
Nová éra egyptológie?
20. 11. 2025Zprávy
V tesnej blízkosti pyramíd v Gíze sa otvorilo Grand Egyptian Museum (GEM), ktoré uchováva viac než 100 tisíc zbierkových predmetov, pokrývajúcich dejiny Egypta od preddynastických čias po grécko-rímske obdobie.
Už v roku 1992 podnikol Egypt prvý zásadný krok k naplneniu vízie vybudovať najväčšiu inštitúciu venovanú staroegyptskej civilizácii. Na západnom okraji Káhiry štát vyčlenil takmer pol štvorcového kilometra, kde dnes vyrástla moderná inštitúcia, ktorá má posilniť Egypt v globálnom diskurze o správe, výskume a návrate kultúrneho dedičstva späť do krajiny jeho pôvodu.
Keď v roku 2022 Róisín Heneghan dostala telefonát, že jej architektonický ateliér Heneghan Peng Architects, fungujúci len štyri roky, zvíťazil v súťaži na návrh jedného z najväčších múzeí sveta, bola presvedčená, že ide o žart. Dnes je GEM koncipovaný ako rozsiahly kultúrny komplex zasvätený egyptológii, ponúkajúci 24 tisíc m² stálych expozícií, samostatné detské múzeum, konferenčné i vzdelávacie priestory a rozľahlé verejné záhrady. Pri návšteve jednotlivých úrovní budovy sa otvára jedinečný výhľad na pyramídy, čím architekti prepojili budovu, jej obsah a okolitú krajinu.
Jedným z hlavných lákadiel GEM-u je kompletný obsah hrobky faraóna Tutanchamona, vystavený prvýkrát v jeho celistvosti od objavenia britským archeológom Howardom Carterom v roku 1922. Expozícia zahŕňa Tutanchamonovu zlatú masku, trón, bojové vozy a ďalšie predmety. „Musel som premýšľať o tom, ako ho predstaviť inak,“ vysvetľuje Dr. Tarek Tawfik, prezident Medzinárodnej asociácie egyptológov a bývalý riaditeľ GEM. „Od objavu hrobky bolo vystavených asi 1 800 artefaktov z celkových vyše 5 500. Napadlo mi predstaviť celú hrobku – nič nezostalo v depozitároch ani v iných múzeách.“

Otvorenie múzea obnovilo aj diskusiu o návrate kľúčových artefaktov do Egypta. Dr. Zahi Hawass, dlhoročný minister turizmu a pamiatok, ktorý v roku 2011 opustil úrad po obvineniach z korupcie, spustil online petície za návrat troch ikonických predmetov. Pre BBC povedal: „Teraz chcem dve veci: po prvé, aby múzeá prestali kupovať ukradnuté artefakty, a po druhé, aby sa vrátili tri kľúčové objekty, Rosettská doska z Britského múzea, Denderský zverokruh z Louvru a Busta Nefertiti z Berlína.“
„Neprevzali sme žiadnu formálnu žiadosť od egyptskej vlády o vrátenie Rosettskej dosky,“ uviedol hovorca Britského múzea v emailovom vyhlásení. „Britské múzeum spolupracuje s partnermi po celom svete, vrátane kolegov v Egypte na projektoch, výstavách a výskume a dlhodobo udržiava spoluprácu s egyptským ministerstvom turizmu a pamiatok.“ Britské múzeum zároveň poukázalo na British Museum Act z roku 1963, ktorý striktne obmedzuje trvalý návrat predmetov zo zbierok múzea.
Rosettská doska, objavená v roku 1799, poskytla kľúč k rozlúšteniu hieroglyfov. Našla ju francúzska armáda a neskôr bola zabavená Britmi ako vojnová korisť. Denderský zverokruh, staroegyptská mapa nebies, bol v roku 1821 odstránený francúzskym tímom z chrámu bohyne Hathor v Hornom Egypte. Egypt tiež dlhodobo obviňuje nemeckých archeológov za nelegálne vynesenie busty kráľovnej Nefertiti, pred viac než storočím. Tieto ikonické artefakty pripomínajú zložitosť historického presunu objektov kultúrnej hodnoty medzi krajinami a zároveň zdôrazňujú nároky Egypta na ich návrat. Otvorenie Grand Egyptian Museum ukazuje, že krajina je schopná zabezpečiť odbornú starostlivosť a dôstojnú prezentáciu svojich najvzácnejších artefaktov, čím posilňuje svoje postavenie v globálnom diskurze o správe a ochrane kultúrneho dedičstva.
Foto: Great Egyptian Museum (https://gem.eg, Facebook)
Štefánia Ďuricová | Doktorandka na University of St Andrews, kde sa zaoberá témou nacionalizmu ako konštruktu, ktorý bol mnohokrát podporovaný elitami a propagovaný umelcami. Okrem toho sa venuje kurátorstvu a reflexii súčasného umenia a angažuje sa v otázkach inklúzie v kultúrnych inštitúciách.









