Žalospev zamknutý v podzemí

„Ak budete nasledovať modré svetlo, ostanete v suchu,“ uvádza návštevníctvo sklenej pyramídy kustódka. Pod schodmi sa ozývajú ťahavé hlasy, ktoré zafarbujú ozveny rozľahlého podzemia.

Výstavný priestor Cisternerne oproti zámku Frederiksberg v kodanskom parku Søndermarken bol pôvodne vodnou nádržou, ktorá zadržiavala 16 miliónov litrov pitnej vody pre obyvateľstvo Kodane. Novodobá podzemná galéria vo svojom ikonickom priestore organizuje jedinečné site-specific výstavy a kultúrne podujatia. So svojím trvalým čiastočným zatopením a masívnym sĺporadím naprieč vodnou plochou pripomína niektoré výstavné riešenia v slovenskej VUNU Gallery, ktorá v posledných rokoch tvorí výstavy v prázdnom bazéne (takzvaný U-Pool) v budove bývalej plavárne na adrese košickej Kunsthalle. Už v roku 2014 nechal umelec Peter Rónai tento bazén zatopiť a na hladinu umiestnil vznášajúce sa fotografie, pričom výstava bola ironizujúco určená „len pre plavcov“. V roku 2023 kurátor Nikolas Bernáth umožnil návštevníctvu vstúpiť v návlekoch do čiastočne zatopeného bazéna na účely kolektívnej performancie HARSH. 

Voda ako typ galerijnej „dlažby“ sa často viaže na spoločný okruh tém a estetík. Inštalácia Riverbed od Olafura Eliassona v Louisiana Museum of Modern Art, ktorý v roku 2014 nechal do múzea umenia preniesť tony islandského kamenia a rozihrať v ňom prírodný potôčik, je síce technologickým extrémom, ale s vodnými riešeniami v off-space galériách s históriou „nádržových“ účelov ju spája reflexívnosť, ktorú konotujeme s vodou ako médiom zrkadlenia a zahĺbenia, ale aj strácania, ponárania a zániku.

Je príznačné, že americká umelkyňa Taryn Simon si pre výstavu v Cisternerne vybrala tému zármutku a trúchlenia, ktorú analyzuje formou monumentálnej zvukovej a svetelnej inštalácie naprieč celým podzemím. Tradičné lamentačné spevy z rôznych regiónov sveta sa vo výstave Start Again the Lament stretávajú v súzvuku a nápore, ktorý je emotívny aj analytický, umožňuje zastaviť sa pri konkrétnom nápeve a periférne vnímať iný alebo voľne prechádzať celým podzemím a konzumovať inštaláciu ako jeden robustný celok. Zvuk z reproduktorov je miestami nepríjemne intenzívny, záleží však na kombináciách lamentačných nahrávok, ktoré inštalácia vrhá do priestoru v slučke expresívnej aj meditatívnej zvukokrajiny, okorenenej výraznou ozvenou vďaka odrazom zvuku od množstva tvrdých povrchov a vodnej plochy. Zo samotného počúvania inštalácie nie je jasné, či sú kombinácie spevov náhodné, alebo sa v hlučnejších pasážach zlievajú a rozliepajú na základe nejakého kompozičného kľúča.

Vstup do Cisternerne umožňujú dve sklené pyramídy v parku. Ide o nielen exkluzívny, ale aj trochu nehostinný priestor bez toaliet a možnosti vstupu pre ľudí s pohybovými obmedzeniami. Taryn Simon ovládla toto prostredie spôsobom, ktorý zvýrazňuje jeho prístupnosť len pre telesne zdatných („able-bodied“) ľudí. Presúvanie sa labyrintom stĺporadí nad vodou cez mosty z kovovej mriežky, ktorá pripomína priemyselný rošt, umelkyňa schválne nastavila tak, aby pohyb cez miestnosti podzemia charakterizovala krehkosť, neistota a potenciálne šliapnutie do vody. Mierne presvetlenie priestoru modrými LED pásikmi pod mriežkou roštu, ktoré je potrebné nasledovať, aby návštevník*čka „nezablúdil*a“ do vody, je tiež jemne vyladené do hranične slabej intenzity svetla – v priestore je teda možné orientovať sa zrakom, ale opäť len pre ľudí s bežnou zrakovou výbavou. Tieto riešenia cielene prinášajú zneisťujúci zážitok. 

O vzniku nahrávok lamentačných spevov sprievodné materiály výstavy veľa neprezrádzajú. Už v roku 2016 Taryn Simon nahrávala lamentačné piesne pre projekt An Occupation of Loss, ktorý bol v dizajne výstavy (dlhá biela vertikálna čiara na čiernom pozadí) aj inštalačnom riešení prvotnou verziou Start Again the Lament. Pri tomto projekte na svojej webstránke zmieňuje proces získavania víz do USA pre pozvané účinkujúce*ich performerky*ov. Taryn Simon, ktorá sa celkovo vo svojej tvorbe zaoberá budovaním archívov a ich emocionálnymi súvislosťami, aj v tomto prípade dokumentovala „trajektórie aplikačného procesu s cieľom odhaliť základné štruktúry, ktoré riadia globálnu výmenu, pohyb tiel a hierarchiu umenia a kultúry“. Časti týchto materiálov sprístupnila návštevníctvu výstavy. 

V prípade projektu Start Again the Lament už umelkyňa neprezrádza, akú podobu participácie na výstave mala spolupráca s performerkami a performermi. V sprievodnej publikácii uvádza mená všetkých „profesionálnych trúchliacich“, ale nie je zrejmé, či tu ide o použitie materiálu z Occupation of Loss, alebo o nové nahrávky a spolupráce. Mali tieto osoby možnosť spolurozhodovať o inštalačných riešeniach a o tom, v akých súzvukoch bude ich umenie použité? Ako im umelkyňa vysvetlila svoju koncepciu „utápania“ jednotlivých skladieb v ozvene a množstve iných spevov?

Výstava Start Again the Lament je založená na repetitívnosti, doslova „replay“ žiaľu v akejsi univerzalizovanej identite a meradle. Okrem regionálnych špecifík výstava nekomentuje dôležitý aspekt fenoménu lamentačného spevu – tieto tradície bývajú takmer vždy ženské, viažuce sa nielen na ženský hlas a „spôsob“ prejavovania žiaľu, ale aj na ženskú starostlivosť o komunitu. 

Univerzálne poňatie skúsenosti zármutku, ktoré v priestore Cisternerne „sedí“ na väčšinu navštevujúcich tiel, má slabú stránku v tom, že ľudí nekonfrontuje s osobitosťami tejto skúsenosti v súvislostiach rodu, politiky a náboženstva. Bez rozpracovania týchto aspektov výstava vo výsledku počíta s premisou, že zármutok transcenduje kultúry a regióny. Toto rámcovanie je azda v súlade s takzvaným „afektovým obratom“ v spoločenských vedách, ktorý obracia pozornosť na pred-kultúrne, materiálne a senzorické vlastnosti javov ako hudba alebo zármutok. Ak je pravdou úvaha filozofky Simone de Beauvoir, že žiadna smrť nie je prirodzená a každá je nespravodlivým aktom, aj na zármutku je univerzálne všetko a zároveň nič. Počúvame cudzie melódie, ale odraz na vode je náš vlastný.

Taryn Simon / Start Again the Lament / Cisternerne / Kodaň / 17. 3. - 30. 11. 2024

Foto: Torben Eskerod, Facebookový profil Cisternerne