Technológie. Dobrý sluha a zlý pán galeristu či múzejníka

Štedro dotovaný európsky projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva priniesol našim inštitúciám množstvo benefitov. Okrem samotného „zdigitalizovania“ zbierok i množstvo pridružených aktivít – dovybavenie inštitúcii, technické i personálne, súvisiace s reštaurovaním, deponovaním a pod. A hlavne priniesol skutočne množstvo nádeje a entuziazmu pre inak živoriace inštitúcie – dôkazom toho je aj posledná výstava v SNG Uchovávanie sveta (a ešte zvlášť jej ,,katalóg”).

V šiestich hlavných kapitolách trochu nepresvedčivého poradia i označenia predstavuje rôzne aspekty muzeálnej práce a toho, ako ju môžu rozvíjať moderné technológie. Časť „Inštalujeme“ prezentuje prierez príbehu nášho minulého i súčasného „vitrínového výstavníctva“ až po projekciu trojrozmerne „digitalizovaných“ objektov, ktoré si môže divák voľne natáčať a prezerať.

„Deponujeme“ okrem priblíženie atmosféry depozitára umožňuje divákom pomocou dotykového displeja a nejakých príznakových údajov vyhľadať príslušné dielo – a ako bonus dostane možnosť poslať jeho fotografiu na e-mailovú adresu (čo som i úspešne odskúšal). Osobne sa mi zdá potenciál časti „Objasňujeme“ najmenej využitý. Pravdupovediac, tu osobne vidím i najväčší potenciál uplatnenia technológií skutočne obohacujúcich aj diváka, nielen odbornú verejnosť. Ale niekde inde než v „hre na turecké vojenské výboje“, kde sa didaktizmus výstavy až príliš priblížil variácii na „techno-Bibianu“. Naopak, časť „Zaznamenávame“ považujem za najzaujímavejšiu. Tu technológie skutočne umožňujú niečo, čo sa nielen bez nich nedá, ale čo i je z hľadiska percepcie umeleckého diela zmysluplné: virtuálne listovanie v skicároch, prezeranie rôznych prípravných skíc k vystavenému dielu a podobne. „Vystavujeme“ zas prezentuje, ako ukázať v interiéri to, čo sa doň fyzicky nezmestí a jediná časť bez technologickej vsuvky, „Poznámkujeme“, je venovaná samotnému procesu vzniku tejto výstavy.

Technológie majú uplatnenie aj v podobe špeciálne pre potrebu výstavy vyvinutej „appky“ pre mobilné zariadenia so sprievodným slovom Roba Rotha (v dvoch variantoch, suchej a šťavnatej). Tú sa mi však v čase mojej návštevy nepodarilo na telefóne rozbehať a už som bol lenivý zbehnúť tri poschodia po ponúkané zapožičanie galerijného zariadenia.

Zdigitalizované. A čo teraz? Z technického hľadiska je to otvorené. Jednak problém uchovávania digitálnych údajov nevyzerá byť o nič jednoduchší ako problém materiálnych objektov. Technológie sa navyše vyvíjajú. Tie, čo nás dnes ohromia, zajtra rozosmejú. Uvidíme, čo múzejníctvu prinesú pokroky v 3D tlači, umelej inteligencií a podobne.

To je budúcnosť. A čo prítomnosť? Vlani v lete som v nórskom Trondheimskom Kunstmuseu (viac tu) videl výstavu švédskeho umelca Martina Tebusa, ktorý z ich depozitu vybral a nainštaloval 500 diel do ucelenej autorskej výpovede. Digitalizácia a dobrá evidencia podobným projektom výrazne pomôže. Pred rokmi som zas videl v Uffizi výbornú výstavu venovanú perspektíve. Bez technológií by sa jej veľká časť vôbec nedala odprezentovať. Nedalo by sa napríklad prístupne objasniť, ako autori vystavených diel, pomocou práce s perspektívou, dosiahli žiaduci účinok? Tu niekde vidím budúcnosť.

No a stále tu ostáva ešte aura umeleckého diela. Bez nej by nebol Bilbao efekt a vôbec celosvetový boom múzejníctva a galerijníctva a s nimi súvisiacej turistiky. Osobne vidím zmysel digitalizácie (a vôbec technológií) pre širokú verejnosť (benefity pre odbornú sú nesporné) práve v tom, keď túto auru sprístupňujú. No nie zdigitalizovaním samotného diela. Skôr jeho „nasvietením“. A tu ma presvedčila len časť „Zaznamenávame“. Inde ostali možnosti skôr nevyužité. Lebo všelijaké tie efektné technologické hračičky sú skôr pre deti. A to ešte hrozí, že ich od umenia odradia, a nie k nemu pritiahnu. I keď sú lákavé pre inštitúcie so silným ťahom na návštevníka, k čomu, v dobrom i zlom, nemá SNG ďaleko.

_______________________________________________________

Uchovávanie sveta. Rituál múzea v digitálnom veku / kurátorky: Alexandra Kusá & Lucia Gavulová / Slovenská národná galéria / Esterházyho palác, 3. poschodie / 16. 12. 2015 – 28. 2. 2016