TS: Sochárky. Výber osobností česko-slovenského sochárstva

Sochárky.  Výber osobností česko-slovenského sochárstva / Kurátorka: Vladimíra Büngerová / Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava / 10. 4.  – 9. 8. 2015

Sochárky Výber osobností česko-slovenského sochárstva

Kurátorka: Vladimíra Büngerová Architektúra výstavy: Patrik Kovačovský Grafický vizuál výstavy a katalógu: Boris Meluš Dramaturgia zvukových nahrávok: Barbora Jurinová a Magdaléna Kuchtová

Termín: 10. apríl – 9. august 2015 Miesto: Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Výstavný a publikačný projekt prezentuje výber ženských osobností československého sochárstva, ich prínos a špecifiká pre dejiny výtvarného umenia v tematických okruhoch, ktoré objasnia nástup žien do sochárskeho umenia, ich pozíciu a umelecké výsledky v sochárstve, považované za výrazne mužské teritórium. Ženské autorky však v ňom našli a mali priestor, ktorého dimenzie je potrebné pripomenúť a „oprášiť“. Výstava a katalóg sa zamerajú na sochárky, ktoré absolvovali klasické sochárske štúdium (ŠUP v Bratislave, AVU v Prahe, VŠUP v Prahe, VŠVU v Bratislave) a mnohé z nich sú neznáme, zabudnuté, stratené, opomenuté dejinami, teóriou umenia a múzejnými zbierkami alebo predstavované v kontexte úžitkového a dekoratívneho umenia. Dôraz je postavený na autorky tvoriace na Slovensku s doplnením o výber diel sochárok z českého prostredia, niektorých z nich u nás doposiaľ nepredstavených a takmer neznámych.

Začiatky etablovania sa ženských autoriek v 30. rokoch 20. storočia súvisí s úžitkovým umením a s ambíciou tvoriť sochárske diela a presadiť sa v oblasti komorného sochárstva. Ich sochárska činnosť preto vychádza z úžitkového a dekoratívneho umenia a sochárstvu sa venovali len epizodicky. Napriek tomu ide o diela, ktoré si zasluhujú pozornosť a sú rovnocenným príspevkom i v komornej forme. Roky po druhej vojne a predovšetkým záver 50. rokov sú spojené s rozvojom umeleckého vzdelávania a tiež s monumentálnymi realizáciami vo verejnom priestore. Sochárky boli a sú výraznými individualitami, ktoré nachádzali svoj priestor mimo hlavných prúdov, neskrývajúc sa za dekoratívne hodnoty, v tom období v modernom umení chápané ako neprogresívne až dekadentné. Výskum v problematike vychádza zo zachovaných diel, z fotodokumentácie, orálnej histórie a z publikovaných materiálov.

Výstavu nemožno vnímať ako malé monografie vybraných autoriek, ale je skôr poukázaním na špecifiká ženského aspektu v sochárskom umení – drobná plastika (šperk, dekoratívne formy plastiky, záhradná plastika), na používaný materiál – keramika, ďalej na témy ako žena, matka, materstvo, plodnosť a tiež na špecifiká sochárskych techník. Okrem trojdimenzionálnych diel sochárskeho a úžitkového charakteru sú vystavené kresby, fotografie, koláže, grafiky, modely a iné dokumentácie sprostredkujúce fenomén sochárok v umení 20. storočia. Pre pochopenie sochárstva, prechádzajúceho v minulom a súčasnom storočí krízou, je výstavný projekt doplnením neznámych území a sústredením sa na diela a osobnosti, ktoré ostali mimo hlavnej hry.

Výstava je tematicky členená na viacero celkov: Žena – hlava – portrét, Sochárka a keramička, Od miniatúr po „monumentálky“, Žena - matka – rodina, „Železné“ dámy, Príroda = Žena. Súčasťou výstavy sú zvukové nahrávky textov z autentických dokumentov vybraných sochárok. Hovorené slovo dopĺňa atmosféru ich tvorby o životné príbehy, okolnosti a tvorivé uvažovanie. Texty boli dramaturgicky vyberané nie ako životopisné medailóny jednotlivých autoriek, ale tak, aby doplnili expozičný zámer a témy jednotlivých výstavných miestností. Vďaka civilným ženským hlasom nahliadneme do intímnych úvah, poézie i do odborných hodnotení. Vypovedajú o autorkách ako o osobnostiach, výtvarníčkach, ženách.

  Úryvky: článok z dobovej tlače o (posmrtnej) výstave Jolany Kirczovej (1936); hodnotenie práce Julie Horovej slovami Ester Šimerovej (1946); zápisky Aliny Ferdinandyovej z nemocnice (1962, 1967); výber z osobnej korešpondencie Evy Kmentovej (1977, 1980) a spomienky na „smetiskové začiatky“ Věry Janouškovej (2006). Hlasy sochárkam prepožičali Helena Čertíková, Adriana Geričová, Anna Grusková a Paulína Böhmerová.

„Na výstave Spolu košických výtvarníkov v r. 1932 mali sme príležitosť vidieť ďalší prekvapujúci rozmach jej ohromných výtvarných schopností, čo bolo pre nás veľkým potešením a do ktorých sme vkladali veľké nádeje. Ale osud tomu tak nechcel, nedovolil jej dopovedať a naďalej venovať svoju hlbokú lásku tomuto umeniu. Mladá 27 ročná musela zanechať svoje umenie a odísť ta, odkiaľ niet návratu.“ (Napísal Eugen Saból o Jolane Kirczovej 9. októbra 1936)

„Po štvorročnej tvorivej pauze, začala som robiť maličké reliéfne kompozície, liate z cínu do foriem, rytých do sépiovej kosti. Bola som rada, že som si takto „na dlani“ objavila zredukovaný svet plastiky, navyše ostal mi nadlho vyslovene intímnou radosťou.“ (Spomína Alina Ferdinandy v súkromnom liste v roku 1967)

„Otisknu svoje ruce, chodidla, rty, dlaně, které jsou motýlem, čelo, prsty. Pohybuju se v mikrosvěte sebe, svého těla a věcí, co mě obklopují. Všední věci začínají mít význam. Prázdná nika na schodech, opuštěné prostory, zatažená záclona, prostěradlo po noci. Hlouběj se mě dotýkají setkání s lidmi. Dotknutí. Radost i bolest.“ (Umelecké vyznanie Evy Kmentovej z roku 1980) Zoznam vystavujúcich autoriek: Hana Wichterlová (1903 – 1990), Alžbeta Čereyová (1906 – ?), Jolana Kirczová (1909 – 1936), Julie Horová-Kováčiková (1906 – 1978), Marie Bartoňková-Drábková (1908 – 1993), Dagmar Rosůlková (1909 – 1998), Věra Janoušková (1922 – 2010), Eugénia Lugsová (1923 – 2013), Alina Ferdinandy (1926 – 1974), Erna Masarovičová (1926 – 2008), Eva Kmentová (1928 – 1980), Jarmila Podzimková-Mráčková (1928 – 1981), Klára Pataki (1930), Anna Drobná (1931 – 2007), Mária Bartuszová (1936 – 1996)

Spolupracujúce inštitúcie: Alšova jihočeská galerie v Hluboké nad Vltavou; Galéria mesta Bratislavy; Liptovská galéria Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš; Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne; Galerie hlavního města Prahy; Moravská galerie v Brně; Muzeum umění Olomouc; Múzeum mesta Bratislavy; Múzeum SNP – Digitálne múzeum, Banská Bystrica; Národní galerie v Praze; Slovenská národná knižnica – Literárny archív, Martin; Slovenské múzeum dizajnu – Slovenské centrum dizajnu, Bratislava; Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine; TASR; Turčianska galéria v Martine; Východoslovenská galéria, Košice; Východoslovenské múzeum, Košice; Západoslovenské múzeum v Trnave; Zbierka Márie Bartuszovej, Košice

K výstave vyšiel aj rovnomenný 160-stranový katalóg, ktorý obsahuje štúdiu kurátorky Vladimíry Büngerovej o česko-slovenských sochárkach, rozhovor s teoretičkou a historičkou umenia Ľubou Belohradskou a bohatú obrazovú dokumentáciu.