Hajlajty

Výstavy zo zbierok depozitárov galérií sa v posledných rokoch snažia na diváka zapôsobiť nielen výberom diel ale aj spôsobom inštalácie. Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici prišla s „horolezeckým“ konceptom, ktorý divákovi ponúka doslova horizontálne aj vertikálne čítanie zbierky. Interpretačné línie a ich prepletanie sa v komentári Marianny Mlynárčikovej neopiera len o explicitné informácie, ale ponúka náhľad do priesečníkov vzťahov a okolností, ktoré zbierku vytvárajú. 

Galerijnú prezentáciu ku konkrétnemu výročiu, v tomto prípade 60-tiny Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici (SSG), je možné pripraviť ako „povinnú jazdu“. Stráviť hodiny prehrabávaním sa v kartotečných lístkoch a depozitári selektovaním toho, čo je považované v zbierke za reprezentatívne. Následne rozvešaním na steny či rozmiestňovaním v priestore naplniť očakávania, najmä konzervatívnejšieho publika, zhliadnuť „hajlajty“ opatrované v útrobách inštitúcie. Interná kurátorka SSG Zuzana L. Majlingová však volila iný prístup, z ktorého vytŕča práve ono inštitucionálne. Výstava Rotpunkt nás prinúti uvažovať viac o tomto rozmere umenia.

Pri prechádzaní jednotlivými výstavnými miestnosťami na prvý pohľad zaujme jej netypické komponovanie či inštalácia. Výrazný vplyv na výsledný vizuál štruktúry výstavy má architektonické riešenie Oldřicha Morysa [1]. Kurátorský text prezrádza inšpiráciu horolezectvom, aj keby sme však túto interpretačnú lezeckú líniu neobjavili, ovplyvní naše pozeranie sa na vystavené diela. Stretávajú sa tu dve nekompatibilné skutočnosti, ktorých kontakt pôsobí bizarne. Artefakty a všadeprítomné laná. Čierne a červené povrazce tiahnuce sa interiérom aj exteriérom (dokonca prevliekajúce sa cez jeden z exponátov) vytvárajú pomyselnú cestu, po ktorej by sme mali prejsť. Všelijako sa krútia, kopírujú ornamenty na renesančných stropoch, potom za zaguľatia do bublín so sprievodným textom nie nepodobným tým z komixov, na jedom mieste vytvárajú systém pre zavesenie olejomalieb ako kolmice spúšťané na zem. Toto všetko spolu s výstavným využitím mobiliáru depozitára ako ready-made – úložné regály pre trojrozmerné zbierkové predmety, zásuvkové kovové skrine na úschovu grafických listov – nás nenechá vkĺznuť do iluzívneho priestoru diela. Neneutralizuje prostredie, v ktorom je vystavené, ba práve naopak. Neustále „preklikávanie“ medzi popovou farebnosťou neodmysliteľných línií a auratickými dielami sprítomňuje práve už spomínanú inštitucionálnosť či kontext umenia. Odhaľuje, čo ostáva väčšinou neuvedomené, že inštitúciu galérie tvoria ľudia pohybujúci sa vo Svete umenia [2] a inštitúcia funguje v určitej konkrétnej historickej a kultúrno-spoločenskej klíme, ktorú tiež spolutvoria ľudia (pohybujúci sa aj v iných „Svetoch“).

A tak, ako diváci, sme nútení kmitať neustále medzi estetickým a mimoestetickým hodnotením, lebo výstava zviditeľňuje, že umenie nie je iba materializovaným výtvorom, ale aj súčasťou diskurzívneho priestoru. Tento zahŕňa určité, premenlivé, zhustenia významov (napr. motív, rám(ec), fenomén bielej kocky, telo, rod, chápanie funkcie autora, diváka i roly umenia v spoločnosti) závislé od sily sociálnych a kultúrnych vzorcov – určitých interpretačných návykov. Kurátorka cielene narába práve s touto skutočnosťou, keď konštatuje: „Vedľa seba sa tak ocitajú výtvarné práce rozličnej produkcie od najcennejších až po priemerné a menej hodnotné. Pre diváka môže byť zaujímavé zoznámenie sa s históriu zbierky a s mechanizmom nadobúdania diel,...“ V tomto duchu realizované ukázanie diel z depozitára (ako zvláštny druh narácie) rozpráva príbeh zbierky ako príbeh rôzne motivovaných rozhodnutí.

Prezentácia zámerne neponúka výtvarné práce pre adoračný pohľad a bezproblémový presun chronológiou nadobúdania. Hybridný celok výstavy je najmä interaktívny (ak za jeden zo spôsobov interakcie uznáme i interakciu mentálnu). Sprostredkúva čítanie viacvrstvové. Napríklad aj tým, že každý zo šiestich segmentov, na ktoré je tematicky rozdelená, je možné nazerať prostredníctvom komentára dielom súčasného umenia (v prípade historicky najmladšieho, šiesteho, a vice versa).[3] Rovnakú úlohu spĺňa i neprehliadnuteľná inštalácia. Pretože ojedinelou, okrem koncepcie, robí túto výstavu hravosť inštalácie a jej humorný rozmer. Je badateľný v priamej konverzácii s dielami (napr. malá štylizovaná drevenička z čierneho lana na jednom z exponátov,...). Taktiež akvizície vybrané a zaradené do zbierky SSG je možné vidieť netradične, akoby ste prenikli do depozitára samotného. V prípade malieb z oboch strán, kedy významným/(esteticky) príznačným sa stáva i rub (so súpisnými označeniami a rozličnými poznámkami). Plastiky a sochy sú vystavené s registračnými štítkami zavesenými na krku. Armáda adjustovaných grafík stojaca v radoch na podlahe zasa núti uvedomiť si existenciu nášho tela pri pokľaku či hlbokom predklone. Evokuje istú typizovanosť a masovosť tohto fenoménu slovenského umenia minulého storočia [4].

Výstava Rotpunkt – Z histórie zbierky Stredoslovenskej galérie nie je len hravou konceptuálnou (vizuálnou) sondou do depozitára konkrétnej lokálnej galérie. Autori výstavy zvolili metódu spájania rôznorodých javov a približovania vzdialeného, ktorá podporuje konštruktívnu a kritickú interpretáciu (minulosti). Poskytuje návštevníkom možnosť ocitať sa vo viacerých roliach a množstvom svojich impulzov je otvorená dialógu tak s poučeným, ako aj „umením nedotknutým“ divákom.

Keďže výstava je sprístupnená už od 24. novembra, dovolím si na záver výber z diváckeho hodnotenia v knihe návštev vo forme dvoch fotografií. V príspevku som schválne neuvádzala konkrétnych vystavených autorov ani diela a o tom, že sa oplatí na výstavu prísť majú svedčiť práve tieto úplne odlišné zápisy.

[1] Prácu/idey tohoto českého sochára a performera sme mali možnosť zažiť v banskobystrickej galérii počas výstavy No comment, Vol. 4 (2014)

[2] Pojem pochádza od A. Danta a bol použitý G. Dickiem pri jeho tzv. inštitucionálnej definícii umenia. Typická pre takéto chápanie umenia je  procedurálnosť a nie esenciálnosť či funkcionalita. Dôraz je v nej totiž kladený na vzťahy a procesy, ktoré prebiehajú pri identifikácii a hodnotení umeleckých diel. Svoju pozornosť by sme podľa nej mali zamerať nie na hľadanie nejakých podstatných (estetických) vlastností objektov, ale na našu skúsenosť s nimi. Odkazuje do sféry ľudskej intencionality (hovorí o našom vzťahovaní sa k svetu) a socio-kultúrnej podmienenosti.

[3] Banskobystrický umelecký okruh 19. a 20. storočia. Hold budovaniu regiónu

Medzinárodná grafika. Pokus o prekročenie hraníc hranicami výtvarného druhu

Významné hodnoty výtvarnej kultúry. „Naše“ Slovensko

Slovenská grafika. Odumreté príbehy

Malé grafické formy. Zabudnutá kultúra kníh

Iné médiá. Minulosť súčasnosti.

Taktiež názvy jednotlivých segmentov výstavy sú kurátorkou komponované ako komentár k pôvodnému textu. Prvý, hlavný nadpis, je prevzatý, citovaný. Podnadpis je kurátorskou reflexiou. Nadpisy odkazujú na koncepcie a definície zbierkotvornej činnosti vypracovávané v tej-ktorej dobe pracovníkmi galérie. Predkladané boli následne Ministerstvu kultúry (napr. Banskobystrický umelecký okruh 19. a 20. storočia bol ako cieľ akvizícií zapísaný v zriaďovacej listine galérie).

[4] Médium grafiky donedávna predstavovalo hlavné zameranie zbierkovej činnosti SSG (9014 z celkových približne 14000 zbierkových predmetov).

Rotpunkt: Z histórie zbierky Stredoslovenskej galérie / Kurátorka výstavy a autorka textov: Zuzana L. Majlingová / Architektúra výstavy: Oldřich Morys / Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, Bethlenov dom, Dolná 8, Banská Bystrica / Termín trvania výstavy: 25. 11. 2016 – 19. 2. 2017