Aj kultúrne dedičstvo je ohrozené vojnou na Ukrajine

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru je znepokojená poškodením ukrajinského kultúrneho dedičstva a aktuálne monitoruje sedem pamiatok satelitmi, píše Barbora Komarová v správe zo sveta.

Kristus z Arménské katedrály ve Lvově. Foto: André Louis Alvarés / Instagram

Aktuálne prebiehajúci vojnový útok zo strany Ruska ohrozuje aj hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky Ukrajiny. Vzhľadom na pomerne rýchlu a razantnú eskaláciu konfliktu sa niektoré múzeá, najmä vo východnej a strednej časti krajiny, nestihli pripraviť a diela prepraviť na bezpečné miesto. 

Po vypuknutí bojov na Ukrajine UNESCO vydalo prehlásenie, v ktorom odsúdilo konanie Ruska a poukázalo na dodržiavanie medzinárodného práva týkajúceho sa tiež ochrany svetového kultúrneho dedičstva. Okrem iného sa vážne obáva poškodenia siedmich pamiatok, ktoré patria na zoznam svetového dedičstva UNESCO, ako napríklad Chrámu sv. Sofie v Kyjeve. Situáciu týchto a ďalších pamiatok monitoruje satelitmi a zároveň chystá spoločné stretnutie s riaditeľmi a riaditeľkami ukrajinských múzeí, ako by sa pamiatky mohli dať zachrániť. 

Ostreľovanie ukrajinských miest už malo za následok poškodenie Katedrály nanebovzatia v centre Charkova, alebo Pamätník holokaustu Babin Jar v Kyjeve, ktorý pripomína najväčšie vraždenie Židov počas druhej svetovej vojny. Na predbežnom zozname svetového dedičstva UNESCO sa nachádza aj historické centrum mesta Černigov, ktorého niektoré štvrte boli taktiež ostreľované raketami. 

Ruské vojská pri napadnutí mesta Ivankiv zničili tamojšie múzeum, ktoré okrem prác iných ukrajinských umelcov a umelkýň uchovávalo dvadsaťpäť diel obľúbenej ľudovej umelkyne Marie Prymachenko, ktorej pestrofarebné obrazy obdivovali aj Pablo Picasso a Marc Chagall. Podľa britských novín The Times však miestny obyvateľ vbehol do horiacej budovy a desať veľkoformátových obrazov údajne zachránil. Po tomto útoku ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkachenko vydal požiadavku, aby bolo Rusko zbavené štatútu člena UNESCO a nebolo hostiteľskou krajinou 45. zasadnutia Výboru svetového dedičstva: „Ruský ozbrojený útok na Ukrajinu v súčasnosti ničí mnohé miesta civilného a kultúrneho dedičstva na Ukrajine. Nespočetné množstvo historických a architektonických pamiatok a archeologických lokalít je ohrozených delostreleckým ostreľovaním a nekontrolovaným pohybom ťažkých vojenských nákladných vozidiel. Ruská federácia od roku 2014 systematicky porušuje medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné dohovory o ochrane kultúrneho dedičstva, najmä na Krymskom polostrove. Jeho činy už poškodili starobylé mesto Tavria Chersonesos (Staroveké mesto Tauric Chersonese a jeho Chora), zapísané na zoznam svetového dedičstva, Bachčisarajský palác Krymských chánov, ktorý je na predbežnom zozname, a ďalšie miesta kultúrneho dedičstva.“

Podľa umeleckého kritika z Kyjeva Konstantina Akinsha vydalo ukrajinské Ministerstvo kultúry a informačnej politiky niekoľko týždňov pred vypuknutím vojny usmernenia na ochranu a prípadnú evakuáciu múzejných zbierok. Ukrajinské mestá a múzeá sa teda v súčasnosti snažia zachrániť, čo sa dá. V regiónoch, kam sa vojská ešte nedostali, pracovníci a pracovníčky múzeí, reštaurátori a reštaurátorky presúvajú zbierky do bezpečných úkrytov. Okrem samotných architektonických pamiatok sú najviac ohrozené exteriérové sochy, v súčasnosti balené do ochranných materiálov, ktoré síce nezabránia ich rozpadu pri priamom útoku, ale aspoň zadržia všetky súčasti pokope. Zabezpečujú sa taktiež vitrážové okná kostolov, ktoré by tlakové vlny výbuchov určite nevydržali. Iné inštitúcie zas rýchlo digitalizujú svoje zbierky, aby sa napríklad pri prípadnom plienení a vyvážaní umeleckých diel dali ľahšie dohľadať. Inde vraj kurátori a zamestnanci spia a prebývajú priamo v interiéroch múzeí, aby tak chránili diela „svojím vlastným telom“. Oleksandra Kovalchuk, riaditeľka Múzea umenia v Odese pre BBC povedala, že zamestnanci a zamestnankyne múzeí môžu urobiť naozaj len málo. Pre obmedzené prostriedky mnohé inštitúcie nie sú vybavené protipožiarnymi systémami, takže ak by došlo k vypuknutiu ohňa, múzeá by pravdepodobne zhoreli spolu s artefaktmi.