„Antipriestor“ ako prostriedok vnímania súčasnosti

Do 6. 5. potrvá v žižkovské Drdova Gallery samostatná výstava fotografa Hynka Alta. Dávid Gabera v recenzi charakterizuje Altovu současnou tvorbu, v níž autor své zkoumání média fotografie rozšiřuje z plochy obrazu do reálného prostoru a ohledává hranice či prostupnost mezi hmotným a virtuálním.

„Antipriestor“ ako prostriedok vnímania súčasnosti     

Hoci Hynek Alt ako komplexný autor využíva široké spektrum vyjadrovacích prostriedkov, alfu a omegu v jeho prístupe predstavuje fotografia. Dané médium mu slúži ako východiskový bod k úvahám o vnímaní skutočnosti, čo prezentuje aj v rámci projektu Deep Purple v Drdova Gallery, na ktorej spolupracoval s kurátorom Michalom Novotným. Týmto spôsobom je na skromnej výstavnej ploche vytvorená intelektuálna hra, prostredníctvom ktorej je divák konfrontovaný zoči-voči napätiu medzi reálnym a virtuálnym. Aké posolstvo si však odnesie ten, kto je zvyknutý aj na druhý aspekt umelcovej tvorby, a teda na jeho zamýšľaní sa nad samotnými špecifikami skúmaného média?

Výstava je poňatá ako inštalácia, kde je uprednostnený, ako už býva zvykom, dôraz na jej celkové vyznenie. Hynek Alt – usilujúci o prezentáciu zložitej súčasnosti – však dbá na to, aby sme v rámci celku premýšľali o jednotlivých komponentoch, resp. o vzťahoch medzi jednotlivými štruktúrami, z ktorých je poskladaná. Napríklad kamene roztrúsené po dlážke, sú nepochybne prezentované ako reálne objekty v priestore, ako úlomky pozostávajúce z väčšieho celku. Krehkosť, ktorá by mohla byť nášmu vnímaniu prvotne vsugerovaná, je prostredníctvom bielej farby, ktorá pokrýva ich povrch, nahradená uvedomením si ich kompaktnosti. Biela farba okrem toho umocňuje vedomie o odhmotnení, o vyňatí z okolia, čo je na druhej strane v opozícii voči tomu ako na kameň bežne reagujeme, teda ako na fyzický objekt. Vzniká tak začarovaný kruh úvah (kde skrz jeden význam, nachádzam druhý), čo je jadrom celého projektu. Autor vytvára akési zvláštne prostredie, alebo v jeho prípade „antipriestor“, prostredníctvom ktorého možno dospieť k poznaniu o jeho protikladnom charaktere. Jednoducho povedané: prostredníctvom hmotného prostredia sa naskytuje príležitosť premýšľať o tom nehmotnom.

Pre lepšie pochopenie možno uviesť príklad s hodinami. Pri ich projekcii na stene sa nemáme pozastavovať iba nad tým, prečo je dvojica hodín prezentovaná v odlišných uhloch, a s miernymi časovými odchýlkami. Alt poukazuje na to, čo vnímame ešte ako skutočné, a čo už ako virtuálne, pričom zapája komponenty, ktoré spravidla registrujeme len ako pomocné doplnky: virtuálne vytvorený čas (software), prezentovaný prostredníctvom reálneho objektu (notebook, stojan) ako nehmatateľný obraz (projekcia na stenu). Na základe hmotného poukazuje na nehmotné, alebo inak povedané a aplikované na túto konkrétnu situáciu: dnes už nemožno premýšľať o reálnom čase bez vedomia jeho virtuálneho charakteru.

V tomto prípade sa nám ponúkajú úvahy o súčasnosti, ktorá sa rozpadla na kvantá, na bity informácií, ako v prípade projekcie hodín, kde je reálny čas zložený z pixelov. Existenciálny charakter technológií produkujúcich nové prežívanie je následne citeľný aj v priestore galérie, kde nie sme konfrontovaní s množstvom vizuálnych a iných efektov, ale naopak, dopadá na nás ťažoba chladnej, odmeranej, pretechnologizovanej prítomnosti. To však možno chápať aj ako problém, a to z hľadiska vstupu do daného prostredia. Pri sofistikovanejších prácach, akou je aj tá Altova – kde primárne miesto zastáva myšlienkový proces – vo väčšine prípadoch pomáha sprievodný text, ktorý je žiaľ v tomto prípade ťažkopádny, miestami až nezrozumiteľný, a bráni nezainteresovanému divákovi k plnému pochopeniu daného procesu. Takto návštevník môže veľmi ľahko skončiť len niekde na pol ceste úvah pri fotografiách raketoplánu, kde sa z neuchopiteľného (čiastočky prachu) stáva skrz jeho vyfotografovania hmotná vec, čo je v tomto prípade umocnené nahromadením fotografií, ktoré sú v juxtapozícii s maketou výfuku raketoplánu. Alt takto následne uvažuje o tom, kto je autor, pričom tak ako on prevzal digitálny obraz z fotobanky, je i divákovi poskytnutá príležitosť si ho prisvojiť.

Sprostredkovanie súčasného prostredia nasiaknutého informáciami dotýkajúcich sa nás všetkých je naplno rozvinuté vo fotkách zobrazujúcich vedenie pod úrovňou zeme. Autor nás tu opäť vťahuje do prostredia, pomocou ktorého si možno priblížiť existenciu sveta, resp. skutočnosť, kde sú z jednotlivých káblov vysielané abstraktné signály, pričom tie vo výsledku konkretizujú naše prežívanie. V prezentácii súčasnej krajiny pomocou vecných, ba až nepôsobivých fotografií káblov v hlinených zákopoch však možno nájsť i druhu rovinu čítania. Navrstvením fotografií a osadením na panel dochádza k zvýrazneniu ich priestorového charakteru. Autor takýmto spôsobom podkopáva klasické chápanie fotky ako statického dvojdimenzionálneho obrazu. Fotografia-inštalácia je zhmotnením procesu, akým autor vníma svet a ako možno súčasnosť uchopiť. Totiž, tak ako človek medzi seba a realitu vložil nové zóny (elektrické vedenie), ktoré ho od tejto reality vzdialili, Alt odhaľuje jednotlivé štruktúry, vrstvy – zóny – a tie následne usporadúva do syntaxe, prostredníctvom ktorej zachycuje prítomnosť. A tá v jeho prípade nie je jednoducho reprezentovaná – pretože to ani nie je možné – ale odhalená prostredníctvom fragmentov, teda vo svojej nahote.

Hynek Alt / Deep Purple / kurátor výstavy: Michal Novotný / Drdova Gallery / Praha / 18. 3. – 6. 5. 2017

Foto: Tereza Havlínková