Budúcnosť Kunsthalle naberá jasnejšie kontúry

Verejnosť, ako aj samotné zamestnankyne KHB donedávna nemali bližšie informácie o novom fungovaní zlúčených inštitúcií. Niektoré skutočnosti sa objasnili v rámci diskusie Aká je budúcnosť KHB? z tohto týždňa, ako aj počas posledných dní.

Tento utorok 27. februára 2024 sa na pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave uskutočnila diskusia ohľadom budúcnosti Kunsthalle Bratislava, iniciovaná platformou Otvorená kultúra! a VŠVU. Debata mala okrem iného objasniť náležitosti avizovaného prechodu tejto inštitúcie pod SNG, o ktorom má kultúrna obec stále málo informácií. Okrem rôznych aktérov a aktérok pôsobiacich v kultúrnych či vzdelávacích inštitúciách na Slovensku (Bohunka Koklesová a András Cséfalvay – VŠVU, Denisa Zlatá a Lýdia Pribišová – KHB, Alexandra Kusá – SNG, Dorota Kenderová – RSG a VSG) sa diskusie „Aká je budúcnosť KHB?“ zúčastnil aj Peter Lukáč, generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva a štátneho jazyka MK SR. 

Okrem známych tém súvisiacich s financovaním, prekarizáciou či zlým stavom budov sa debata venovala niekoľkým hlavným otázkam, ktoré však neboli zo strany reprezentanta MK SR úplne zodpovedané. Asi najvýraznejšou nejasnosťou v tomto procese, na ktorú sa opakovanie pýtali viaceré diskutujúce, je samotný dôvod a pôvod tohto rozhodnutia, pričom kritizovaná bola najmä absencia odbornej verejnosti alebo inej poradnej komisie. Zároveň nie sú známe dáta, výsledky či podklady, na základe ktorých bolo zlúčenie navrhnuté a kultúrna obec ho považuje za individuálne rozhodnutie „od úradníckeho stola“, ktoré by sa mohlo stať nebezpečným precedensom pre ostatné kultúrne inštitúcie. Kritizovaný bol taktiež samotný postup – na začiatku sa spravilo rozhodnutie o zlúčení inštitúcií a teraz sa hľadá riešenie, ako to celé administratívne a technicky sprocesovať.

Peter Lukáč argumentoval nielen tým, že je v kompetencii zriaďovateľa inštitúciu zrušiť či zlúčiť s inou, ale aj závažnými pochybeniami, ktoré odhalil audit nariadený bývalou ministerkou Milanovou. Rovnako to zdôvodnilo aj samotné Ministerstvo kultúry SR vo svojom oficiálnom stanovisku, zaslanom do redakcie Artalku: „Kunsthalle bude včlenená do organizačnej štruktúry SNG. Udeje sa tak z rozhodnutia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. Tá rozhodla na základe výsledkov auditu, ktorý nariadilo ešte bývalé vedenie MK SR, konkrétne ministerka N. Milanová.”

Pre Denník N sa poverená riaditeľka Kunsthalle Bratislava Denisa Zlatá vyjadrila, že nájdené zistenia mali skôr administratívny charakter: „S výnimkou dvoch úloh, ktoré máme odovzdať do konca marca, sme všetky položky nedostatkov zistených auditom odstránili a napravili do konca januára, ako znela dohoda. Rozhodnutie o našom zlúčení prišlo z ministerstva skôr, takže argumentovať auditom je zavádzajúce.“ Výsledky auditu sa prezentovali 26. februára na prvom stretnutí pracovnej skupiny, ktorá má na starosti zadministrovanie celého procesu zlúčenia. Na toto pondelkové stretnutie bola poverená riaditeľka pozvaná v piatok podvečer, jej neskorý príchod však Peter Lukáč v diskusii zhodnotil ako príznačný pre nedostatočné administratívne fungovanie Kunsthalle v posledných rokoch. 

Ďalším okruhom, ktorému sa venovalo pomerne veľa času v rámci diskusie, je samotná nevyhovujúca právna forma Kunsthalle Bratislava. Od roku 2020 funguje ako samostatná inštitúcia pod MK SR vo forme príspevkovej organizácie, čo skoro všetci zúčastnení zhodnotili ako nevyhovujúce, hlavne vzhľadom na veľkú byrokratickú záťaž. Inštitúcia ako kunsthalle by, naopak, mala fungovať dynamicky a reagovať na aktuálne medzinárodné dianie v súčasnom umení. Jednou z možných alternatív je nezisková organizácia, na ktorej fungovanie by prispieval štát. V tomto prípade by bol však potrebný zriaďovateľ, ktorým štát pri tejto forme nemôže byť. 

Kultúrna obec zároveň vyjadrila obavy o samotnú budovu Domu umenia, ktorej časť si Kunsthalle Bratislava prenajíma, aktuálne do roku 2026. Už v minulosti malo totiž ministerstvo o budovu, ktorá sa nachádza v centre Bratislavy, záujem. Na požiadavku o záruke zachovania priestorov Kunsthalle Bratislava Peter Lukáč odpovedal, že aj táto záležitosť bude obsahom rokovaní v rámci pracovnej skupiny. Zároveň však neskôr poznamenal, že budova je v zlom technickom stave a nie je vylúčené, že bude vyžadovať komplexnú rekonštrukciu. 

Priestor dostala aj riaditeľka SNG Alexandra Kusá, ktorá bola tiež pri prvom zlučovaní týchto dvoch inštitúcií (2016 – 2020), keď Slovenská národná galéria prebrala skôr administratívno-právne úlohy a v tvorbe programu mala KHB voľnosť. Napriek tomu, že si nemyslí, že KHB by malo byť pod správou SNG, verejne prisľúbila, že aj tentoraz urobí všetko pre to, aby sa Kunsthalle Bratislava postupne osamostatnila. Momentálne k tomu pristupujú ako k pracovnej úlohe, ktorú dostali príkazom od svojho zriaďovateľa a snažia sa ju vyriešiť. Zároveň objasnila aj plány, ktoré by s Kunsthalle mali na najbližší rok, ak sa proces zlučovania uskutoční: „Nevieme, ako to dostaneme. Rozprávali sme sa, že to dostaneme ako prázdnu schránku. (...) Tam sú veci, ktoré treba riešiť, možno to nie sú tie najsuper veci programu. Ak sa to stane, tak náš plán je taký, zobrať si tento rok na diskusie, na to zistiť, ako by to malo fungovať, zistiť, čo s tým, a ak tam je nejaký rozpočet, tak z neho opraviť to, čo tam padá. (...) Potom by sme chceli pripraviť úplne normálny rozpočet a s nejakou formou na ďalší rok, aby to fungovalo normálne. Toto si myslím, že by sme vedeli zvládnuť.“

Ako diskutujúce, aj ako publikum prišli na diskusiu taktiež zamestnankyne Kunsthalle Bratislava, ktoré nielen o budúcnosti inštitúcie, ale aj svojho pôsobenia nemali doteraz mnoho informácií. Ich otázky o rozpočte či budove boli na diskusii odklonené na výsledky rokovaní pracovnej skupiny. To, že plánované audity, diskusie, stabilizácia inštitúcie a jej rozpočtov budú prebiehať už bez nich, v rámci tohto vyjadrenia riaditeľky SNG nebolo spomenuté. Vo štvrtok ráno, 29. februára 2024, sa však zamestnanectvo Kunsthalle Bratislava dozvedelo o celoplošnom ukončení ich pracovných pomerov k 31. marcu 2024.  

 

Foto: Lujza Stopková