Geopolitika sebaidentifikácie

Gwangju Biennale, založené v roku 1995, je dnes jednou z najdôležitejších medzinárodných prehliadok v Ázii. Časopis Frieze ho tento rok označil za etablovanú súčasť systému bienálnych prehliadok. Podujatie sa z lokálneho umeleckého festivalu postupne vyvinulo na rešpektovanú udalosť, pričom od roku 2018 bol zavedený model partnerských programov ako doplnok k hlavnej výstave. V ázijskom kontexte má podobne referenčnú pozíciu ako európske bienále, hoci je historicky od začiatku dôrazne spojené s geniom loci.

Gwangju je mesto, ktoré je neoddeliteľne spojené s demokratickým hnutím – v máji 1980 tu obyvateľstvo povstalo proti vojenskému prevratu a stannému právu, čo vyústilo do brutálneho potlačenia, ktorého výsledkom boli stovky obetí a zranených. Dokonca Hnutie 18. mája (May 18 Democratic Uprising) bolo v roku 2011 zapísané do registra UNESCO Memory of the World. Samotné bienále vzniklo z odkazu tejto skúsenosti a zo snahy vniesť do kultúrneho priestoru témy ľudských práv a odporu voči útlaku, pričom každý ročník tieto témy reflektuje vo svojom výstavnom programe. 

Kontroverziu na aktuálnom ročníku nevyvolal obsah vystavených diel, ale zásadná zmena v jednom z pavilónov. Konkrétne v tom, ktorý pripravuje National Taiwan Museum of Fine Arts (NTMoFA) a ktorý bol pôvodne komunikovaný ako Taiwan Pavilion. Organizátori ho následne bez predchádzajúceho súhlasu premenovali na NTMoFA Pavilion. Taiwanské umelectvo a kurátorstvo voči tejto zmene protestovalo a označili ju za politickú cenzúru.

Práve otázka sebaurčenia však v prípade Taiwanu predstavuje oveľa viac než administratívny detail. V tomto kontexte je premenovanie taiwanského pavilónu a projektu pripravovaného v spolupráci s National Taiwan Museum of Fine Arts a Taiwan Cultural Foundation vnímané citlivo. Zmena názvu inštitúcie a reorganizácia podmienok bola výsledkom uzatvorenej dohody. Organizátori neskôr vysvetľovali, že zmenená kategória pavilónov nezasahuje do oficiálnych materiálov, no napriek tomu taiwanská delegácia obvinila organizátorov z cenzúry.

Spor vyvolal reakciu komunity. Otvorený list s názvom You Must Change Your Name, ktorý podpísali desiatky umelcov, umelkýň a kurátorov, kurátoriek (vrátane Ho Tzu Nyena a ďalších ázijských tvorcov i tvorkýň), kritizoval rozhodnutie a explicitne pomenoval politický tlak. K 25. augustu 2026 bolo pod listom podpísaných 47 mien. Tlak umeleckej obce však nezostal bez odozvy – taiwanské zastupiteľstvo v Soule odvolalo princíp „jednej Číny“ a pavilón má aj naďalej označenie „taiwanský“. Situácia nakoniec spôsobila odchod všetkého účastníctva čínskej delegácie, a tak paradoxne získala ešte väčšiu publicitu.

To, čo malo byť snahou vyhnúť sa politickým konfliktom, sa nakoniec ukázalo ako zlyhanie. Reakcia čínskej reprezentácie spôsobila nielen medzinárodnú odozvu, ale aj vymedzenie limitov krehkej geopolitickej situácie a problematickosť národnej sebaidentity v kontexte súčasného umeleckého sveta. Celá udalosť sa odohrala na pozadí boja za slobodu prejavu a ukázala, že umenie sa ani dnes nevyhne otázkam reprezentácie, politiky a národnej identity. Mäkká sila (soft power) a kultúrna diplomacia naopak ukazujú, že tento model vytvára cez dialóg priestor pre verejnú diskusiu, z ktorej môžu vzísť dôležité reflexie o budúcnosti národných pavilónov v kontexte medzinárodných prehliadok umenia.

---

Foto: Gwangju Biennale Foundation