Sochár verejného priestoru a monumentálnych foriem

Juraj Gavula (15. 4. 1942, Vyšné Čabiny – 13. 2. 2026, Bratislava)

Jeho tvorba sa pohybovala na priesečníku monumentálnej sochárskej realizácie, organickej abstraktnej formy a citlivého prepojenia s architektúrou a verejným priestorom.

Gavula študoval kameňosochárstvo na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Neskôr v štúdiu pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najskôr v sochárskom ateliéri a neskôr v novozaloženom progresívnom ateliéri Sklo v architektúre pod vedením doc. Václava Ciglera. Popri svojej dlhoročnej umeleckej činnosti pôsobil aj ako pedagóg na Škole umeleckého priemyslu v odbore kameňosochárstvo, ktorý neskôr aj viedol. V rokoch 1990 – 2007 viedol ateliér skla na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a neskôr pôsobil ako vedúci Katedry úžitkového výtvarníctva.

Kombinácia tradičného kamenárskeho remesla a krehkého experimentálneho materiálu zohrala zásadnú úlohu v jeho profesionálnom vývine. Systematicky študoval a rozvíjal organické tvaroslovie, či už skrz precízne opracovanie kameňa (od kararského mramoru po pieskovec), alebo cez formy pre minimalistické organické sklenené plastiky. Hľadanie dokonalého tvaru, „takého, ktorému netreba nič pridať ani ubrať“, sprevádza jeho plodnú tvorbu denníkových záznamov a skíc.

Abstraktné organické sochy však nezapadali do rámcovej estetiky socialistického realizmu a rozvíjanie týchto foriem bolo prijateľné primárne vo forme úžitkového umenia, prípadne ako súčasť architektúry či verejného priestoru.

Počas 70. a 80. rokov 20. storočia sa Gavula venoval predovšetkým monumentálnym realizáciám pre architektúru a prácam vo verejnom priestore. Je autorom desiatok plastík, reliéfov a kompozícií, ktoré dodnes dotvárajú mestské prostredia. Jeho diela môžeme nájsť po celom Slovensku v množstve odlišných prostredí – od cintorínov, nemocníc, parkov až po fasády a reliéfy umiestnené v interiéri (napríklad v Bratislave: poliklinika Ružinov, čokoládové závody Figaro, Zichyho palác).

Reliér pre Figaro. Foto: archív Juraja Gavulu

Medzi jeho významné realizácie patrí napríklad fontána na nádvorí Zichyho paláca v Bratislave. Gavula v nej kombinuje organické formy, ktoré pretvára do podkovy (symbolu šťastia a zdravia), a vytvára tak harmonický dialóg medzi modernou formou a historickou architektúrou. Okrem monumentálnych diel vo verejnom priestore Gavula vytváral aj reliéfy a interiérové objekty, napríklad deliacu stenu v ružinovskej nemocnici, ktorá prepája sochársku invenciu s funkčnou estetikou oddelenia priestoru pomocou série tvarovaných trubíc.

Jeho diela pre ružinovskú nemocnicu či reliéfna stena pre interiér vstupnej haly podniku Figaro (1982) predstavujú prienik medzi minimalizmom a abstraktnými organickými formami, či už ide o prácu s detailnými motívmi abstrahovanými do jednoduchých tvarov (napr. detail kakaového bôbu), alebo o geometrické tvaroslovie.

Gavulova tvarová filozofia je charakteristická minimalistickou a organickou estetikou, v ktorej sa stretávajú geometrické a prírodné elementy. Sústredil sa na hľadanie formy, ktorá je vnútorne vyvážená a nezadržateľne pôsobivá a často sa autorsky vracal k základným tvarom, ktoré skúmal v rôznych materiáloch: v kameni, skle, bronze či dreve. Gavula však nezostal len pri prírodných štruktúrach a v dielach možno často nájsť synkretizmus technologických inovácií s organickým tvaroslovím, a to napríklad využívaním nových materiálov (napr. dural) v diele Návrat z vesmíru (1978), alebo liateho betónu v diele Energia (1981) – realizácia pre sklad zdravotníckeho materiálu v Galante).

Okrem sochárskych realizácií sa neúnavne venoval aj intímnejším formátom a menším formám, ktoré sú vrcholom jeho minimalistickej tvorby – patria sem jeho mramorové sochy, sklenené objekty (napr. cyklus Štiepenie formy).

Jeho dielo bolo predmetom viacerých retrospektívnych výstav a výskumov. Počas života sa zúčastnil viacerých sochárskych sympózií (napr. v Orlove alebo Stredoslovenského sochárskeho sympózia, kde okrem iného vytvoril napríklad monumentálne dielo Ground (momentálne v sochárskom parku Dubrova v Chorvátsku).

Jeho súhrnné dielo predstavila výstava Vitálne formy (Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, 2021). Výstava zachytila jeho tvorbu od počiatkov až po monumentálne realizácie, pričom sa nezameriavala len na chronológiu, ale so sústredeným kurátorským zámerom ukázala vnútornú logiku jeho formálneho a koncepčného vývoja. Táto výstava neskôr putovala do Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici (2022).

Prolifickú a rozsiahlu tvorbu Juraja Gavulu vo verejnom priestore dokumentuje publikácia Liečba sochami: Juraj Gavula a jeho tvorba pre architektúru. Monografia, ktorú vydal spolok Čierne diery v spolupráci s jeho synom, umelcom Matejom Gavulom, a s teoretikom umenia Danielom Grúňom, predstavuje fotodokumentáciu všetkých umelcových existujúcich diel vo verejnom priestore na Slovensku.

Juraj Gavula bol výraznou osobnosťou výtvarného umenia, ktorej organické formy tvarovali estetiku slovenského verejného priestoru a ktorej diela odolávajú času nielen v hlavnom meste, ale aj v regiónoch.

---

Foto: Facebook (The Július Koller Society), Leontína Berková, archív Juraja Gavulu, Adam Šakový