Jaskynné maľby ako výsledok halucinácií?

Z akého dôvodu a za akým účelom vznikali jaskynné maľby? Existuje niekoľko teórií. Jedna z nich hovorí, že prehistorickí ľudia sa konzumáciou halucinogénnych rastlín alebo húb snažili zmeniť svoje vedomie a spojiť sa tak s kozmom či iným svetom skrze odľahlé časti jaskýň. V krátkej správe zo sveta Barbora Komarová opisuje, ako túto teóriu dokladujú dvaja vedci a vedkyňa z univerzity v Tel Avive. 

Jaskynná maľba znázorňujúca bizóna v jaskyni Altamira (Španielsko). Zdroj: Wikimedia Commons

Vedkyňa a dvaja vedci z univerzity v Tel Avive – Yafit Kedarová, Gil Kedar a Ran Barkai – prišli s hypotézou, že istá časť „jaskynného umenia“ neskorej doby kamennej (cca 44 000 až 12 000 p. n. l.) mohla vzniknúť ako výsledok halucinácií a zmeneného stavu vedomia zapríčineného zníženou koncentráciou kyslíka v odľahlých častiach jaskynných systémov vo Francúzsku a Španielsku. 

Od znovuobjavenia malieb v jaskyniach v 19. storočí sa vedci a vedkyne nevedia zhodnúť na tom, z akého dôvodu a za akým účelom tieto maľby vznikali. V 19. storočí preferovaný názor o výhradne estetickej hodnote týchto diel vystriedalo v nasledujúcom storočí niekoľko ďalších – od ich magickej funkcie využívanej pri love či plodnosti až po záznamový charakter malieb zvierat. Niektorí výskumníci a výskumníčky v 80. rokoch 20. storočia (vraj ovplyvnení popularitou New Age prístupov v tomto období) začali uvažovať o jaskynných maľbách ako o dôsledkoch zmeny vedomia prehistorických ľudí. Neskoršie výskumy sa túto hypotézu snažili doložiť napríklad dôkazmi o užívaní halucinogénnych rastlín či húb. 

Pomocou prístroja využívaného pri výstavbe parkovísk izraelskí vedci a vedkyňa simulovali hladiny kyslíka v odľahlých, hlbokých a tmavých častiach jaskýň, v ktorých sa niektoré nástenné maľby našli. Zistili, že na rozdiel od vstupných „miestností“, kde sa naši predkovia zdržiavali počas väčšiny dňa, sa v ďalekých sálach mohla koncentrácia kyslíka znížiť z bežných 21 % až na 18 %. Predpokladajú, že pri maľovaní sa museli na osvetlenie priestoru používať fakle, ktorých oheň mohol znížiť množstvo kyslíka na 13 a menej percent už o 15 minút. To mohlo spôsobiť viac či menej závažné dôsledky hypoxie – nedostatku kyslíka v tkanivách. Okrem bolesti hlavy, zmätenia či iných sprievodných javov má hypoxia vplyv aj na rôzne časti mozgu a hladinu dopamínu, ktoré vyvolávajú sny, halucinácie i mimotelové zážitky. Vedci a vedkyne sa domnievajú, že jaskynní ľudia tieto následky poznali a vedome ich vyhľadávali, aby sa tak spojili s kozmom alebo iným svetom, ktorých brány sa podľa nich nachádzali v týchto odľahlých častiach jaskýň: „Nebola to výzdoba, pre ktorú boli jaskyne významné; skôr význam vybraných jaskýň bol dôvodom ich výzdoby.“ 

Iní vedci a vedkyne túto hypotézu síce považujú za možnú, ale jej popularitu pripisujú najmä jej atraktivite. Argumentujú tým, že tento názor nevysvetľuje veľké množstvo nástenných malieb, ktoré vznikali vo veľkých sálach alebo ktorých prevedenie muselo trvať aspoň niekoľko hodín. Navyše halucinogénne dôsledky hypoxie neboli potvrdené priamo na mieste, pričom nedostatok kyslíka mohol spôsobiť prinajhoršom malátnosť či nevoľnosť. Ak by sa aj táto hypotéza nakoniec potvrdila, môžeme z nej odvodiť zas len „nástroj“, spôsob, akým jaskynní ľudia maľovali, no stále nebudeme vedieť, za akých účelom.