Turbulentné časy v slovenskej kultúre

Okrem reflektovania lokálnych a zahraničných umeleckých podujatí Artalk dlhodobo pokrýva aj aktuálne dianie v kultúre. Koncentrujeme sa na vybrané témy a kauzy, ako aj na systémové a neriešené problémy najmä v Českej a Slovenskej republike. Od nástupu novej vlády na Slovensku v jeseni minulého roku sa snažíme pravidelne informovať, komentovať a upozorňovať na problematické i devastačné rozhodnutia Ministerstva kultúry SR na čele s Martinou Šimkovičovou. Za tých skoro deväť mesiacov sa udialo pomerne dosť, preto nášmu čitateľstvu prinášame stručný prehľad káuz a udalostí, ktoré sme pokryli na stránkach Artalku. 

Ministerka kultúry

Hneď od svojho nástupu na ministerský post Martina Šimkovičová informovala o svojej predstave, ako by mala slovenská kultúra podľa nej vyzerať. Spojenie „slovenská a žiadna iná“ postupne „zľudovelo“ a našlo si svoje miesto vo verejnom priestore či už vo výsmešnom, ale i potvrdzujúcom slova zmysle. O prvom mesiaci Šimkovičovej plánov, vyhlásení a aktivít sme informovali v komentári Quo vadis, slovenská kultúra?, keď sme ešte netušili, že nám bude najbližšie mesiace prinášať nielen materiál na písanie, ale aj dôvody pre vyjdenie do ulíc a protesty, okrem iného aj z dôvodu, že rozhodnutia ministerstva neboli nikdy prediskutované či konzultované s odbornou obcou. Vyvrcholením bojov a frustrácií z jej vedenia a smerovania rezortu bolo spustenie otvorenej výzvy na jej odstúpenie, ktorá za necelé dva týždne získala viac ako 180 tisíc podpisov a stala sa tak jednou z „najúspešnejších“. Ani takéto množstvo hlasov však ministerku neprinútilo prehodnotiť svoju pozíciu a na svojom poste zotrváva dodnes. 

Prepúšťanie riaditeľov a riaditeliek 

Okrem rozhodnutí za zatvorenými dverami, zrušenia zákazu spolupráce s diktátorskými režimami, útočnými vyhláseniami (nielen) voči LGBTI+ komunite a mnohých ďalších problematických krokov sa Ministerstvo kultúry SR pustilo do rýchlych a neodôvodnených zmien na riaditeľských postoch v inštitúciách patriacich do jeho pôsobnosti. V decembri minulého roka to začalo odvolaním riaditeľky Slovenského banského múzea Zuzany Denkovej bez udania dôvodu, po čom odstúpila kurátorka Mária Janušová i galerijná rada Galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici, vystavujúci umelci a umelkyne na protest odinštalovali svoje výstavy a zrušili tie chystané a za odvolanú riaditeľku sa postavili aj ďalšie banskoštiavnické organizácie. V apríli sme zároveň vydali komentár Zuzany Denkovej, v ktorom spätne reflektovala dianie v tomto múzeu počas vykonávania svojej funkcie, ako aj reakciu jednej z jej zamestnankýň Zuzany Paškayovej. Odvolávanie riaditeľov a riaditeliek bez udania dôvodu pokračovalo aj v ďalších regiónoch a inštitúciách. V marci tohto roku boli zo svojich postov prepustené napríklad riaditeľka Bibiany Zuzana Liptáková (veľmi rýchlo nahradená priateľkou ministerky Petrou Flach) a riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová. 

Kunsthalle Bratislava

Veľké inštitucionálne (doslova likvidačné) zmeny, o ktorých sme informovali počas celého ich trvania a naďalej v tom pokračujeme, sa udiali v Kunsthalle Bratislava. Po odstúpení riaditeľa Jena Kratochvíla sa zostávajúce zamestnanectvo dozvedelo, že MK SR finančne nepokryje ich ročný program. Hneď nasledujúci deň ministerstvo informovalo o presune KHB pod Slovenskú národnú galériu, keďže podľa zverejneného stanoviska „nevyužila svoju historickú šancu, a to jednak z hľadiska svojej programovej náplne, očakávaní verejnosti, a ani z hľadiska efektivity hospodárenia“. O podobnej situácii v minulosti, keď Kunsthalle prešlo do pôsobnosti SNG, sa rozprávala riaditeľka SNG Alexandra Kusá s Majou Štefančíkovou v rozhovore pre Artalk. Pre vyjasnenie situácie bola na pôde VŠVU zorganizovaná diskusia, na ktorej sa zúčastnili rôzne osobnosti z Kunsthalle Bratislava, VŠVU, MK SR i SNG a kde sa mala verejnosť dozvedieť viac o plánovanom zlučovaní. O pár dní nato však zamestnanectvo KHB obdržalo rozhodnutie o zrušení Kunsthalle Bratislava a o ich prepustení. V posledných dňoch existencie tejto inštitúcie boli zorganizované verejné podujatia, na ktorých sa prezentoval verejný odpočet činnosti KHB a umelecká obec sa prišla symbolicky rozlúčiť spoločnou performanciou kladenia vencov a odnášania truhly pred vchod MK SR. Začiatkom júna sa však uskutočnila ďalšia tlačová konferencia, kde bol predstavený krízový manažment, ktorý by mal do začiatku budúceho roka priviesť KHB k právnemu osamostatneniu a vylepšeným priestorom. Ku „kauze Kunsthalle Bratislava” sa vo svojich komentároch publikovaných na Artalku vyjadrili aj Jana Kapelová, ktorá reagovala na jej zrušenie a úlohy podobnej inštitúcie, či Mária Beňačková Rišková, ktorá zas hodnotila novonastolenú situáciu krízového manažmentu. 

Fond na podporu umenia

Ďalším krokom, ktorý ohrozuje nezávislosť fungujúcej inštitúcie, je novela zákona o Fonde na podporu umenia. Okrem prvotne avizovaných plánov o zlúčení FPU a Kult minor sa ministerstvo napokon pustilo do zmien v štruktúre rady fondu, kde by po novom malo väčšie zastúpenie a moc pri rozhodovaní o prideľovaní dotácií, pričom rozhodnutia odborných komisií by mali len odporúčací charakter. A to všetko bez informovania či diskusie s dotknutou inštitúciou či na základe iných odborných podkladov. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia MK SR používalo zavádzajúce informácie hneď od začiatku i neskôr pri „dokazovaní“ zvrátenosti doterajších podporených projektov, ktoré sa vedenie FPU snažilo prácne vyvracať okrem iného zverejňovaním prehľadných grafov a vysvetlení o prideľovaní dotácií napríklad podľa jednotlivých regiónov či kultúrnych oblastí. Napriek výzvam priamo adresovaným poslancom NR SR a verejným protestom bola novela napokon 21. mája 2024 schválená parlamentom, no prezidentka Čaputová ju vetovala a vrátila na prerokovanie. Koalícia však veto prelomila a zákon bol prijatý v jeho kritizovanom znení, s účinnosťou od 1. augusta 2024. Pri prvotnom schválení návrhu novely parlamentným výborom asi stovka odborníčok a odborníkov z odborných komisií FPU vydala vyhlásenie o svojom odstúpení v prípade, že novela bude schválená. Teraz po schválení teda stoja pred rozhodnutím, či zo svojich pozícií odstúpiť alebo ostať, ako o tom písala Mária Beňačková Rišková vo svojom komentári. 

(Podobná novela sa týka aj zákona o Audiovizuálnom fonde či o zrušení verejnoprávneho média RTVS a jeho zmeny na STVR, čo sme však na Artalku nepokrývali vo väčšom množstve, keďže sa nejedná vyslovene o ťažiskovú oblasť nášho tematického záberu. Ide však o nemenej dôležité zmeny a kroky, ktoré rovnako prispievajú k devastovaniu slobodného a nezávislého priestoru na Slovensku.) 

OK!

Stručný prehľad doterajších káuz na kultúrnej scéne, ktorým sme na Artalku venovali viac priestoru, uzatvárame tým pozitívnym, čo táto situácia priniesla. „Ministerka spojila kultúru v geste odporu“, ako o tom informovala Mara Stanková v krátkej správe. Slovenská kultúrna obec sa zorganizovala a spojila v boji proti krokom ministerstva, čoho výsledkom je vznik platformy OK! (Otvorená Kultúra!). Tá spája aktérky a aktérov naprieč regionálnym i kultúrnym spektrom, ktoré a ktorí pozorne sledujú plánované zmeny zo strany MK SR a stoja za verejnými vyhláseniami (niektoré boli použité aj v tomto texte), podpisovými akciami, výzvami, protestmi (aj v spolupráci s ďalšími organizáciami) a v nedávnom období aj za vznikom kultúrnych odborov. Viac o ich vzniku a fungovaní ste si mohli prečítať napríklad aj v rozhovore s Ivanou Rumanovou a Ivanou Laučíkovou, ktorý pre Artalk pripravila Anna Remešová. 

Foto: FB Kunsthalle Bratislava, FB Otvorená kultúra