Mojou galériou je teraz svet

Ďalší príspevok do Knihovničky pre nás pripravil Peter Sit, ktorý sa venuje rozsiahlej interdisciplinárnej a viacvrstvovej práci Setha Siegelauba. Text o publikácii Beyond Conceptual Art chronologicky predstavuje aktivity Siegelauba s fokusom na jeho revolučné a bádateľské oblasti, ktoré sú relevantné aj dnes. Text nás prevedie prierezom jeho celoživotného diela od priekopníckych spoluprác s konceptuálnymi umelcami cez proces prípravy prvej zmluvy o dielo, bohatú výskumnú a publikačnú činnosť až po jeho záujem o ručne tkané textílie.

Mojou galériou je teraz svet

So Sethom Siegelaubom som sa lepšie oboznámil na jeho retrospektíve Beyond Conceptual Art v Stedelijk múzeu v roku 2016. Dovtedy som jeho meno registroval, no nezaujímal sa o jeho osobu nejak bližšie, a to aj napriek tomu, že je to jedna z najdôležitejších postáv (nielen) konceptuálneho umenia. Pri príležitosti spomínanej výstavy vyšla prvá publikácia, ktorá na viac ako 500 stranách mapuje jeho život, najdôležitejšie projekty a aktivity. Celý zoznam vecí, ktorým sa Seth Siegelaub venoval, a kým vlastne bol, môže byť pre viacerých ľudí mätúci. Bol tiež galeristom, kurátorom, zberateľom, vydavateľom, výskumníkom, archivárom, odborníkom na textílie a ešte mnoho iného. Práve táto mnohovrstevnatosť je to, čo ma na jeho osobnosti a práci najviac zaujíma a priťahuje. Fascinujúca nie je ani tak početnosť jeho projektov ako ich vzájomná previazanosť, hĺbka a konzistentnosť. Pri chronologickom skúmaní jednotlivých aktivít môžeme sledovať kontinuálny vývoj a akési komplexné hypertextové prepojenia mnohých oblastí. Do seba sa preplieta kultúra, umenie, politika, spoločenské alebo sociálne témy v spojení s realitou bežného života. Jeho projekty sú aktuálne a relevantné aj pre súčasný diskurz, aj napriek tomu, že vznikli pred niekoľkými dekádami.

Kniha je štrukturovaná chronologicky, v desiatich kapitolách mapuje život a prácu Setha Siegelauba. Časové rozpätie jednotlivých kapitol sa líši v závislosti na rytme práce počas jeho jednotlivých životných etáp. Všetky projekty sú výborne zdokumentované a v každej kapitole môžeme vidieť ku každému z nich bibliografické poznámky, korešpondenciu so spolupracovníkmi, plagáty, výstavy, katalógy, knihy, zbierky textílií, archívne dokumenty, fotografie, „statementy“ a texty jeho kolegov a priateľov. V tomto texte sa pokúsim postupne priblížiť popísanú trajektóriu Sieglaubovho profesijného pôsobenia, vybrať z neho kľúčové momenty aj kritickejšie reagovať na absenciu niektorých tém.

Chronológia začína krátkym úvodom rokmi 1941‒1963, kde sú archívne fotografie z jeho detstva, vojenskej služby alebo fotografia zo SculptureCenter, miesta, ktoré nasmerovalo veľkú časť jeho profesijného života. Pracoval tam na čiastočný úväzok a inšpirovalo ho otvoriť si vlastnú galériu. 

Roky 1964‒1971 sú kvôli vysokej kadencii realizovaných projektov rozdelené na viacero kapitol. Táto časť publikácie obsahuje veľké množstvo obrazového materiálu, ktorý je súčasťou zbierok MoMA, známeho ako Seth Siegelaub Papers. Vďaka tomuto materiálu dostávame vhľad prevažne do jeho pôsobenia v New Yorku, kedy zastával rolu galeristu, nezávislého kurátora (ešte predtým ako tento pojem vôbec existoval), vydavateľa a všestranného zástupcu umelcov. Spolupracoval predovšetkým s konceptuálnymi umelcami ako Robert Barry, Douglas Huebler, Joseph Kosuth alebo Lawrence Weiner. Aj vzhľadom na povahu konceptuálneho umenia dokázal galerista Seth Siegelaub na novú situáciu v umení ekonomicky a koncepčne veľmi dobre zareagovať. V jednom z rozhovorov s Patriciou Norvell v roku 1969 povedal: „You don’t need a gallery to show ideas.“ A ako vraví, od modelu nutnosti „kamennej“ galérie upustil už v roku 1966. Keďže spolupracoval predovšetkým s konceptuálnymi umelcami, takýto typ infraštruktúry sa mu zdal úplne zbytočný. V rokoch 1968 až 1971 usporiadal 21 výstav v rôznych inovatívnych formátoch, ktoré ovplyvnili priebeh súčasného umenia na niekoľko dekád, vrátane jeho klúčových „katalógov-ako-výstav“. Najvýznamnejšie z nich sú Xerox Book; January 5‒31, 1969; July, August, September, 1969; July, August, 1970. Siegelaub tu aplikoval svoje myslenie biznismena a svoje „katalógy-ako-výstavy“ chápal ako prostriedok, ktorý mu umožnil pomerne lacno a rýchlo distribuovať, kopírovať a ďalej šíriť umelecké diela. Podobný princíp použil aj pri Whole Earth Catalogue, ktorý vychádzal medzi rokmi 1968‒1971.

Pri listovaní publikáciou ma zaujal ešte jeden moment. Jednou z prvých reprodukcií v úvode knihy je fotografia kritickej poznámky anonymného študenta alebo študentky počas Halifax Conference v roku 1970. Jej obsah znie: „Please discuss the reason for the absence of female artists. (Not only of the conference but internationally.)“ V monografii okrem tejto poznámky nenájdeme žiadny komentár, ktorý by nahliadal na feministické témy z dnešnej perspektívy. Účelom Halifax Conference bolo spojiť umelcov, pracujúcich s rôznymi kontextami a tendenciami, zúčastnili sa jej umelci ako Carl Andre, Joseph Beuys, Daniel Buren, Roy Lichtenstein, Jean Tinguely, Lawrence Weiner a ďalší. Počas tejto konferencie bol na univerzitu doručený telegram od Women’s Art Workers, podpísaný Lucy Lippard, ktorý zdôrazňoval absenciu žien na konferencii a požadoval splatenie dlhu voči umelkyniam. Kniha túto udalosť prehliada a o dobových iniciatívach feministického hnutia, ktoré súviseli okrem iného aj s projektmi Setha Siegelauba, nereferuje.

V roku 1971 pracoval spolu s právnikom Robertom Projanskym na projekte, ktorý sa zásadným spôsobom zapísal aj do našej súčasnej pracovnej výbavy. Inicioval totiž vznik „The Artist’s Reserved Rights Transfer and Sale Agreement“, alebo tiež „The Artist Contract“, dnes známe ako autorská zmluva alebo zmluva o dielo. Zmluva obsahovala organizáciu, prípravu a zverejnenie kúpnej zmluvy, ktorá ustanovuje a chráni morálne a ekonomické práva umelca vrátane jeho nároku na pätnásť percent všetkých ziskov dosiahnutých pri ďalšom predaji diela. Mala formát osemstranového plagátu, ktorý navrhol Christos Giannakos a pod jej prípravu, publikáciu a distribúciu sa podpísala The School of Visual Arts v New Yorku. Do roku 1972 bola zmluva prepracovaná, preložená a zverejnená v podobnom formáte najmenej v štyroch ďalších jazykoch (francúzštine, nemčine, taliančine a holandčine) a odvtedy bolo vydaných viacero výtlačkov a alternatívnych vydaní. Zverejneniu tejto zmluvy predchádzalo množstvo konzultácií, ktoré Siegelaub absolvoval. Okrem iného mali napríklad aj formu otvoreného dotazníka, ktorý rozposlal viac ako 500 ľuďom zo sveta umenia. Niektoré z ich pripomienok potom zapracoval do finálnej podoby zmluvy.

Ako som už v úvode spomínal, revolučným robí z premýšľania Setha Siegelauba jeho schopnosť vytvárania komplexných a kontextuálne dobre uchopených reakcií na rozmanité podmienky. Dokáže v zjednotenej forme reagovať na požiadavky umeleckého trhu, potreby umelcov, materiálnosť umeleckých diel a súčasne na podmienky sveta, v ktorom žijeme. Jeho ďalšie projekty taktiež súviseli s rozvojom médií a technológií, ktoré horlivo skúmal. Dalo by sa povedať, že Seth Siegelaub bol vášnivým obdivovateľom každej inovácie a výzvy. Aj tieto príklady z jeho činnosti nás nútia premýšľať a flexibilne reagovať na súčasné podmienky umeleckej tvorby. Využívať a súčasne kriticky reflektovať možnosti, ktoré nám ponúkajú nové médiá, internet, sociálne siete a online platformy zamerané na prezentáciu umenia.

Ďalšie časti knihy, datované rokmi 1972‒1999, sa venujú prevažne Siegelaubovmu záujmu o marxismus, médiá, vydávanie publikácií, vytváranie špecifických knižníc a zbieraniu kníh. Ako sám Seth Siegelaub hovoril, v roku 1972 odchádza zo sveta umenia (čo nie je úplne pravda). Od tohto momentu môžeme pozorovať v Siegelaubovej praxi väčší posun k otvorenejším politickým záujmom. V tom roku sa presťahoval do Paríža, kde sa v atmosfére „post-Mája 68“ stretával s politickými aktivistami a novinármi v rámci jeho záujmu o výskum komunikácie a kultúry. V reakcii publikoval prvú zbierku bibliografie Marxism and the Mass Media: Towards a Basic Bibliography. Týchto zbierok vydal medzi rokmi 1972‒1980 dokopy sedem. Nachádzalo sa v nich spolu 825 dôkladne indexovaných a kategorizovaných referencií a anotácií kníh, ktoré mohli byť nájdené aj v jeho knižnici: International Mass Media Research Center (IMMRC). IMMRC je jeden z ďalších Siegelaubových projektov, v rámci ktorého vydával a zhromažďoval knihy, časopisy, rukopisy a dokumentáciu o ľavicovej a progresívnej komunikácii a ideológii vo viac ako 50 krajinách sveta. 

V roku 1975 vydal anglický preklad dnes už klasickej štúdie kultúrneho imperializmu How to Read Donald Duck od autorov Ariela Dorfmana a Armanda Mattelarta, ktorá bola pôvodne vydaná v roku 1972 v Chille. V septembri 1973 sa v Chille uskutočnil puč, do ktorého boli zapojené aj Spojené štáty americké. Po smrti prezidenta Salvadora Allendeho nastala dlhá vláda generála Pinocheta. To už sám Ariel Dorfman v televízii sledoval, ako vojaci junty pálili marxistické knihy, medzi nimi aj knihu How to Read Donald Duck. Viaceré vydavateľstvá vtedy prejavili záujem o vydanie anglického prekladu, k žiadnemu z nich napokon nedošlo z obavy z reakcie Walta Disneyho. V roku 1975 napokon Seth Siegelaub získal práva na anglický preklad, a ako ostatní vydavatelia predpovedali, prišla žaloba od Walta Disneyho. Túto žalobu napokon autori a vydavateľ vyhrali a dnes sa kniha aj s celým príbehom radí medzi unikáty v histórii vizuálnej kultúry. Viac o kontexte tejto knihy si môžete prečítať v texte od samotného autora Ariela Dorfmana. How to Read Donald Duck ukázal, že umenie a kultúra nefunguje mimo politiky a kultúra môže byť nástrojom na presadzovanie ideologických zámerov.

V knihe sa v niektorých obdobiach prelína viacero projektov, najmä v kapitole, ktorá sa venuje rokom 1986‒1999. Siegelaub sa dlhodobo venoval aj zbieraniu textílií. Tento záujem v roku 1986 pretavil do nového projektu a založil The Center for Social Research on Old Textiles (CSROT), projekt, ktorý združoval knižnicu, bibliografický projekt a zbierku. Siegelaub nebol iba obyčajný zberateľ textílií, zaujímal sa o ich pôvod, ako a akým spôsobom boli vyrobené, ale najmä o ich socio-politický kontext. Táto rozsiahla zbierka textílií sa dá pozrieť na webe Stichting Egress Foundation. 

Posledná kapitola knihy je venovaná rokom 2000‒2013. Stichting Egress foundation je práve jedným z posledných Siegelaubových projektov, ktorý založil v roku 2000 v Amsterdame. Združoval všetky jeho aktivity a záujmy od súčasného umenia cez zbierku kníh a výskumu masmédií až po históriu textílií. Stichting Egress Foundation spolupracovala s inštitúciami a organizáciami po celom svete a mnohé rôznymi spôsobmi podporovala. Vyberiem napríklad zaujímavú spoluprácu s vydavateľstvom Primary Information, ktoré sa zameriava na vydávanie reprintov umeleckých publikácií. Jedným z ich záujmov bolo znovu vydať knihy a katalógy, ktoré Siegelaub vydal v 70. a 80. rokoch a v súčasnosti boli už veľmi ťažko zohnateľné. On však so znovuvydaním nesúhlasil, namiesto toho im ale poskytol všetky katalógy vo formáte PDF, ktoré sa dajú nájsť na stránkach Primary Information a sú dostupné zdarma. Seth Siegelaub sa neustále zaujímal o sprostredkovanie súčasného umenia a nové možnosti jeho šírenia, aj keď tvrdil, že umeniu sa venoval len do roku 1972 v New Yorku. Možno aj to je jedným z dôvodov, pre ktoré sa rozhodol tieto materiály sprístupniť online. Súčasne sa Seth Siegelaub javí ako človek, ktorý sa pri neustálom sústredení na nové projekty nenechá spomaliť prácou na znovuvydávaní vlastných, už vydaných publikácií.

Knihu uzatvára text Leontine Coelewij, ktorý je venovaný odkazu Setha Siegelauba. Po jeho smrti v roku 2013 zostal rozsiahly archív nerealizovaných projektov, textov a nápadov. Jeho Stichting Egress Foundation však v jeho odkaze a práci stále pokračuje. Koncom roka 2020 vydala publikáciu s názvom Seth Siegelaub: Better Read Than Dead: Writings and Interviews 1964‒2013. Na takmer 400 stranách dáva možnosť nahliadnuť na myšlienkové procesy Setha Siegelauba prostredníctvom jeho textov a rozhovorov. A ako hovoria Marja Bloem a Sara Martinetti, takýchto kníh by mohlo vzniknúť ešte niekoľko, keďže jeho obsiahly archív doposiaľ nie je celý preskúmaný. Na stránke ravenrow.org si zatiaľ môžete pozrieť stručnú a prehľadnú chronológiu Setha Siegelauba zostavenú Sarou Martinetti.

Leontine Coelewij, Sara Martinetti; Seth Siegelaub: Beyond Conceptual Art, Walther Koenig, 2016, ISBN 9783863358242

Foto: Peter Sit