Umelá inteligencia pomáha chrániť kultúrne dedičstvo

V zahraničných správach na Artalku sme sa v poslednom období zameriavali okrem iného najmä na aktuálny stav a deštrukciu miest svetového kultúrneho dedičstva vplyvom ozbrojených konfliktov v Iráne, na Ukrajine, v Gaze i Libanone. Nie sú to však len vojny, ktoré majú vplyv na kultúrne pamiatky po celom svete. Pretrvávajúca klimatická kríza a jej následky vo forme veľkých výkyvov teplôt, nepredvídateľných zmien počasia či dokonca prírodných katastrof ohrozujú okrem životného prostredia a ľudských životov aj historické monumenty.

V súvislosti so snahou na európskej či širšej medzinárodnej úrovni o uchovanie svetového kultúrneho dedičstva aj pre ďalšie generácie vzniklo niekoľko projektov, ktoré využívajú nástroje umelej inteligencie nielen na zber, analýzu a vyhodnocovanie dát, ale aj na predpovede možnej budúcnosti týchto pamiatok vplyvom zmeny klímy.

Jedným z takýchto projektov je francúzsky YADES, ktorý sa už tri roky vyvíja a „trénuje“. Experti a odborníčky na konzerváciu využívajú fotografie, ako aj zvukové, meteorologické a materiálové dáta z troch vybraných historických monumentov vo Francúzsku na vytvorenie rozšírenej reality. Získavajú tu informácie o zmenách teploty, vlhkosti, ale aj trhlinách v stenách, na ktorých sa umelá inteligencia učí predpovedať, ako bude napríklad daná stena vyzerať o päťdesiat alebo sto rokov. Tieto predpovede môžu slúžiť archeologičkám, reštaurátorom i ďalším odborníkom, ako dané pamiatky vopred ochrániť alebo prichystať na prichádzajúce zmeny. Možné prekážky vo využívaní tohto nástroja vidí výskumný tím najmä v bohatej diverzite nielen samotných pamiatok, ale aj ich mikroklimatických podmienok vo vnútri i zvonku. Tri vybrané miesta vo Francúzsku, na ktorých výskum prebieha, nie sú reprezentatívnou ukážkou všetkých možných pamiatok v tejto jednej krajine – cieľom projektu je však skôr príprava určitej metodológie, ktorá bude mať v budúcnosti otvorený prístup pre všetkých. Ann Bourgès, vedúca vedecká pracovníčka v oblasti konzervácie v Centre pre výskum a reštaurovanie francúzskych múzeí pri francúzskom ministerstve kultúry, predpokladá vysoký záujem o tento nástroj: „Či už ide o reštaurátorov, alebo archeológov, ľudia naozaj chcú vedieť, čo majú robiť. Ale aby vedeli, čo majú robiť, musia vedieť, čo sa stane.“

Ďalším projektom, ktorý využíva možnosti umelej inteligencie v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, je Heritage Watch.AI. Na rozdiel od predošlého sa tento zameriava na kontinuálny a presný zber dát z obrovského množstva pamiatok po celom svete, na základe ktorých je možné pozorovať výkyvy meraných hodnôt a vopred upozorniť na zmeny alebo blížiace sa hrozby. Lazare Eloundou Assomo, architekt a riaditeľ sekcie svetového dedičstva v Unesco, komentuje prínosy projektu týmito slovami: „V prípade katastrofy máme zvyčajne problém včas získať prístup k údajom na postihnutom mieste“. Daný nástroj sa okrem vplyvu klimatickej krízy zameriava aj na ohrozenie pamiatok prostredníctvom konfliktov, prírodných katastrof, ako aj rozširovania miest a masového turizmu. Na ich stránke si už teraz môžete pozrieť zhrňujúce správy o výsledkoch ich merania z rôznych historických monumentov a miest, ako aj podrobné mapy sveta, kde je pri jednotlivých pamiatkach aj dlhodobý záznam o doterajších teplotách i s predpoveďou ich budúceho vývoja, o rýchlosti vetra a zemetraseniach v oblasti. 

Ako dokladajú spomínané projekty, umelá inteligencia dokáže pomáhať pri ochrane pamiatok, a to najmä vďaka presnejšiemu a rýchlejšiemu vyhodnocovaniu rôznych zmien (nielen počasia), čím sa jednotlivé krajiny môžu už vopred pripraviť na ochranu svojho kultúrneho dedičstva.

---

Foto: Flickr, Wikimedia Commons