TS: Sen × skutočnosť

Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945 / Kurátorky: Katarína Bajcurová (SNG), Petra Hanáková (SNG), Bohunka Koklesová (VŠVU) / Odborná spolupráca: Alexandra Kusá, Aurel Hrabušický, Jana Švantnerová, Zvukový dizajn: Michal Lučenič, Technologické riešenia: Peter Gáll, Branislav Horňák, Boris Vitázek, Vizuál katalógu: Boris Meluš, Vizuál výstavy: Boris Meluš × Martin Šichman = oximoron / Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, 2. a 3. pos., Námestie Ľudovíta Štúra 4, Bratislava / 20. október 2016 — 26. február 2017

Jozef Nový: Vĺča. 1939 – 1943. Súkromný majetok.

Výstava Sen × skutočnosť, ktorá sa venuje umeniu a propagande, je prvým zásadným (nielen) múzejným príspevkom k tejto, pre nás stále otvorenej a v mnohom traumatizujúcej, téme. Zámer venovať sa obdobiu 1939 – 1945 sa v našom výstavnom pláne objavoval už niekoľko rokov. Keď sa práce na projekte pred dvoma rokmi začali, ešte nikto z odborných pracovníkov galérie netušil, do akej nálady v spoločnosti nakoniec vstúpi – dnes to vieme. Pripravovaný projekt patrí k najťažším, aké sme v poslednom čase v Slovenskej národnej galérii koncipovali – autorský kolektív musel odborne pristúpiť k obdobiu, ktoré je a priori odsudzované a patrí mu pohŕdanie a znechutenie slušnej spoločnosti. Pred kurátorkami stála komplikovaná úloha, ako na pôdoryse výstavy umenia vysvetliť zložitosti obdobia, ktoré je v našom povedomí zasunuté ako mokvajúca rana. Poučení výstavou venovanou päťdesiatym rokom (Prerušená pieseň, 2012) vieme, že ideme do rizika. Časť publika stále nerozlišuje výstavu umenia od výstavy historických dokumentov, nerozumie (alebo nechce rozumieť) žánru umeleckohistorickej výstavy, jej zákonitostiam a stavbe, často od nej očakáva morálne súdy, návody či aspoň potvrdenie svojich predstáv. My sa namiesto toho snažíme klásť otázky, rozširovať poznanie a previesť návštevníka rozporuplným obdobím, v ktorom vedľa seba koexistovali kvalitné umelecké diela spolu s nenávistnými plagátmi, často bez toho, aby sa vôbec stretli. Veríme, že sa nám to podarilo.

Alexandra Kusá, generálna riaditeľka SNG

Obdobie existencie slovenského štátu (1939 – 1945) patrí k najkontroverznejším obdobiam našich novodobých dejín. V poslednom čase vyšiel celý rad publikácií, ktoré sa venujú vývoju slovenskej spoločnosti v tomto období z rôznych aspektov; dodnes však nevznikla publikácia, resp. iné odborné výstupy, ktoré by komplexnejšie interpretovali dejiny výtvarnej kultúry tohto obdobia. Výstava so sprievodným katalógom mapuje postavenie a premeny podôb a funkcií umenia, vizuálnej kultúry a propagandy v týchto rokoch. Cieľom je ukázať paradoxy fungovania vizuálneho umenia v sieti doteraz viac či menej tabuizovaných kontextov, ideologických a sociokultúrnych väzieb v rámci vtedajšieho režimu v celej žánrovej šírke (maliarstvo, sochárstvo, kresba, grafika, fotografia, film, úžitkové umenie a dizajn); reflektovať možnú závislosť – ne-závislosť (autonómnosť) umenia od spoločnosti (štátu, moci), špecifiká výtvarnej prevádzky, problematiku propagandy či vizuálnej kultúry každodenného života.

Umenie a kultúra neboli v slovenskom štáte rozseknuté na dva nezmieriteľné svety, na ten oficiálny a ten odbojný. Skôr sa táto sféra ocitla v akejsi delte rozmanitých názorov a stanovísk, ktoré koexistovali vedľa seba a reagovali nielen na politické rozhodnutia, ale aj na skúsenosti a postoje samotných umelcov. Výstava je štruktúrovaná tematicky, zároveň však sleduje istý chronologický rámec. Začína dielami anticipujúcimi vojnovú hrozbu a fašizmus, uzatvára sa Povstaním, resp. dielami, ktoré sa krátko po vojne vysporiadali s režimom. Okruhy výstavy predurčili jednak témy samotného umenia a jeho vývoja, jednak očakávania a strety štátom usmernenej objednávky s prirodzeným zameraním tvorby umelcov. Ale susedstvá jednotlivých diel, kapitol či miestností poukazujú na rôzne napätia, rozdielne intencie jednotlivých protagonistov. Do veľkej miery sa tu osvetľuje funkcia výtvarného umenia a vizuálnej kultúry v službách štátu, ale súčasne sa táto pozícia spochybňuje iným umením, ktoré už kriticky prehodnocuje vtedajšiu skutočnosť.

V popredí bola snaha nájsť odpovede na otázky, aké úlohy výtvarné umenie plnilo – a vôbec mohlo plniť – v spoločenskom organizme slovenského štátu (s malými a nevyhnutnými úkrokmi do roku 1938, prípadne 1946). Aké hodnoty nový režim (ako súbor inštitúcií, ktoré prináležali štátnemu a straníckemu aparátu, spôsob vlády či politického zriadenia) podporoval, alebo naopak, ktoré sa v ňom kritizovali a vytesňovali, akými mechanizmami sa to dialo. Ktorí umelci boli protežovaní, ktorí boli trpení, resp. žili v nemilosti. Aké stratégie tvorby a jej komunikácie, ale aj osobného „bytia“ si umelci volili v nových kultúrno-politických podmienkach, či to bol karierizmus, lojalita, podvojné prežívanie, apolitickosť, vonkajšia či vnútorná emigrácia alebo, jednoducho, rôzne stupne sebarealizácie (v službe verejnosti, verejnému záujmu). Ako sa výtvarníci, viac či menej vedome, dokázali prispôsobiť dobovým funkciám a vzorcom (reprezentácia štátu, požiadavky na národnú a sakrálnu tvorbu, svojráz atď.), ktorí a ako, v dôsledku čoho si zachovali svoju „samostatnosť“ či nezávislosť.

Príprava výstavy takéhoto typu a materiálová rekonštrukcia daného obdobia na úrovni oficiálneho (teda štátom podporovaného a propagovaného) umenia hneď v prvom okamihu naráža na základný problém – deficit zdrojov. To, že dnes sotva niekde dohľadáme Hitlerov portrét, ktorý kedysi dekoroval nejednu kanceláriu, je pochopiteľné. Početné apoteózy Andreja Hlinku, na ktoré narážame v dobovej tlači, busty zvečnených vodcov, rôzne druhy Histórií a Mytológií, venované starým Slovákom či bojom našej armády na východnom fronte. Po vojne z verejného obehu i múzejných depozitárov zmizli, alebo sa v nich hľadajú len veľmi ťažko. Galérie a ich zbierkové fondy, vrátane Slovenskej národnej galérie, vznikli až po februári 1948. Po oslobodení sa história prepisovala, rekonštruoval sa československý naratív: fašistickí „kostlivci“ sa odpratali a zabudnúť bolo treba aj na obdobie samostatnosti Slovákov. Z perspektívy centralistického (čoskoro komunistického) úbežníka sa podchycoval skôr odbojný ako „kolaborantský“ rodokmeň umenia. Krátko po vojne sa začalo „kádrovať“, organizovali sa ľudové súdy, ktoré mali zúčtovať s kolaborantmi režimu. A hoci zďaleka nie všetci avantgardní umelci boli komunisti, modernizmus sa akosi vpísal do proletárskej línie nášho umenia, ktoré s fašizmom akoby nikdy nespolupracovalo. V domácom príbehu dejín umenia sa naopak rekonštruovala a (aj prostredníctvom akvizícií) „podchycovala“ skôr línia protifašistická, z hľadiska dobového výtvarného diskurzu zďaleka nie až taká dominantná, ale umelecky jednoznačne najprogresívnejšia.

Z metodologického hľadiska je našou inšpiráciou diskusia, ktorá v súčasnosti prebieha predovšetkým na pôde historiografických disciplín, kde sa črtajú nové prístupy ohľadom „totalitnohistorických rozprávaní“. V prípade režimu slovenského štátu – v historickom ohľade bolo (približne) päť rokov jeho trvania naozaj príliš krátkym časom, počas ktorého sa postoje jednotlivcov vyvíjali i menili, niekedy dosť radikálne, aby bolo možné povedať, že došlo k jednoduchému dichotomickému rozčleneniu na „zlý ‚režim‘ a nevinnú, ovládnutú „spoločnosť“. „Zlý“ režim tu zaiste bol, ale spoločnosť nebola zďaleka ovládaná a manipulovaná iba vládnym systémom. Aktívne prispievala k jeho podpore aj preto, že vo svojej väčšine akceptovala ideu novej a samostatnej národnej štátnosti – v čom možno tkvie najväčší morálny rozpor či paradox, ktorej formu i obsah režim v konečnom dôsledku zdiskreditoval. Netreba však zabúdať, že časť tejto spoločnosti, vrátane viacerých príslušníkov režimových a mocenských štruktúr, sa nakoniec postavila proti tomuto režimu, aby jasne vyjadrila podporu silám bojujúcim proti fašizmu.

Nie je to typická výstava, na ktorú je divák v Slovenskej národnej galérii zvyknutý. Hoci galéria je primárne miestom vystavovania umenia (a naša inštitúcia miestom vystavovania „majstrovského“ umenia), tentoraz je v centre záujmu okrem výtvarného umenia (maliarstvo, sochárstvo, kresba, fotografia, architektúra, dizajn) aj širšie pole vizuálnej kultúry, čo v prípade slovenského štátu znamená intenzívnejšie vzájomné prenikanie umenia a propagandy. Tomu zodpovedá aj múzejnejší formát výstavy: prezentuje nielen diela „dobré“, ale i tie príznakové (niekedy vyslovene gýče), odhaľujúce povahu i temné stránky ambivalentnej doby. Primárnym zámerom tejto výstavy je (seba)poznanie a až v druhom pláne estetická skúsenosť či „potešenie“ z umenia. Cez reflektovania rôznorodých polôh fungovania umenia a vizuálnej kultúry, ba niekedy až „nekultúry“, je jej cieľom predostrieť objektívnejší a mnohostrannejší obraz, ktorý by čo najviac odkryl rozporuplnosť a komplikovanosť tohto obdobia. Bez dobového materiálu, ktorý reprezentuje temné stránky fašistickej propagandy, to ale nešlo. Ten totiž vytvára náležitý kontext pre diela s iným názorom a postojom.

Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Bohunka Koklesová

kurátorky výstavy

Z hľadiska objemu participujúcich inštitúcií ide v dejinách SNG o rekordný projekt: na výstave sa nachádzajú výpožičky z viac než 40 galérií, múzeí, archívov a zo súkromných zbierok po celom Slovensku.

K výstave pripravuje lab.SNG stránku, ktorá priblíži obdobie slovenského štátu z historického hľadiska. V podobe textov, obrazového a zvukového materiálu budú na http://senxskutocnost.sng.sk/ postupne zverejnené štyri kapitoly – prvá z nich s názvom Na polceste k slovenskému štátu bude sprístupnená 31. októbra 2016. Záujemci sa môžu na tejto stránke už teraz prihlásiť na odber e-mailov, ktoré budú oznamovať zverejnenie jednotlivých kapitol.

Štruktúra výstavy

3. poschodie | začiatok

2. poschodie | pokračovanie

Úvod

Holokaust

Budovanie štátu | Propaganda | Na stráži

Cudzia ruža | Umenie a nadrealizmus

Návraty k svojrázu

V protektoráte | Doma

Pod ochranou Sedembolestnej |

Sakralizácia umenia

Umenie a vojna

Trvalé svetlá

Skutočná vojna | Vojna na Východe | Vojna v meste

Krásy Slovenska | Obrazy domova

Slovenské národné povstanie

Nové Slovensko

Zoznam galérií a múzeí

Za zapožičanie diel na výstavu a za poskytnutie reprodukčných práv ďakujeme týmto inštitúciám:

Creativo, a. s., Praha;

Fakulta architektúry STU, Ústav dejín a teórie architektúry, Bratislava

Galéria Jána Koniarka, Trnava

Galéria Jozefa Kostku, Bratislava

Galéria mesta Bratislavy, Bratislava

Galéria Miloša Alexandra Bazovského, Trenčín

Galerie výtvarného umění v Ostravě, Ostrava

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, Liptovský Mikuláš

Malokarpatské múzeum v Pezinku, Pezinok

Ministerstvo vnútra SR – Slovenský národný archív, Bratislava

Ministerstvo vnútra SR – Štátny archív Banská Bystrica

Moravská galerie v Brně, Brno

Múzeum Divadelného ústavu, Bratislava

Múzeum mesta Bratislavy, Bratislava

Múzeum obchodu, Bratislava

Múzeum SNP, Banská Bystrica

Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice

Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí, Kremnica

Národná banka Slovenska, Bratislava

Národní galerie v Praze, Praha

Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Dolný Kubín

Pamiatkový úrad SR, Bratislava

Państwowe Muzeum Auschwitz-Birkenau, Oświęcim

Ponitrianske múzeum, Nitra

Považské múzeum, Žilina

Roman Fecik Gallery, Bratislava

SAV – Ústav dejín umenia, Bratislava

Slovenská národná knižnica – Literárne múzeum, Martin

Slovenské múzeum dizajnu, Bratislava

Slovenské národné múzeum – Archív, Bratislava

Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, Bratislava

Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine – Etnografické múzeum, Múzeum Martina Benku

Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice

Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Bratislava

Slovenské národné múzeum – Múzeum Slovenských národných rád, Myjava

Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, Bratislava

Slovenské technické múzeum, Košice

Slovenský filmový ústav, Bratislava

Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica

Turčianska galéria, Martin

Univerzitná knižnica, Bratislava

Vojenský historický ústav – Vojenský historický archív, Bratislava

Východoslovenská galéria, Košice

Východoslovenské múzeum, Košice

ako aj súkromným majiteľom diel

Hlavný partner výstavy: Slovenské elektrárne, a.s.

Sprievodné programy k výstave

Štvrtok 10. 11. | 18.00

Umenie – štát – propaganda | Petra Hanáková (SNG)

Obrazová správa o slovenskej krajine | Bohunka Koklesová (VŠVU)

Kurátorský výklad na výstave Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945

Streda 16. 11. | 18.00

Kurátorský výklad: Umenie – štát – umelci | Katarína Bajcurová (SNG)

Kurátorský výklad na výstave Sen × skutočnosť. Umenie & propaganda 1939 – 1945

Štvrtok 24. 11. | 18.00

Prednáška: Slovenský štát a architektúra | Miroslav Hrdina

Prostredníctvom predstavenia kľúčových stavebných podujatí obdobia – medzinárodné súťaže, veľké verejné a administratívne stavby, bytová výstavba a ďalšie – priblíži prednáška nezastupiteľnú úlohu architektúry pri režimom presadzovanej prezentácii štátu ako samostatnej a sebavedomej entity.

Streda 30. 11. | 18.00

Prednáška: Slovenská kultúra a umenie v podmienkach „deravej totality“ | Ivan Kamenec (Historický ústav SAV)

Kultúrny život vo všetkých svojich prejavoch bol vari najdynamickejším a najúspešnejším rysom vojnovej Slovenskej republiky. Aj táto sféra verejného života bola však poznačená dôsledkami prebiehajúcej vojny a snahami totalitného režimu po kontrole spoločnosti. Napriek tomu kultúrny front si udržal veľkú mieru autonómie a značná časť jeho príslušníkov sa priamo či nepriamo zapojila do protifašistických rezistentných pohybov.

Štvrtok 8. 12. | 18.00

Okrúhly stôl: Prenasledované a režimu nepohodlné skupiny obyvateľov v období slovenského štátu | Monika Vrzgulová (Dokumentačné stredisko holokaustu) a ďalší hostia

Štvrtok 15. 12. | 18.00

Svedectvo | Komentované ukážky výpovedí režimom prenasledovaných obyvateľov z projektu Oral history: Osudy tých, ktorí prežili holokaust | Monika Vrzgulová (Dokumentačné stredisko holokaustu) a ďalší hostia

Lektorské výklady

Nedeľa 30. 10. | 15.00

Siesta v galérii: Sen × skutočnosť. Umenie & propaganda 1939 – 1945

Počas série nedeľných výkladov k výstave lektori postupne predstavia viaceré jej aspekty.

Esterházyho palác, 2. a 3. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Vstup voľný

Sunday, November 6 | 4.00 p.m.

Sunday Rest: Dream × Reality | Art & Propaganda 1939 – 1945

The exhibition maps various visual aspects of the Slovak State, which is one of the most controversial chapters of modern Slovak history. Lecturer Miroslava Urbanová will present paradoxes of artistic operations at the time, the issue of propaganda, and other topics of the exhibition through various types of art media.

Sunday Rest is Slovak National Gallery event taking place on the first Sunday of the month

at 4.00 p. m.

Esterházy Palace – 2^nd floor, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava –

Free admission

Výstava Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945 mapuje viaceré vizuálne aspekty obdobia tzv. slovenského štátu, ktoré patrí k najkontroverznejším kapitolám novodobých dejín Slovenska. Lektorka Miroslava Urbanová prierezovo predstaví paradoxy umeleckej prevádzky, problematiku propagandy a ďalšie témy výstavy na rôznych typoch umeleckých médií.

Sunday Rest je formát SNG prinášajúci pohodový výklad k výstavám v anglickom jazyku. Koná sa vždy prvú nedeľu v mesiaci.

Esterházyho palác – 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Vstup voľný

Nedeľa 13. 11. | 15.00

Siesta v galérii: Sen × skutočnosť | Umenie a propaganda 1939 – 1945

Počas série nedeľných výkladov k výstave lektori postupne predstavia viaceré jej aspekty.

Esterházyho palác – 3. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Vstup voľný

Nedeľa 27. 11. | 15.00

Siesta v galérii: Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945

V sérii nedeľných výkladov lektori postupne predstavia jednotlivé aspekty výstavy

Esterházyho palác – 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Vstup voľný

Workshopy pre dospelých

Esterházyho palác, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Vstupné: 3 €

Rezervácie:  HYPERLINK "mailto:barbora.tribulova@sng.sk" barbora.tribulova@sng.sk

Štvrtok 3. 11. | 18.00 

Workshop pre dospelých: Vo dne v noci

Workshop zameraný na rôzne metódy kreatívneho písania a automatizmus podvedomia typický pre nadrealizmus v období druhej svetovej vojny.

Streda 7. 12. | 18.00

Workshop pre dospelých: Stratený v dave

Workshop zameraný na testovanie účinkov psychológie davu formou dramatických cvičení.

Programy pre rodiny

Nedeľa 27. 11. | 15.00 – 17.00

Nedeľa po bielej: Čiernobiele vnímanie

Na výstave Sen × skutočnosť | Umenie a propaganda 1939 – 1945 uvidíme množstvo čiernobielych fotografií, filmov, čiernobielych obrazov či grafík. Hoci sa to nezdá, aj počas vojny svet hýril farbami. Možno iba jeho vnímanie nebolo také pestré. Čo sa stane s naším videním, keď zredukujeme farebnú škálu? Ako sa zmení vnímanie, keď niečo vylúčime alebo zatajíme?

R:  HYPERLINK "mailto:barbora.tribulova@sng.sk" barbora.tribulova@sng.sk

Esterházyho palác, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Vstupné: 4 € / rodina

Ďalšie sprievodné programy k výstave Sen × skutočnosť | Umenie a propaganda 1939 – 1945 budú zverejnené na  HYPERLINK "http://www.sng.sk" www.sng.sk a v programových bulletinoch SNG.

Filmová prehliadka k výstave

Streda 9. 11. – 14. 12. | 18.15

Nástup... a čo bolo ďalej

Filmová prehliadka k výstave Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945 v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom

Na Slovensku doteraz vzniklo 45 hraných celovečerných kinofilmov, ktorých dej sa prekrýva s obdobím slovenského štátu. V povedomí im dominuje povstalecká téma a falšované obrazy. Oproti patetickým eposom sa však mnohé snímky snažili zložitú skutočnosť doby uchopiť mnohotvárnejšie. Žánrová voľba či poetika, metaforická reč, šermovanie replikami, psychologické rozmery dejinných zlomov – to všetko viedlo k autentickejším obrazom minulosti. Do sprievodnej prehliadky boli vybraté tituly dnes už akoby zabudnuté s úmyslom pridružiť ich – ako viac-menej rovnocenne zaujímavé i podnetné – k filmom známejším a oceňovaným.

Pred hranými filmami bude premietnutý slovenský zvukový týždenník Nástup, vydávaný rovnomennou spoločnosťou v rokoch 1938 – 1945. V celom období jeho existencie (9. 3. 1945 vyšlo posledné 340. číslo) mu výrobu zabezpečovali Ivan Július Kovačevič ako redaktor a režisér a kameraman Bohumil Havránek.

Kurátorky filmovej prehliadky:

Eva Vženteková – výber celovečerných filmov, anotácie, úvody pred projekciami

Petra Hanáková – výber Nástupov, úvod pred prvou projekciou

Premietania sa konajú v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom – každú stredu od 9. novembra do 14. decembra 2016 vždy o 18.15 v Kine Slovenského filmového ústavu.

Kino Lumière (Filmotéka, Kinosála K3), Špitálska 4, Bratislava

Vstupné: 3 € / 2 € – držitelia preukazu FK 2016, ZŤP, seniori

HYPERLINK "http://www.sng.sk"

HYPERLINK "http://www.facebook.com/SlovenskaNarodnaGaleria"

HYPERLINK "http://www.facebook.com/SFUfilmoteka"

HYPERLINK "http://www.aic.sk/kinolumiere"

HYPERLINK "http://www.navstevnik.sk"

Streda 9. 11. | 18.15

Nástup... a čo bolo ďalej | Filmová prehliadka k výstave Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945

Slovenský zvukový týždenník Nástup č. 128 (1941, 11′)

V hodine dvanástej (1958, 81´)

Réžia: Jozef Medveď, Andrej Lettrich, kamera: Karol Krška, hudba: Ján Zimmer

Hrajú: Hilda Augustovičová, Eduard Bindas, Ladislav Chudík, Viktor Blaho

Úvod: Petra Hanáková, Eva Vženteková

Príbeh rukojemníckej drámy po porážke Povstania sa inšpiroval skutočnou udalosťou. Ide o náhľad na dejiny zvnútra, o sociálno-psychologický zrod pomsty vnútri nedôverčivej malomestskej society po útoku na jej príslušníkov. Hodnoverný portrét prebúdzaného spoločenstva obohatil bielikovskú obradnosť snahou o „nový“ realizmus, za čo sa v časoch uvedenia film stretol s ideologickým odmietnutím. Oživenú scenériu zúčtovania uchopil komplexnejšie, čím značne vytesnil režimom presadzovaný obraz partizánstva.

Kino Lumière (Filmotéka, Kinosála K3), Špitálska 4, Bratislava

Vstupné: 3 € / 2 € – držitelia preukazu FK 2016, ZŤP, seniori

Streda 16. 11. | 18. 15

Nástup... a čo bolo ďalej | Filmová prehliadka k výstave Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945

Slovenský zvukový týždenník Nástup č. 130 (1941, 12′)

Naši pred bránami (1970, 86´)

Réžia: Ľudovít Filan, kamera: Tibor Biath, hudba: Štěpán Koníček

Hrajú: Jozef Čierny, Michal Dočolomanský, Sylvia Turbová, Leopold Haverl, Elena Zvaríková

Úvod: Eva Vženteková

Odľahčenejšia klíma šesťdesiatych rokov akoby znásobila koncept tejto výhradne autorskej snímky. Jej dynamický dej prechádza celým obdobím slovenského štátu v nemilosrdnej satire až sarkazme. Politické súvislosti sú tu zaznamenané akoby okrajovo, pričom film ráta s ich znalosťou. Os historickej skúsenosti reprezentujú antihrdinovia. Zmätený otec a jeho tri deti ‒ slaboch, hochštapler a bystrá nerestnica ‒ zakladajú príbeh rodiny, ktorá sa rozhodla presídliť do centra nového štátu a konfrontovať tak svoje motivácie so sebaklamom.

Streda 23. 11. | 18.15

Nástup... a čo bolo ďalej | Filmová prehliadka k výstave Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945

Slovenský zvukový týždenník Nástup č. 175 (r. 1942, 15′)

Veľká noc a veľký deň (1974, 87´)

Réžia: Štefan Uher, kamera: Stanislav Szomolányi, hudba: Svetozár Stračina

Hrajú: Bronislav Križan, Marie Drahokoupilová, Ján Mistrík, Elena Zvaríková, Štefan Kvietik

Úvod: Eva Vženteková

Prechod frontu sa stal predmetom kompozične náročnejšej rekonštrukcie kritického času. Tesne pred príchodom Červenej armády sa obec ocitá medzi nemeckým a partizánskym zovretím. Turbulentná situácia rozvíri boj o záchranu života, majetku či obživy, pričom takmer každý koná len za seba. Hladké prechody do nedávnej minulosti hlbšie osvetľujú prítomné udalosti. Okrem neúmerných postáv sovietskych vojakov majú ostatné autentické psychologicko-etnické ukotvenie, vrátane netradičnej blazeovanej ženy – vampa a nemeckého kolaboranta.

Streda 30. 11. | 18.15

Nástup... a čo bolo ďalej | Filmová prehliadka k výstave Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945

Slovenský zvukový týždenník Nástup č. 240 (r. 1943, 15′)

Život na úteku (1975, 80´)

Réžia: Jozef Režucha, kamera: Vincent Rosinec, hudba: Svetozár Stračina

Hrajú: Milan Kňažko, Václav Neužil, Ivan Mistrík, Jan Tříska, Eduard Bindas

Úvod: Eva Vženteková

Filmy Život na úteku a Choď a nelúč sa tvoria biografický diptych o Ľudovítovi Kukorellim, armádnom letcovi, neskôr disidentovi a nakoniec náčelníkovi partizánskeho oddielu Čapajev, ktorý bol za nejasných okolností zabitý počas boja. Oslava nadosobného postoja a presvedčenia nie je v diptychu nijak stranícka a v rámci možností odráža dejinnú situáciu vzdorného ducha armádneho odboja. Nezmieriteľného hrdinu a jeho prenasledovanie režimom stvárňuje Život na úteku priliehavou a dôslednou formou filmu-noir.

Streda 7. 12. | 18.15

Slovenský zvukový týždenník Nástup č. 247 (r. 1943, 15′)

Choď a nelúč sa (1979, 86´)

Réžia: Jozef Režucha, kamera: Benedikt Krivošík, hudba: Karel Svoboda, hrajú: Milan Kňažko, Bronislav Križan, Eva Jakoubková, Petr Svojtka

Úvod: Eva Vženteková

Pokus o biografickú a historickú vernosť rozširuje film o priľahlé fiktívne rozprávačské línie, čím veľké dejiny spája s osobnými. Motivácie a konania postáv tak zdôvodňujú a zosobňujú historické udalosti, prezentované vzdialene od skresľovania či idylizácie. Režimom utajovaný pôvod Kukorelliho smrti je tu ľahko šifrovaný. Rozpätie aktivít partizánskeho oddielu Čapajev od leta do zimy 1944, spolupráca s odbojovou časťou armády a ľúbostný vzťah Slovenky a Nemca vytvorili v snímke obraz nezdaru a prehier, ktorým hrdinovia statočne čelia.

Streda 14. 12. | 18.15

Slovenský zvukový týždenník Nástup č. 281 B (r. 1944, 10′)

Sýkorka (1989, 77´)

Réžia: Pavel Gejdoš, kamera: Peter Beňa, hudba: Víťazoslav Kubička

Hrajú: Anna Arpášová, Martin Kováč, Svatopluk Matyáš, Eva Matejková, Pavel Bartůněk

Úvod: Eva Vženteková

Jediný farebný film prehliadky sa odohráva v období šiestich mesiacov pred vyhlásením autonómie Slovenska v novembri 1938. Napriek tomu témou a výpoveďou do prehliadky patrí. Spomienkový návrat do detstva „zdivenej“ doby predstavuje nežný, citlivý a zároveň prenikavý pohľad dieťaťa na príchod nových časov. Kolorit viacgeneračného a multietnického súžitia už obchádza nadchádzajúci rozvrat, rozdeľujúci rodiny a vzťahy. V očiach dieťaťa vinník nie je pomenovaný ani obvinený, o to viac je jeho dosah bolestný.

Slovenská národná galéria

Riečna 1, 815 13 Bratislava,  HYPERLINK "http://www.sng.sk"

tel.: +421-2-20476111, e-mail:  HYPERLINK "mailto:info@sng.sk"

Výstavu finančne podporili Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Bratislavský samosprávny kraj

Výstava je súčasťou Mesiaca fotografie 2016

Voľný vstup do SNG v roku 2016 vďaka J&T BANKA