Africká perspektíva v procese reštitúcie umenia

Komu patria dejiny? A kto má právo rozhodovať o tom, kde majú spočinúť telesné pozostatky predkov, posvätné rituálne objekty alebo umelecké diela?

Hoci sa o téme reštitúcie v posledných rokoch píše a hovorí viac než kedykoľvek predtým, africké hlasy v nej často zostávajú na okraji. Podľa dostupných dát Afričania a Afričanky medzi rokmi 2016 až 2021 publikovali len 4 % akademických textov o reštitúcii kultúrneho dedičstva. V roku 2020 bolo dokonca 17-krát pravdepodobnejšie, že v článkoch či rozhovoroch o reštitúcii budú citovaní alebo oslovovaní neafrickí autori než samotní Afričania a Afričanky.

Tento neviditeľný rámec diskusií sa snaží prelomiť projekt Open Restitution Africa (ORA), výskumná iniciatíva vedená africkými odborníčkami a odborníkmi priamo z kontinentu. S podporou trojročného grantu od Mellon Foundation vo výške 600 000 dolárov sa im podarilo financovať desiatky prípadových štúdií a vytvoriť otvorenú platformu, ktorá zhromažďuje prepisy rozhovorov, dokumentáciu a nástroje pre efektívnejšie vedenie reštitučných procesov.

Jednou z hlavných myšlienok ORA je, že reštitúcia nie je len technickým alebo právnym úkonom. Je to predovšetkým sociálny a emocionálny proces, ktorý má vychádzať z potrieb a hlasov komunít, z ktorých predmety pochádzajú. Ako hovorí spoluzakladateľka projektu Molemo Moiloa: „Tá naozaj zložitá práca opravy a obnovy je v skutočnosti prácou Afričanov a Afričaniek.“

Silným príkladom tohto prístupu je prípad posvätného bubna Ngadji, ktorý patril komunite Pomoko v Keni. Tento bubon, ktorý sa dnes nachádza v zbierkach Britského múzea, nebol pre komunitu Pokomo len hudobným nástrojom, ale centrálnym duchovným objektom. Jeho strata znamenala spochybnenie autority tajnej rady starších Kidjo, ktorá bola poverená dohliadaním na rituály spojené s Ngadji. Zvuk bubna sa používal na ohlasovanie duchovných zhromaždení i nástupu nového vodcu. Komunita tak prišla o možnosť zvolávať sa na spoločné obrady. Táto narušená kontinuita mala reálne dôsledky: duchovný život komunity sa oslabil a mnohí jej členovia prešli na islam či kresťanstvo. O bubne, ktorý podľa oficiálneho záznamu Britskému múzeu „daroval“ koloniálny správca Sir Claude Hollis, existuje len niekoľkoriadkový popis: „Drevený bubon veľkých rozmerov.“

V roku 2023 o prípade napísal podrobnú štúdiu William Mutta Tsaka, výskumník z Národného múzea v Keni, ktorý za mikrogrant ORA vo výške 1 650 dolárov vycestoval do regiónu Tana River a zaznamenal príbehy a postoje samotnej komunity. Zistil, že iniciatíva na navrátenie bubna naráža aj na vnútorné nezhody. Starší síce s reštitúciou súhlasili, no odmietli zveriť ju mimovládne organizácii, ktorá podľa nich nemala komunitný mandát.

ORA vníma reštitúciu ako dlhodobý a zložitý proces opravy a spravodlivosti, nie ako symbolické gesto „návratu“. Ako zdôrazňuje ich správa Reclaiming Restitution, je dôležité posúvať diskusiu ďalej od spektakulárnych prípadov, akými sú Beninské bronzy, smerom k prehliadaným témam, akými sú ľudské pozostatky, fosílie, rituálne objekty či environmentálne súvislosti koloniálnej ťažby.

Koncom roka 2024 spustila ORA verejnú online platformu obsahujúcu výskumné dáta, dokumenty a nástroje, ktoré môžu africké komunity využiť pri reštitúcii. „Je to prvý dataset tohto druhu,“ hovorí spoluzakladateľka projektu Chao Tayiana Maina. „Chceme ho premeniť na poznatky a nástroje, ktoré ľudia reálne využijú. Napríklad sme zistili, že reštitučné procesy majú väčšiu šancu na úspech, keď sa na nich podieľa viacero aktérov, než keď ich je menej.“

Podľa odhadov sa 90 až 95 % afrického kultúrneho dedičstva nachádza mimo afrického kontinentu. Prístup k týmto objektom komplikujú neprehľadné archívy a chýbajúce dokumentačné informácie v inštitúciách globálneho Severu, ktoré zároveň historicky určovali rámec reštitučných procesov. Projekt ORA preto predstavuje dôležitý posun nielen v tom, kto rozhoduje, ale aj akým spôsobom sa tieto rozhodnutia rodia. Iba so zapojením miestnych komunít, ktoré predmety vlastnia, môže vzniknúť priestor na dekolonizáciu a sebaurčenie.

Foto: WikiCommons