Výstava ako (nepodarená) ilustrácia

O galerijnom projekte (Ne)plánovaná Bratislava som mal od začiatku isté pochybnosti, ktoré sa mi po druhom pozretí ešte viac potvrdili. Výstave predchádzal výskumný projekt a obsiahla knižná publikácia Bratislava (ne)plánované mesto, venovaná primárne urbanistickému plánovaniu a vývoju Bratislavy. Výsledkom bolo zaujímavé čítanie od vskutku erudovaných odborníkov a odborníčok. Iná vec je však preniesť knihu do výstavných, nota bene galerijných, priestorov. 

Kurátorský kolektív sa rozhodol z rozsiahleho materiálu vybrať päť tém, pričom každej z nich sa ušla osobitá miestnosť. Návštevníctvo sa tak môže zoznámiť jednak s celkovým pohľadom na územné plánovanie Bratislavy v historickom kontexte a podrobnejšie sú prezentované časti Podhradie, zóna Chalúpkova, Obchodná ulica a „mestský okruh“. 

Výber je celkom zaujímavý, keďže niektoré z týchto území v posledných rokoch radikálne zmenili svoju podobu. Hoci v prípade Podhradia sa na úrovni uličnej štruktúry nakoniec zväčša vraciame k historickej zástavbe, vypĺňa ju úplne nová, súčasná architektúra. Voľakedy chudobnú a neskôr rovno vykričanú štvrť „za hradbami“ tak nahrádza jedno z najdrahších bývaní v meste, čo ma ďaleko k ľudovosti. Čas ukáže, či tu vznikne skutočne živá štvrť alebo len mŕtva kulisa investičných bytov. 

Zóna Chalúpkova, pôvodne industriálna časť mesta v dotyku s jeho centrom, je v súčasnosti asi najlepším zrkadlom dnešnej spoločnosti. Priemysel zanikol, štát či mesto neboli schopné sanovať environmentálnu záťaž ani pol storočia od bombardovania tamojšej rafinérie Apollo, a tak tu v réžii developerov s povesťou oligarchov vzniká sídlisková štruktúra výškových, prevažne obytných budov. Hoci sa niektorí nadšenci snažia hovoriť o novom centre Bratislavy (bol to i jeden z pôvodných urbanistických plánov), toto sa sotva podarí bez aktívneho vstupu štátu či samospráv, ktoré by sem (boli bývali) mohli priniesť celomestské funkcie. Štvrť už teraz vytvára výraznú siluetu mesta. 

Obchodná ulica zas asi najvýraznejšie nesie stopy postupne sa meniacich urbanistických koncepcii, kde sa spája nová a stará výstavba, vidíme tu rôzne vedené uličné čiary aj stavby ako svedkov plánovaných zámerov o radikálnu zmenu jej charakteru. V súčasnej dobe sa o to stará skôr neregulovaný vpád nákupných centier do širšieho centra mesta. Téma vlastne doteraz fluidného „mestského okruhu“ je zaujímavá i v kontexte dopravných (ne)riešení centra mesta.

Istý výsledný urbanistický chaos Bratislavy súvisí s jednak prirodzeným vývojom názorov na mestské plánovanie, pričastým začatím, no nedokončením niektorej z vízií (Podhradie i Obchodná), ale aj prudkými nárastom počtu obyvateľov či ruptúrami vo vývoji mesta (straty a obmeny obyvateľov a s tým súvisiace zmeny v jeho skladbe, politicko-ekonomické zmeny atď.). To všetko robí tému zaujímavou nielen z historického hľadiska.

Autori a autorky sa vo výstave pri prezentovaní jednotlivých častí držali už zmienenej publikácie, a to nielen obsahovo, ale i formálne odkazmi na príslušné strany. „Popisky“ sú riešené lacno scvaknutými listami, v ktorých si môže divák či diváčka prečítať dvojjazyčné vysvetľujúce texty. Autorom vizuálu (už tradične so sklonom k dominancii a samoúčelnosti) je Jakub Kopec. Vytvoril dusné biele „architektonicko-galerijné kocky“ – na papierových „stenách“ miestností sú vytlačené mriežky rôznych veľkostí – snáď majú voľne naznačovať rôznu mierku nákresov a fotografií budov či mestských útvarov, ktoré sú na nich vytlačené. 

Okrem spomínaných piatich miestností je tu ešte úvodná a „premietacia“. V tej prvej architekt vytvoril „les“ tubusov à la obaly na výkresy, pričom na každom je vytlačený nejaký historiografický údaj – i keď dosť rôznej povahy, od vyslovene priamo súvisiacich s témou až po zmienky o niektorých partikulárnych stavbách. Premietacia miestnosť – v čase mojej návštevy s jednou stoličkou a pár nepohodlnými podsedákmi – ponúka niekoľko tematických filmových dokumentov. Údaje o nich sa mi nepodarilo nájsť, ani nie sú vybavené anglickými titulkami, hoci všetko ostatné je dvojjazyčné. 

Prvá otázka, ktorá sa ponúka, je zmysel celej výstavy, presnejšie: čo je jej pridaná hodnota oproti publikácií? Môžeme tu vidieť niektoré fotografie či nákresy vo väčšej mierke, sú však tak nekvalitne reprodukované, že legendy k niektorým zväčšeným nákresom sa mi (na rozdiel od knihy) občas ani nepodarilo rozlúštiť. Nenájdeme tu ani žiaden originálny dokument, nákres či fotografiu. Iná pridaná hodnota, ktorá sa ponúkala, a to, že galéria využije svoju zbierku „Possoník“ či práce súčasných umelcov a umelkýň, sa napriek počiatočným matným prísľubom nerealizovala. Tu pripomeniem napríklad úspešnú participáciu Oľje Triašky Štefanovič, ktorá sa vo svoje fotografickej tvorbe venuje aj architektúre ako pamäti m(i)esta, na projekte Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta v SNG v koncepcii jeden z členiek terajšieho kurátorského kolektívu.

Domnievam sa, že projekt by bol vhodnejší pre iné miesto, možno najlepšie verejný alebo „magistrátny“ priestor. Tému by tak dostal viac do „verejného“ záujmu, zvýšil citlivosť k správe a vývoju mesta. Územný plán je kľúčový dokument, ktorý ešte zvýznamňuje nová slovenská stavebná legislatíva. Ten aktuálny je dávno zastaraný, vôbec neodpovedá súčasným potrebám udržateľného mesta, a na novom sa, žiaľ, ani nezačalo pracovať. Toto nám, napokon, pripomenul aj vlaňajší projekt Múzea mesta Bratislavy Cesta (z) mesta, venovaný „satelitizácií“ mesta a jej následkom.

Umiestnenie výstavy do priestorov Galérie mesta Bratislavy je ale problematické aj v inom zmysle, nielen pre absentujúcu pridanú hodnotu a preto, že má redukovaný potenciál osloviť čo najširšiu verejnosť: ilustruje dlhodobejšie vajatanie tejto inštitúcie. Záujem o verejný priestor síce patrí k jej programovým líniám, no doteraz to bolo skôr v kontexte umeleckých artefaktov, ktoré ich dotvárajú. Táto výstava je čudná odbočka, nad ktorou by sa dali privrieť oči, nebyť inak pomerne „riedkeho“ výstavného programu (nehovoriac o neprimeranej dĺžke výstav, o obmedzení výstavných priestorov či dokonca stálych expozícií, ale i o zvláštnej dramaturgii, z ktorej vytŕčajú osobné preferencie či princíp „kto čo ponúkne“). A to je tento rok ešte o čosi plnší vďaka veľmi štedrej podpore zo strany Fondu na podporu umenia (povinnú vetičku „z verejných zdrojov podporil...“ som ale v letáku k výstave... hľadal márne*). Hoci prvé dva podporené projekty (tento i Modrá strecha) podľa môjho názoru nedopadli až tak dobre, pri ďalších dvoch som väčší optimista. Nuž, uvidíme.

(Ne)plánovaná Bratislava / Kurátorský kolektív: Henrieta Moravčíková, Laura Krišteková, Katarína Haberlandová, Monika Bočková, Peter Szalay / Architekt výstavy: Jakub Kopec / Galéria mesta Bratislavy / Bratislava / 30. 5. 2024 -15. 9. 2024

*Redakcia sa ospravedlňuje za nepresné informácie, ktoré sa objavili v pôvodnej verzii tejto recenzie. Autor recenzie vychádzal z letáku, na ktorom je len logo FPU. Pri vstupe na výstavu, kde sú uvedené informácie o výstave (Ne)plánovaná Bratislava, je taktiež uvedená veta o zdroji financovania: ‚,Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia."

Foto: Barbora Girmanová