COČ 2025 predstavuje tohtoročné laureátstvo

TS: Cena Oskára Čepana 2025: Profily Nikola Balberčáková, Ráchel Jutka, Ľuboš Kotlár

Prestížna cena pre mladých umelcov a umelkyne Cena Oskára Čepana a s ňou spojená výstava laureátstva sa bude konať tento rok v decembri v Koppelovej vile v Galérii Jána Koniarka v Trnave. 

Nikola Balberčáková

„Skúmam, ako ľudská a každodenná emocionalita môže mať politický potenciál.“

Vizuálna umelkyňa Nikola Balberčáková pracuje v rozličných médiách, ktoré jej umožňujú sprostredkovať subjektívny naratív o skúsenosti odcudzenosti v rámci našich online-offline životov. Jej diela majú špecifickú estetiku, pracuje s nezvyčajnými materiálmi a sprostedkúva naratívy, ktoré hovoria o úzkostiach každodennosti. Ľudské emócie ako mena v globálnom obehu. Pre výstavu Ceny Oskára Čepana 2025 v Galérii Jána Koniarka v Trnave vytvorí nové intermediálne dielo.

„V mojej súčasnej praxi ma zaujíma prenášanie emocionálnych afektov, ktoré majú výrazný vplyv na dynamiku spoločnosti a jej aktívnu premenu. Vo svojom výskume ich definujem najmä skrze tieto ideové okruhy: tzv. odolná spoločnosť a resiliencia, ktorým sa okrem iného venuje česká filozofka Alice Koubová. Taktiež témy anarchizmu a infrapolitiky a ich tichých, občianskych foriem rezistencie, ktoré zahŕňajú spektrum nekonvenčných zbraní „slabých“ – ako spev, šepot, popkultúra, denník, písanie apod., kde čerpám inšpiráciu napríklad u amerického mysliteľa James C. Scott. S pomocou optiky týchto východísk tak skúmam, ako ľudská a každodenná emocionalita môže mať politický potenciál, a či môže byť nástrojom kolektívnej odolnosti či schopnosti mobilizácie voči možným mocenským či klimatickým vo vzťahu k budúcnosti. Skrze fikčné naratívy, performatívne techniky, či špekulatívne objekty tak skúmam vzťah medzi prežívanou úzkosťou, tichými nástrojmi zdieľania a emergenciou,“ uviedla Nikola Balberčáková o tom, ako vníma svoju tvorbu. 

Nikola Balberčáková (1994, Michalovce) je vizuálna umelkyňa pôsobiaca medzi Bratislavou a Prahou. Je absolventkou VŠVU v Bratislave (Katedra intermédií) a magisterského štúdia na UMPRUM v Prahe (Ateliér fotografie). Počas štúdia absolvovala stáž na Newcastle University of Fine Arts. V roku 2024 bola rezidentkou v Aténach (SKUSY), v Tabačke Kulturfabrik v Košiciach, v Dům umění města Brna, v 2023 v Schaubmarovom mlyne v Pezinku. Skupinové výstavy (výber): Doe vs. Siren: On Metabolization and Shapeshifting (Medium Gallery, Bratislava, 2025), ‘dilithium, chapter 2: doppelgängers‘ (E X I L E Viedeň, 2024), The rotten smell is you (Kunsthalle Bratislava, 2023), Glorify our Hormones (VUNU Gallery, Košice, 2020).

Odborná porota, ktorá v júni tohto roku posudzovala portfóliá 51 prihlásených umelcov a umelkýň sa vyjadrila k Balberčákovej takto: „Umelecká tvorba Nikoly Balberčákovej sa zameriava na témy hyperfemininity a jej performancie, úzkostí prameniacich z našej každodennej online všadeprítomnosti v prudkom tempe globálnych katastrof. Často spolupracuje s kolegami*kolegyňami z umeleckej praxe, pričom primárne vytvára scénu a scenár performatívnych diel a videoprác. Hoci sa téma jej tvorby môže zdať dosebazahľadená, jej formy prezentácie provokujú diváctvo k akcii – v skutočnosti je skôr seba-vedomá, vedomá si svojho obrazu a jeho možného vnímania alebo jeho chýb v rámci globálneho obehu obrazov. Provokuje k pýtaniu sa ako môže vyzerať feminizmus dnes.“

 

Ráchel Jutka

„Moja tvorba, častokrát, zvláštne prepojená s fenoménom vody, osciluje medzi organickou a digitálnou myšlienkou prúdenia.“

Ráchel Jutka prepája svoju maliarsku prax s objektmi so špecifickou históriou a poetikou. Jej inštalácie otvárajú priestor pre kontemplatívne zastavenie sa, vnímanie celkov a detailov, ktoré by sme si inak nevšimli. Jej premýšľanie o obraze a o tom, čo sa všetko deje okolo neho, je aktualizované o skúsenosť žitia v neustálom toku digitálnych obrazov. V historických priestoroch Koppelovej vily Galérie Jána Koniarka v Trnave má tento december príležitosť reagovať na členité a zimným svetlom zaplavené prostredie.    

„Z pozície generácie Y, kriticky (aj nekriticky) vnímam obrazové sociálne siete ako nástroj hyper-estetizácie každodennosti, skúmam prístupy zachytávania reality okolo nás skrze šošovku smartfónu a voľne popisujem vlastné útržky - skúsenosti - čoby užívateľa virtuálnej siete, pričom využívam jazyk abstraktného obrazu. Všímam si strategicko-estetické kvality sociálnych sietí i senzorické stimuly týchto nových médií, a (možno paradoxne) ich prepájam s uvažovaním o materialite a obraze. Moja tvorba, častokrát, zvláštne prepojená s fenoménom vody, osciluje medzi organickou a digitálnou myšlienkou prúdenia. Voda pre mňa predstavuje metódu, pracovný proces i metaforu. Virtuálny tok nekonečných obrázkov a príbehov zdieľaných v online svete vytvára veľký priestor pre zábavu no i napätie zároveň. Všetko zapuzdrené, pohybujúce sa s masou a nikdy nekončiace – presne ako voda, ktorá preteká krajinami,“ uviedla Ráchel Jutka o tom, ako vníma svoju tvorbu. 

Ráchel Jutka (1996) je súčasná maliarka a vizuálna umelkyňa narodená v Košiciach. Bakalárske štúdium v odbore Fine Art ukončila v Škótsku (Moray School of Art; University of The Highlands and Islands, UK). Magisterské štúdium zas v Ateliéri obrazu na košickej Fakulte umení (TUKE) pod vedením doc. Mgr. Art. Ota Hudeca, ArtD. V súčasnosti svoju tvorbu pravidelne vystavuje na Slovensku i v zahraničí, na spoločných či samostatných výstavách napr. vo Veľkej Británii, v Nemecku, v Čechách či Maďarsku (New Contemporaries 2023, Royal Scottish Academy, Edinburgh; Another Profile Pic, Šopa Gallery, Košice; Bold Red Line, VUNU, Bratislava; Your Water Our Water, Delphi Space, Freising & aqb Project Space, Budapešť & U10 Space, Belehrad, Srbsko; Soil Not Oil, Slovenský inštitút v Prahe, a iné).

Odborná porota, ktorá v júni tohto roku posudzovala portfóliá 51 prihlásených umelcov a umelkýň sa vyjadrila k Jutke takto: „Dielo Ráchel Jutky zaujalo porotu poetickými kvalitami jemných zmien a pohybov vzťahov zachytených prevažne na ploche plátna. Prácou s abstraktnou maľbou, svetlocitlivými materiálmi a technikami, skladajúc časti svojej maliarskej tvorby do prepojeného celku spoločne s kyanotypiami a fotografiami, ktoré sú prezentované v rámci nadizajnovaných kusov nábytku, Jutka vstupuje do otvoreného poľa rozšírenej maľby. Je ovplyvnená fluiditou našich každodenných skúseností sprostredkovaných fragmentmi obrazov kolujúcich na sociálnych sieťach, ktoré prekladá do obrazov, ktoré pôsobia priam hapticky.“ 

 

Ľuboš Kotlár

„V čase, keď sa budúcnosť zdá byť nepredvídateľná, sa snažím presmerovať našu pozornosť na prítomný okamih a skúsenosti, ktoré sa v ňom odohrávajú.“

Vizuálneho umelca a fotografa Ľuboša Kotlára inšpirujú priestory, ktoré zvyčajne nevnímame ako prepletené s politikou či so spoločenskými normami, no on ich svojimi subtílnymi i výraznejšími intervenciami zviditeľňuje. V poslednom čase pripravil projekty na mieru v prostredí desakralizovanej synagógy, vypusteného bazénu či pri vstupe do budovy divadla. Do týchto priestorov prináša objekty a príbehy, ktoré ostávajú na okraji záujmu a bývajú častokrát nevyslovené alebo nedopovedané. Ako uchopí a pretvorí priestory v Koppelovej vile v Galérii Jána Koniarka v Trnave v rámci decembrovej laureátskej výstavy? 

„Svojou tvorbou referujem k multiplicite kríz, ktoré v súčasnosti prežívame. V reakcii na všadeprítomný pocit neistoty je moja práca dlhodobo zameraná na skúmanie konceptov non-normatívneho času a priestoru, pričom čerpám primárne z oblasti queer teórie. V čase, keď sa budúcnosť zdá byť nepredvídateľná, sa snažím presmerovať našu pozornosť na prítomný okamih a skúsenosti, ktoré sa v ňom odohrávajú. Tento prístup je v ostrom kontraste s tradičným reprodukčným futurizmom, ktorý uprednostňuje lineárny pokrok a stabilitu. Do mojej práce vstupujú prvky liminality, môjho rómskeho dedičstva, telesnosti a príležitostne aj trochu mystifikácie. Tieto vplyvy sa prejavujú najmä prostredníctvom miesto- a časovo-špecifickej stratégie tvorby. Vytváram procesuálne inštalácie, ktoré umožňujú dynamickú interakciu medzi umeleckým dielom a jeho publikom. Mojím cieľom je vytvárať priestory, v ktorých má autorstvo spolu s diváctvom možnosť vzájomne zdieľať špecifické prostredia a situácie a vytvárať tak medziľudské spojenia, ktoré presahujú individuálnu skúsenosť jednotlivca.“ uviedol Ľuboš Kotlár o tom, ako vníma svoju tvorbu. 

Ľuboš Kotlár (1991, Šaľa) je vizuálny umelec a fotograf pôsobiaci medzi Prahou a Bratislavou. Je absolventom Katedry Fotografie a Nových Médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Absolvoval výmenné pobyty na Bezalel Academy of Arts and Design v Jeruzaleme a na Aalto School of Art Design and Architecture v Helsinkách, rezidenčné pobyty Jaw Dikh v Poľsku, Artak350 na Islande, MeetFactory v Česku a Villa Romana v Taliansku. Medzi jeho posledné samostatné projekty patria ‘last summer i have fallen in love madly” na Letnom kúpalisku Mičurín v Bratislave (2024) alebo ‘something’s wrong and i can feel it’ v Novej synagóge v Žiline (2024). Jeho práca bola prezentovaná v Prahe v rámci Biennale Matter of Art (2022) a v Skopje v rámci Manifesta 14 (2022).

Odborná porota, ktorá v júni tohto roku posudzovala portfóliá 51 prihlásených umelcov a umelkýň sa vyjadrila ku Kotlárovi takto: „Pôsobivý rozsah umeleckého prejavu Ľuboša Kotlára, jeho silné, no zároveň citlivé vnímanie okolia a jeho špecifík patrili medzi prvé dojmy, ktoré porota získala pri skúmaní umelcovho portfólia. Z pomerne efemérne pôsobiacich inštalácií sa vynárajú témy spojené s existenciou vo svete, ktorý vytláča určité skupiny ľudí na okraj spoločnosti. Kotlár často nenápadne, ale rozhodne hovorí o svojom vnímaní a zážitkoch zo špecifickej pozície inakosti. Jeho diela nás vďaka svojim jemným estetickým a afektívnym kvalitám dokážu prepojiť so širším obrazom miest, príbehov a vecí.“ 

-------

Začiatkom júna tohto roku vybrala odborná porota Ceny Oskára Čepana 2025 spomedzi 51 prihlásených dve laureátky a jedného laureáta: Nikolu Balberčákovú, Ráchel Jutku a Ľuboša Kotlára. Vo svojom vyhlásení uviedla: „V roku 2025 nás opäť potešil veľký počet uchádzačstva a stretnutie poroty sa nieslo nielen v znamení diskusie o tvorbe prihlásených, ale zohľadnilo aj súčasnú spoločensko-politickú situáciu či to, aký prínos môže mať takéto ocenenie pre jednotlivcov. Vybraný umelec a umelkyne pracujú v rozličných médiách a formátoch, od pôsobivých miestne-špecifických projektov (Ľuboš Kotlár), cez súčasné feministicky podmienené myslenie o sebe a kolektívnom tele online (Nikola Balberčáková) až po poetickú expanziu abstraktného maliarskeho vyjadrenia (Ráchel Jutka). Hoci sa tieto tri umelecké pozície líšia v mierke, všetci sa zaoberajú témami, ktoré rezonujú v súčasnej ére fluidity a hybridnej existencie v rámci offline a online subjektivít a rozhraní.“ povedali Christina Li, Piotr Sikora, Erin Li a Nathalie Anglès. Dvojica umelkýň a umelec aktuálne pripravujú svoje autorské projekty na spoločnú výstavu v galérii Jána Koniarka v Trnave. 

Medzinárodnú porotu tento rok tvoria Erin Li (CHN/HK;je kurátorkou v nadácii Delfina Foundation v Londýne, kde vedie rezidenčné pobyty, výstavy a program pre verejnosť; predtým pracovala vo Whitechapel Gallery; jej kurátorská prax sa zaoberá živým umením a živou kultúrou, od pouličného tanca až po fermentáciu), Christina Li (HK/NL;je kurátorka a autorka žijúca v Amsterdame v Holandsku; v súčasnosti je umeleckou riaditeľkou Kim Association, ázijskej nadnárodnej umeleckej iniciatívy Nadácie Yenna Alan Lo v Singapure; je kurátorkou prezentácie Pilvi Takaly v národnom pavilóne Fínska na 59. bienále v Benátkach a hongkonskej prezentácie diela Shirley Tse na 58. bienále v Benátkach), Piotr Sikora (PL/CZ; pôvodom z Krakova; je členom poľskej sekcie Medzinárodnej asociácie výtvarných kritikov; žije a pracuje v Prahe; vo svojej kurátorskej praxi sa inšpiruje saunovou kultúrou, mykológiou a gýčom; spolukurátoruje reality show s umeleckou tematikou GASTROFAZA; vychováva dvoch synov a obsedantne bicykluje), a Nathalie Anglès (FR/USA; Anglès je výkonnou riaditeľkou a spoluzakladateľkou Residency Unlimited (RU); pred založením Residency Unlimited v roku 2009 Nathalie pracovala na rôznych kurátorských a administratívnych pozíciách v inštitúciác hako Sotheby's (Londýn), oddelenie impresionistického a moderného umenia; v Paríži v Americkom centre, na École nationale supérieure des beaux-arts (ENSBA); a Union centrale des Arts décoratifs (UCAD); V roku 2008 bolo Nathalie udelené francúzske vládne vyznamenanie Chevalier de l'Ordre des Arts et des Lettres (Rád umenia a literatúry).
 
--  
Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom/umelkyniam do veku 40 rokov. Účasť v projekte nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Výstava laureátstva COČ sa koná tento rok v decembri v Galérii Jána Koniarka v Trnave.
 
www.oskarcepan.sk 
www.facebook.com/CenaOskaraCepana/ 
@oskarcepan