O neistej budúcnosti kultúrnych médií na Slovensku

Minulý týždeň zažila slovenská kultúrna a umelecká scéna ďalšiu vlnu neistoty, sklamania a dezilúzie. Začiatkom mája sa uzavrelo ďalšie kolo prerozdeľovania grantov z Fondu na podporu umenia. Výsledky výzvy pre vydávanie časopisov a periodík odhalili proces, ktorý presahuje rámec jednej podozrivej výzvy: zdá sa, že sme svedkami systematickej deštrukcie inštitucionálnych záruk nezávislého odborného posudzovania.

Odborná komisia vypracovala odporúčania pre 56 žiadostí. Rada FPU – orgán s väčšinou nominantov ministerstva kultúry – tieto odporúčania vo viac než polovici prípadov výrazne znížila alebo úplne ignorovala. Veľká časť etablovaných kultúrnych časopisov s dlhodobou čitateľskou základňou obdržala symbolické sumy tisíc či dvetisíc eur. Subjekty známe šírením dezinformácií, ktoré komisia neodporučila podporiť pre absenciu kultúrneho obsahu (odborné referentky ich najskôr vyradili pre nesplnenie podmienok výzvy, no neskôr sa dostali naspäť na posúdenie komisii), dostali desaťtisíce: vydavateľ Hlavného denníka 40 000 eur, Hlavné správy 25 000 eur. Vzhľadom na nerešpektovanie odporúčaní odbornej komisie predsedníčka komisie v tomto podprograme Verona Šikulová rezignovala. Periodiká, ktoré odborná komisia odporučila podporiť, no dostali zlomok žiadanej sumy, sa rozhodli pridelenú podporu neprijať a plánujú podniknúť spoločné kroky.

V reakcii na tieto udalosti vznikla Platforma umeleckých časopisov (PUČ), novozaložené združenie dvadsiatich magazínov, ktoré sa voči týmto výsledkom ostro vymedzuje a identifikuje v rozhodnutí rady znaky nezákonnosti. Platforma PUČ dnes vydala spoločné vyhlásenie a je „pripravená brániť integritu kultúrneho prostredia všetkými dostupnými prostriedkami. Nedovolíme, aby netransparentnosť a politická svojvôľa zlikvidovali všetky časopisy o umení a kultúre na Slovensku“.

Bezprostredným cieľom PUČ je právna a verejná obhajoba integrity kultúrneho financovania: požaduje zastavenie podpisovania zmlúv pri sporných projektoch, prešetrenie konfliktov záujmov členov rady a zverejnenie pôvodných hodnotení odbornej komisie. Dlhodobejšie ambície platformy sú systémové: presadzovať obnovenie záväznosti odborných odporúčaní a vymáhateľné mechanizmy vylúčenia pri konflikte záujmov.

Rada FPU pridelila dotáciu časopisu Bublina napriek odporúčaniu komisie nepodporiť ho z dôvodu konfliktu záujmov – predseda rady Matúš Oľha je otcom jednej zo spolupracovníčok časopisu (redakcia podporu ihneď odmietla). Dotáciu dostali aj Cirkevné listy, hoci člen rady FPU Jaroslav Uhel sedí zároveň v redakčnej rade tohto časopisu. Magazíny ARTPLUS a portál kultura24 nemali v čase hodnotenia funkčné webové sídlo, redakčnú radu ani pridelené ISSN. PUČ preto zvažuje apel na orgány činné v trestnom konaní, aby preverili, či nedošlo k subvenčnému podvodu alebo zneužitiu právomoci verejného činiteľa.

Ako sme sa ocitli v tejto situácii? Novela zákona o FPU, prijatá počas súčasného volebného obdobia, zbavila odborné komisie záväzného hlasu. Konečné slovo tak prešlo na radu, kde rozhodujú politickí nominanti. Navýšenie rozpočtu fondu o desať miliónov eur tak neznamená väčšiu podporu kultúry, naopak, znamená väčší manipulačný priestor pre svojvoľné prerozdeľovanie verejných financií. V reakcii na tieto udalosti odchádza v marci 2026 ďalšia vlna odborníkov z komisií. Fond je v súčasnosti – v máji 2026 – stále len pri výsledkoch prvej z plánovaných ôsmich výziev.

Situácia má niekoľko vzájomne sa posilňujúcich štrukturálnych rozmerov. Odbornosť sa redukovala na zákonom ukladanú formalitu: odborná komisia síce (zatiaľ) existuje, ale jej odporúčania možno ignorovať bez povinnosti tieto rozhodnutia verejne odôvodniť. Konflikty záujmov sa nekontrolujú, naopak, predseda rady ich aktívne bagatelizuje a obchádza. Fond stráca schopnosť priťahovať kompetentných hodnotiteľov a celý proces sa tak odohráva bez transparentnosti, ktorá by umožňovala verejnú kontrolu.

Dôsledky nie sú len finančné. Kultúrne časopisy pokrývajú aj špecifické témy, ktoré vo veľkých médiách a na sociálnych sieťach často existujú len v obmedzenej miere. Poskytujú dôslednú, odbornú a kontinuálnu reflexiu lokálnej, ale aj svetovej kultúry v slovenskom jazyku. Ich finančná destabilizácia a potenciálny zánik ohrozuje nielen konkrétne projekty, ale aj kultúrnu pamäť a identitu, ktorú uchovávajú.

Rezignácia Šikulovej, odmietnutia podpory a vznik PUČ sú gestami, ktoré pomenúvajú to, čo sa deje, a odmietajú normalizáciu takéhoto konania. No gesto nestačí, a preto kultúrna obec a jej spojenci v občianskej spoločnosti požadujú systémové zmeny: obnovenie záväznosti odporúčaní komisií, vymáhateľné pravidlá pre vylúčenie pri konflikte záujmov, verejné zdôvodňovanie odchýlení od odborného posudzovania a nezávislý audit sporných rozhodnutí.

---

Foto: František Malík