Ako slovenské a české umelecké školy pomáhajú študentstvu z Ukrajiny

Vojnový konflikt v plnom rozsahu na Ukrajine už trvá takmer rok. Po jeho vypuknutí sa veľká časť sveta snažila pomôcť krajine zmietanej vojnou a jej obyvateľstvu, ktoré sa rozhodlo ostať, ale aj tomu, ktoré utekalo do zahraničia. V rámci umeleckého sveta sa organizovali zbierky, záchranné rezidencie a iné formy pomoci umelcom a umelkyniam, i ďalším ľuďom pôsobiacim v kultúrnej oblasti. V Artalku sme sa rozhodli tieto aktivity zmapovať a Barbora Komarová v správe popísala, ako sa podpora ukrajinských študujúcich vyvíja aktuálne. 

Študenti a študentky Divadelnej fakulty AMU v Prahe. Zdroj: FB DAMU

Vysoké umelecké školy na Slovensku a v Česku sa taktiež rýchlo zmobilizovali a pomáhali (nielen) svojim partnerským inštitúciám na Ukrajine. Po úvodnej vlne solidarity a akútnej pomoci, keď sa hľadali všemožné spôsoby podpory, sa viaceré školy v starostlivosti už zabehli. Práve v týchto týždňoch končí ďalší semester – v poradí už druhý od začiatku vojny. Zaujímalo nás, ako naše umelecké školy (konkrétne VŠVU v Bratislave, Fakulta umenia TU v Košiciach, AVU, AMU a UMPRUM v Prahe, FaVU v Brne) dané obdobie zvládli a akými spôsobmi ďalej pomáhajú svojim i novoprijatým ukrajinským študentkám a študentom. 

Prvá vlna pomoci

Vysoké umelecké školy sa hneď po začiatku vojny zapojili do záchrany rôznorodými formami, ktoré boli blízke ich fungovaniu a zameraniu. Okrem symbolických aktov solidarity, akými boli vyvesenie vlajok na budovách, písomné odmietnutie vojenského útoku zo strany Ruska či výroby žlto-modrých stužiek, rýchlo pristúpili k praktickejším a konkrétnejším riešeniam, ktoré spočívali najmä v udržaní kontinuity výučby.

Najdôležitejším krokom sa preto stalo prijímanie ukrajinských študentiek (muži nad 16 rokov v tom čase už nemohli opustiť Ukrajinu) zo zatvorených umeleckých škôl z Charkova, Kyjeva, ale aj z Ľvova a ďalších miest. VŠVU v Bratislave mala vďaka programom pre mobilitu dlhodobo rozbehnuté spolupráce a vzťahy s niektorými ukrajinskými školami. Aj preto boli schopní pomerne rýchlo zorganizovať evakuáciu desiatok študentiek z Akadémie umení v Ľvove, ktoré mohli opustiť krajinu. V spolupráci so školami ASP v Katoviciach a FU TUKE z Košíc zabezpečili dopravu z hraníc a prijatie študentiek nielen na svoje, ale aj ďalšie stredoeurópske školy. Neskôr sa pridali ďalšie inštitúcie z Čiech a tiež z iných krajín ako Holandsko, Francúzsko či Izrael.

VŠVU sa pre svoju polohu a dobré kontakty s Ukrajinou stala „mostom“ spájajúcim východ so západom, práve na ňu sa obracali zahraničné školy s ponukami o pomoc, s voľnými miestami a možnosťami štúdia, ako zhodnotil vtedajšiu situáciu prorektor pre medzinárodnú spoluprácu Marcel Benčík. Vzhľadom na obmedzenú veľkosť našich umeleckých škôl, ktorých kapacity sa rýchlo naplnili, pomoc „zvonku“ bola vítaná. V prvej etape, tesne po začiatku vojny prijímali naše školy rádovo desiatky študentiek z Ukrajiny a ďalším našli miesto pre štúdium v iných európskych krajinách.

Vo väčšine prípadov bolo týmto študentkám poskytnuté ubytovanie a strava zadarmo alebo za zvýhodnené ceny, bezplatné štúdium, štipendium a materiály pre prácu, psychologické a iné poradenstvo. Častokrát sa školy starali aj o ďalších rodinných príslušníkov v núdzi, organizovali výtvarné ateliéry alebo škôlky pre deti odídenkýň. Na jednotlivých školách boli zriadené pracovné skupiny, väčšinou tvorené personálom zahraničných oddelení, ktoré sa starali o nové študentky, ale aj o „domáce“ ukrajinské študentstvo, ktoré tu už dlhšie študovalo. Okrem základnej orientácie v novom prostredí sa venovali aj riešeniu ich špecifických potrieb, koordinácii pomoci či organizovaniu kultúrnych akcií. Neskôr niektoré školy rozšírili koordinačný personál aj o nové posily, ktoré ovládali ukrajinský jazyk a mali na starosti výlučne študentky či uchádzačky o štúdium z Ukrajiny. Právna a psychologická pomoc v ukrajinskom jazyku im bola zvyčajne sprostredkovaná externe.

Akadémia výtvarných umení v Prahe. Zdroj: FB AVU

Takáto podpora ale bola pre verejné vysoké školy pomerne finančne náročná a štátna pomoc len pomaly reagovala na stupňujúcu sa situáciu. Podľa správ z jednotlivých škôl bol v Česku stav s podporou od štátu lepší a prichádzala pravidelnejšie než na Slovensku. Jednorazový príspevok od slovenskej vlády síce siahal do výšky 2500 eur na jednu študentku (2000 eur tvorilo štipendium a 500 eur bolo určené pre školu na pokrytie nákladov), k peniazom sa však školy dostali až v lete 2022 – v čase, keď sa už mnohé študentky vrátili domov.

Z tohto dôvodu si dané školy založili transparentné účty, z ktorých by mohli čerpať financie na podporu ukrajinského študentstva a ich rodín. Peniaze sa zbierali prostredníctvom dobrovoľných individuálnych príspevkov, väčších sponzorských darov, ale aj cez rôzne podujatia, ako napríklad aukcie umenia a dizajnu či koncerty. Najviac aukcií zorganizovali ateliéry z UMPRUM, ale aj na AVU či FaVU v Brne, ktoré v niektorých prípadoch vygenerovali stovky tisíc českých korún. Zvyčajne sa predávalo súčasné umenie, ktoré do aukcie venovali absolventi a absolventky, vyučujúci či aktuálne študentstvo. Mnohé z týchto akcií, kreatívnych ateliérov a predajov iniciovali a viedli domáci študenti a študentky, ktorí takto pomáhali nielen študentstvu, ale aj širšej verejnosti z Ukrajiny. 

Nový semester – nové plány

Zimný semester a nový akademický rok priniesol okrem iného koncepčnejší a (nutne aj) udržateľnejší prístup k podpore ukrajinských študujúcich. Viedli k tomu nielen predchádzajúce skúsenosti, ale tiež viac času na prípravu nového semestra a zhodnotenie niektorých spontánnych záchranných akcií.

Aktuálny stav študentiek, ktoré boli na školy prijaté ešte na jar minulého roka, sa mení v závislosti od školy. Zatiaľ čo väčšina z tých, ktoré prišli na VŠVU či Fakultu umení TU v Košiciach v letnom semestri, sa vrátila späť na Ukrajinu, na AVU či AMU v Prahe je situácia skôr opačná. Po prvotnej túžbe vrátiť sa čím skôr domov napokon väčšina využila možnosť pokračovať v štúdiu. Vít Havránek, prorektor pre inštitucionálnu a zahraničnú spoluprácu z AVU, to pripisuje práve podmienkam, ktoré pre nich škola pripravila, a možnostiam, ktoré sa im štúdiom v Česku otvárajú.

V minulom akademickom roku bolo prijatie študentiek-odídenkýň z Ukrajiny administratívne ošetrené najmä cez rôzne mobilitné programy a krátkodobé stáže. Zároveň mnohé z nich pokračovali v online štúdiu na svojich domovských školách, keďže tie sa snažili čo najdlhšie udržiavať výučbu a neprísť o veľkú skupinu svojich študujúcich. Ak sa však študentky rozhodli v novom akademickom roku v štúdiu na Slovensku a v Česku pokračovať, museli vo väčšine prípadov prejsť prestupovými skúškami alebo prijímacím konaním a stali sa tak „domácim“ študenstvom. Aj v novom semestri im je zvyčajne odpustené školné, prípadne aj naďalej dostávajú pravidelné či občasné (sociálne) štipendium. UMPRUM sa napríklad spojila s Nadáciou Borisa Nemcova a Ziminovou nadáciou a vytvorila štipendijný program na nadväzujúce magisterské štúdium v angličtine pre päť ukrajinských študujúcich, ktorí získajú podporné štipendium a bezplatné štúdium. Na AVU prijímačky ešte len prebehnú, no už teraz zvažujú pomoc svojim aktuálnym ukrajinským študentkám, ktoré nebudú prijaté a ocitnú sa tak bez podpory školy a štátu. Plánujú im ešte tri mesiace vyplácať štipendium, ktoré bude hradené z príspevkov z transparentného účtu. Aj na VŠVU si založili špeciálny mobilitný program ĽVOV 150, prostredníctvom ktorého môžu rýchlo reagovať na mobilitné potreby prichádzajúcich študentiek.

V novom semestri otvorili niektoré školy naviac špeciálne ateliéry zamerané na ukrajinských študujúcich. Ateliér hosťujúcí pedagogičky na FaVU v Brne vede umelkyne Yaryna Shumska, na AVU pôsobí Alice Nikitinová. Tieto ateliéry okrem iného slúžia aj na orientáciu študentiek na českej výtvarnej scéne a na ich oboznámenie s akademickou prevádzkou, ktorá v našom prostredí funguje inak než na Ukrajine. Študentky sa hlavne zoznamujú so systémom zadaní, voľnejšieho prístupu ku kresbe a tvorbe, alebo sa pripravujú na nadchádzajúce prijímacie konanie. Na FaVU bola tiež vypísaná pozícia „Visiting Senior Research Fellow“ so špecializáciou na ukrajinské historické a/alebo súčasné umenie a/alebo dizajn, na kurátorské štúdiá zamerané na ukrajinskú scénu a príbuzné oblasti. Žiaľ, podľa slov dekana fakulty Filipa Cenka, sa im túto pozíciu však nepodarilo obsadiť. Na VŠVU počas zimného semestra pôsobila Kseniia Rozhak-Lytvynenko, teoretička a pedagogička z Ateliéru interiérového dizajnu na Národnej leteckej univerzite z Kyjeva, ktorá sa zameriava na dejiny umenia Ukrajiny. Okrem verejných prednášok z kapitol dejín ukrajinského umenia viedla aj vlastný výskum podporený FPU.

Ako ďalej?

V súčasnosti sa počty ukrajinských študujúcich na našich školách pohybujú od niekoľkých jednotlivcov až po desiatky osôb. Časť z nich predstavuje odídenkyne, ktoré opustili krajinu pre vojnu, ďalšia skupina na našich školách už študovala, alebo by k nám prišla študovať aj za normálnych podmienok.

Pokračujúca podpora je stále finančne náročná. Ako uviedol dekan Fakulty umení TU v Košiciach Tibor Uhrín, po dlhých mesiacoch vojny spontánna podpora prichádzajúca zvonka poľavila, ako aj mentálne a finančné schopnosti pomáhajúcich. Viaceré úľavy, napríklad na ubytovaní a strave, trvali zvyčajne do júna minulého roka, s pretrvávajúcou energetickou krízou sa však ceny vracajú do „normálu“. Po spomínanom jednorazovom príspevku slovenská vláda vo finančnej pomoci nepokračuje a o jej ďalších plánoch školy ani nemajú informácie.

Vysoká škola výtvarných umeni v Bratislave. Foto: archív VŠVU

Umelecké školy sú teda nútené pokračovať v kampaniach na „napĺňanie“ ich transparentných účtov a organizujú ďalšie akcie, ako napríklad AVU či UMPRUM, ktoré aj v jesenných mesiacoch siahli po osvedčenom formáte aukcií umenia, ktoré im priniesli nemalé výnosy. Naopak AMU, vzhľadom na pravidelnú a dostatočnú podporu štátu, ktorá stačí na pokrytie nákladov, transparentný účet koncom novembra minulého roka uzatvorila. Ďalšou cestou k získaniu financií sú rôzne spolupráce so zahraničnými partnermi a organizáciami či zapájanie sa do grantových výziev špeciálne určených na pomoc ukrajinskému obyvateľstvu.

Aj preto sa odpovede na otázku, či je takáto pomoc dlhodobo udržateľná, rôznia. V Česku školy a študentstvo naďalej dostávajú od štátu a z mobilitných programov príspevky, ktoré im uľahčujú pokryť výdavky. Na Slovensku je pomoc nepravidelnejšia, preto školy už neposkytujú komplexnú podporu a väčšinu životných nákladov si musia študentky hradiť samy. Len vybraným môžu poskytnúť sociálne štipendium hradené z prostriedkov na transparentných účtoch. Školy im však stále pomáhajú s orientáciou v novom prostredí, s hľadaním lacnejších alternatív ubytovania či poskytovaním materiálov na prácu. Veľká časť študentstva je však už pomerne dobre integrovaná, mnoho z nich má brigády alebo prácu a vedia sa o seba postarať lepšie než tesne po príchode.

Starostlivosť zo strany škôl však nespočíva len vo finančnej podpore – napriek prijatiu a priaznivým podmienkam, ktoré sú pre nich zvyčajne vytvorené, mnohí a mnohé stále čelia psychickým problémom, traumám, stresu či výčitkám, ktoré sú spojené s dianím doma, v ich rodinách a mestách. Preto školy naďalej sprostredkovávajú psychologickú pomoc v rodnom jazyku, ktorá je aspoň zo začiatku alebo sčasti finančne krytá. AMU napríklad pravidelne monitoruje psychický stav svojich študujúcich z Ukrajiny aj prostredníctvom koordinátorky, na ktorú sa v prípade potreby môžu obracať. Klára Banotová zo zahraničného oddelenia AMU napríklad uviedla, že koncom minulého semestra rozposlali dotazník, ktorý mal prešetriť, či má škola v rámci pomoci ešte nejaké rezervy. 

Koniec vojny je však stále v nedohľadne. Ukrajinské obyvateľstvo momentálne čelí zime a výpadkom energií. V polovici decembra FaVU zorganizovala benefičný art market, výťažok z ktorého plánuje venovať na svetlo, teplo a pokrytie ďalších potrieb obyvateľstva Ukrajiny. VŠVU v Bratislave aktuálne taktiež v spolupráci s Glasgow School of Art organizuje zbierku na nákup výkonnej techniky, ako napríklad generátorov, svietidiel a energetických staníc, ktoré by mali uľahčiť Akadémii umení v Ľvove pokračovanie vo výučbe, ktorá neprestáva ani napriek ťažkej situácii. Navyše sa akadémia stala útočiskom nielen pre svojich, ale tiež ďalších študentov a študentky z iných ukrajinských škôl, ktoré boli pre vojnu zatvorené.