Benátske bienále v kríze

V otvorenom liste z 2. októbra 2025, adresovanom organizátorom bienále, anonymná aktivistická skupina Art Not Genocide Alliance (ANGA) odsúdila pozvanie Izraela a vyzvala na jeho vylúčenie. Signatári listu žiadajú, aby bienále „stiahlo akúkoľvek ponuku propagovať genocídny štát“ a obviňujú inštitúciu z hanebného „dialógu s kultúrnymi predstaviteľmi izraelskej okupácie“.

Izrael sa na bienále v roku 2026 vracia po kontroverznej účasti v roku 2024, keď jeho pavilón v Giardini ostal počas celého trvania podujatia zatvorený. Vtedajšia umelkyňa Ruth Patir sa rozhodla sprístupniť výstavu až po dosiahnutí prímeria a prepustení rukojemníkov zadržiavaných Hamasom. Keďže k tomu počas bienále nedošlo, pavilón sa nikdy neotvoril a stal sa symbolickým gestom, ale aj terčom kritiky.

V roku 2026 sa izraelský pavilón presunie z tradičného Giardini do benátskeho Arsenale, konkrétne do priestoru Sala d’Armi G. Oficiálnym dôvodom sú rekonštrukčné práce na pôvodnej budove, kritici však tvrdia, že presun má zmierniť tlak protestov a narušenie hlavnej, historicky ustálenej osi národných pavilónov. Izrael bude reprezentovať sochár Belu-Simion Fainaru s projektom Rose of Nothingness. Ten predstaví inštaláciu pracujúcu s motívom čiernej kvapkajúcej vody, plynutím času a pamäťou, inšpirovanou poéziou Paula Celana a židovskou mystikou. Autor sa vo verejných vyjadreniach vyslovil proti kultúrnym bojkotom a zdôrazňuje potrebu dialógu.

Práve pojem „dialóg“ sa však stáva jedným z hlavných bodov sporu. Skupina ANGA varovala, že ak Izrael nebude z bienále vylúčený, zmobilizuje „úplný bojkot umelcov, kurátorov aj divákov“. Vo svojich vyhláseniach sa odvoláva na princípy Palestínskej kampane za akademický a kultúrny bojkot Izraela (PACBI) a zdôrazňuje, že jej cieľom nie sú jednotliví umelci či umelkyne, ale štát ako taký. „Po viac ako 700 dňoch genocídy a 77 rokoch okupácie, apartheidu a etnických čistiek nemožno tolerovať rozhodnutie Bienále poskytnúť platformu štátu zapojenému do týchto zverstiev,“ uvádza sa v príspevkoch ANGA na sociálnych sieťach.

Vedenie Benátskeho bienále tieto požiadavky dlhodobo odmieta. Argumentuje tým, že ako inštitúcia nemá právomoc vylučovať štáty, ktoré Taliansko oficiálne uznáva. Podobné protesty boli odmietnuté už v roku 2024, keď vtedajší taliansky minister kultúry Gennaro Sangiuliano označil snahy o bojkot za „hanebné“. Tento postoj v minulosti umožnil účasť Iránu napriek protestom feministických skupín, zatiaľ čo Rusko po invázii na Ukrajinu od účasti odstúpilo z vlastného rozhodnutia. Palestína ako medzinárodne neuznaný štát nemá na bienále oficiálny národný pavilón a je prítomná len prostredníctvom sprievodných podujatí.

Napätie okolo participácie Izraela však presahuje hranice jedného pavilónu. Juhoafrická republika v januári 2026 zrušila účasť svojho pavilónu po tom, čo ministerstvo kultúry označilo dielo umelkyne Gabrielle Goliath reflektujúce vojnu v Gaze za „polarizujúce“. Rozhodnutie vyvolalo obvinenia z cenzúry; výberová komisia pavilónu sa od zásahu ministerstva dištancovala a projekt naďalej podporuje. Prípad poukazuje na to, ako opatrne (a často represívne) štáty reagujú na umelecké gestá súvisiace s Izraelom a Palestínou.

Nie je to pritom ojedinelý prípad. Aj austrálsky pavilón čelil kontroverzii, keď bol v roku 2025 dočasne zrušený výber umelca Khaleda Sabsabiho pre staršie dielo zobrazujúce vodcu Hizballáhu. Po nezávislom preskúmaní a silnej reakcii umeleckej obce bol Sabsabi napokon znovu potvrdený ako reprezentant krajiny.

Z Benátskeho bienále sa tak vytvára priestor, kde do seba narážajú predstavy o umeleckej autonómii, politickej zodpovednosti a spoločenskej angažovanosti. Nejde už len o to, kto vystavuje, ale o to, čo dnes znamená „národná reprezentácia“ v globálnom umeleckom svete.

---

Foto: Art Not Genocide Alliance (protesty v roku 2024)