Cez záves prenikajú zvuky, ktoré predznamenávajú dianie za ním. 

Celá druhá miestnosť je zatemnená. Po odhrnutí závesu sa návštevník*čka ocitá v priestore, ktorý pohltila Ivy – tech-organizmus, ktorý ušiel a stal sa samostatnou bytosťou. Ide popínavú tech-rastlinu na mechanickom strome, ktorý sa rozpína naprieč celou miestnosťou. Podľa slov autorov, ktoré zdieľala Šopa gallery v instagramovom poste, dielo Ivy skúma paradoxný vzťah ľudstva k prírode. V tomto  svetelnom objekte autori zobrazujú možný smer transformácie ľudstva. Z autentického sa stáva syntetické. Štruktúra inšpirovaná jedovatým brečtanom, ktorá preberá kontrolu nad hostiteľom, je odkazom na ničivé tendencie ľudského druhu. Strom sa rozrastá od stropu až po zem, má zvlnený tvar a je obrastený robotickým brečtanom. Celistvosť diela dotvára zvuková inštalácia od Tomáša Michalčáka. 

Autori tvoria príbeh svetlom. Svetlo sa prelína so stromom, prelieva sa jeho jednotlivými vrstvami, obteká ho dookola a pulzuje výbojmi, ktoré evokujú dýchanie. V priebehu  20-minútového segmentu sa z tmavého priestoru stáva miestnosť zaliata svetlom. Ivy „ožíva“. Napätie v miestnosti rastie a svetlo čoraz intenzívnejšie bliká, až vyústi do jej rozsvietenia. Keď je miestnosť kompletne presvetlená, odkrýva sa konštrukčná stránka diela. Inštalácia je tvorená LED pásikmi, ktoré sa krútia okolo hlavnej rúry stvárňujúcej kmeň mechanického stromu. Táto štruktúra je pôsobivejšia v šere, keď úplne neodhaľuje svoju konštrukčnú stránku a ťaží z „mágie“ čiastočnej viditeľnosti. V šere, s pulzujúcim svetlom a pri započúvaní sa do zvukovej inštalácie, ktorá by mala evokovať statický šum nahrádzajúci šum listov vo vetre, je aura diela v popredí. Keď sa Ivy rozsvieti úplne, návštevníctvo vníma najmä jej fyzickú stránku.

Po návšteve diela Ivy musí návštevník*čka prejsť k východu cez ambulantný priestor vo vstupnej miestnosti. Vďaka tomu môže ešte objaviť detaily, ktoré pred stretnutí s Ivy možno nevnímal*a. Napríklad čierne škvrny na zemi po jej úteku zo stola, na ktorom bola pôvodne umiestnená ako zárodok ešte predtým, ako unikla spod kontroly. 

Prístup výstavy Breach Protocol k našim technológiami prerasteným životom možno čítať viacerými spôsobmi. Ide tu o návrat k bytostiam, ktoré síce majú technologický základ, ale  nadobúdajú vnímanie a cítenie, ktoré my ľudia strácame? Je toto naším osudom? Ide o pomstu prírody za to, ako sme sa správali k okolitému svetu? Naučili sme Ivy my, ako byť invazívnou? V autorskom texte, ktorý je prezentovaný pri vstupe do výstavy, autori píšu o tom, ako ľudstvo podcenilo vážnosť svojich chýb a situácie, v ktorej sa nachádzame. Komentujú, že spod kontroly sa nevymkla technológia, ale „ruka, ktorá je stvorila“. Taktiež ale zdôrazňujú, že tento príbeh nepredstavuje iba  naratív skazy. Je kritikou nášho krehkého uchopenia moci a zodpovednosti. Vo fiktívnom protokole Breach vedci a umelci varujú „pred tenkou hranicou medzi pokrokom a skazou, katastrofálnym potenciálom planéty, kde sa ľudská chamtivosť a logika strojov zlúčia do jednej, neúprosnej sily“. 

Hoci umelci vo svojom texte nehovoria o hrozbách umelej inteligencie, prvotne by táto výstava mohla evokovať práve premýšľanie nad jej dôsledkami. AI síce neprináša víziu tvorby nových bytostí priamo, ale mohla by byť cez diela personifikovaná a cez rozpínavosť Ivy poukázať na jej negatívne dopady na ľudí. Breach protocol sa však podľa dostupných informácii tejto, v súčasnosti veľmi aktuálnej, technologickej oblasti vyhol. Tvorcom výstavy šlo skôr o melancholické premýšľanie nad ľudskými vlastnosťami a sklonom k rozpínavosti,  pričom toto premýšľanie organizujú prostredníctvom technologického jazyka. Dochádza tu tiež k typizovanej zámene rolí, keď sa ľudia kolonizujúci prírodu sami stávajú kolonizovanou prírodou, ktorú si podmaňujú nové tech-organizmy. Tie pritom vyšli z ľudskej mysle a k existencii ich priviedli ľudia. Výstava Breach Protocol je postavená na tomto paradoxe, ktorý je však zároveň klasickou premisou množstva sci-fi naratívov, a nový pohľad na tému vzťahu ľudstva a technológií neprináša. 

AUSGANG Studio / Breach protocol / Šopa Gallery / Košice / 22. 10. – 30. 11. 2024

Foto: Tibor Czitó