Napätie v britských múzeách

Patria medzi ne reakcie na rozhodnutie britského Najvyššieho súdu týkajúceho sa práv transrodových osôb, spory o etiku korporátneho sponzoringu, ako aj vnútorného rozkolu v súvislosti s oslavou izraelskej nezávislosti v Britskom múzeu.

Rodovo motivovaná nenávisť na pôde múzeí

Viaceré kultúrne inštitúcie vrátane Múzea transológie a Múzea vagíny v Londýne verejne vyjadrujú podporu trans komunite, aj keď preto čelia zvýšenej nenávisti a vyhrážkam. Napätie vyvolalo nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré definuje „pohlavie“ v Zákone o rovnosti výlučne ako biologické, čo vyvoláva obavy o prístup transrodových osôb k priestorom určeným výlučne pre ženy alebo mužov. Odborníci a odborníčky zdôrazňujú, že verejné inštitúcie majú naďalej zákonnú povinnosť chrániť trans osoby pred diskrimináciou. Múzeá tak upravujú svoje interné politiky a usilujú sa o upevnenie svojej roly ako inkluzívnych a bezpečných priestorov v čase prehlbujúcej sa spoločenskej diskusie o trans právach. Riaditeľka Múzea vagíny Zoe Williams vraví: „Rovnako ako zvyšok sektora, aj my budeme pokračovať ako obvykle – nebudeme skúmať rodné listy, chromozómy a genitálie pri vstupe.“ Okrem toho dopĺňa, že od vydania rozhodnutia Najvyššieho súdu boli „naše zamestnankyne a dobrovoľníci vystavení mizogýnnym urážkam a hrozbám rodovo motivovaného násilia zo strany podporovateľov tohto rozhodnutia“. 

Korporátny sponzoring umenia

Britské múzeum, Victoria and Albert Museum či britská Národná galéria podpísali verejný list vyzývajúci na ukončenie „neustálej negativity“ okolo korporátneho sponzoringu umenia. List zverejnený vo Financial Times a iniciovaný riaditeľstvom Alistairom Spaldingom a Britanniou Morton, obhajuje spoluprácu s firmami, ktoré podporujú rozvoj a rozširovanie možností financovania kultúrnych projektov, hoci nepredstavujú náhradu za verejné financovanie. Reaguje tak na vlaňajšiu kontroverziu okolo spoločnosti Baillie Gifford, kritizovanej za väzby na fosílne palivá a Izrael, čo viedlo k prerušeniu spolupráce s viacerými literárnymi festivalmi. K listu sa pripojilo aj Múzeum vedy v Londýne, dlhodobo čeliace kritike za sponzoring od spoločností BP a Adani. Etické otázky okolo sponzoringu naďalej rozdeľujú kultúrnu obec. Riaditeľka galérie Tate Maria Balshaw napríklad kritizovala nový 50-miliónový kontrakt Britského múzea s BP a považuje ho za nevhodný. Zatiaľ čo niektorí odborníci a odborníčky zdôrazňujú potrebu finančných zdrojov od súkromných firiem pre slobodné umenie, iní a iné upozorňujú, že protesty, odpor a bojkot boli historicky kľúčové pre spoločenskú zmenu. 

Etika v tieni donorov

Rozhodnutie Britského múzea umožniť izraelskej ambasáde v Londýne zorganizovať v jeho priestoroch oslavu 77. výročia vzniku Izraela vyvolalo ostrú kritiku zo strany jeho zamestnanectva. Podľa denníka The Art Newspaper viacerí pracovníci a pracovníčky, ktorí si želali zostať v anonymite, označili podujatie za poburujúce a spustili internú petíciu, ktorú podpísalo už 250 ľudí. Petícia vyzýva vedenie múzea, aby ukončilo spoluprácu s izraelskými kultúrnymi inštitúciami. Signatárstvo vyjadrilo obavy, že podpora Izraela môže poškodiť kurátorské partnerstvá so zahraničnými inštitúciami. Niektorí zamestnanci a zamestnankyne tiež tvrdia, že múzeum týmto krokom porušilo svoj kódex nestrannosti. Múzeum na kritiku reagovalo vyjadrením, že išlo o komerčné podujatie, ktorého schvaľovanie prebieha na „nepolitickom základe“ v súlade s britskou zahraničnou politikou. Podujatie sa konalo 13. mája a vystúpili na ňom izraelská veľvyslankyňa Tzipi Hotovely, poslankyňa Labouristickej strany Maria Eagle či Nigel Farage. Večerom sprevádzal komik Jimmy Carr. 

Dátum, ktorý sa v Britskom múzeu oslavoval ako výročie vzniku izraelského štátu,  Palestínčanom a Palestínčankám pripomína Nakbu (katastrofu), počas ktorej došlo k násilnému vysídleniu približne 750 000 palestínskych ľudí. Protesty proti oslave výročia v Britskom múzeu, rovnako ako aj na jej podporu sa konali priamo počas večera v Londýne. Reakciu zamestnanectva zhrnula bývalá kurátorka islamského a súčasného umenia Blízkeho východu Venetia Porter slovami: „Nie je možné, že by riaditeľ alebo predseda správnej rady o tomto podujatí nevedeli, alebo že by si plne neuvedomovali jeho dôsledky. Organizovať takéto jednostranné podujatie v čase, keď vieme, že prebieha genocída, je v rozpore so všetkým, čo som si na Britskom múzeu vždy vážila.“ 

Situácia vo Veľkej Británii dokazuje, že kultúrne inštitúcie majú nezastupiteľné miesto v politickom a spoločenskom diskurze a v čase polykríz je kľúčové ich bezúhonné konanie a vyvodenie zodpovednosti v prípade zlyhania. 

---

Foto: WikiCommons