Konzervatívny fond kultúrnych hodnôt?

Súkromný zberateľský sektor, ktorý do slovenského ekosystému umenia vstúpil po zmene režimu, už nie je šedou eminenciou. Rozsiahle a zásadné zbierky majú vlastné mená, nezriedka i webové stránky, a stávajú sa významnými hráčmi na umeleckom poli, ovplyvňujúcimi čítanie aj vývoj slovenského umenia.

Jednou z najvýraznejších a najaktívnejšie pôsobiacich zbierok je Art Fond Collection, ktorého zakladateľom je Andrej Zaťko pôsobiaci vo finančnom sektore. V budapeštianskom Ludwig Múzeum je aktuálne možné vidieť výber z tejto zbierky v podobe výstavy IN THE END THERE WILL BE NO END. Neo-Avant-Garde and Contemporary Artists from Art Fond Collection, Bratislava (Nakoniec nebude konca. Neavantgardní a súčasní umelci a umelkyne zo zbierky Art Fond z Bratislavy). Kurátorkami sú Katarína Bajcurová a Lucia Gregorová Stach.

Foto: József ROSTA © Ludwig Museum – Museum of Contemporary Art

Zbierka vyrástla na pôdoryse investičného fondu a jej akvizičná stratégia bola od začiatku formulovaná systematicky, na rozdiel od zbierok ovplyvnených vkusom jednotlivca. Jej podobu formovala odborná poradná komisia (Katarína Bajcurová, Katarína Rusnáková, Beata Jablonská a Stanislav Stankoci) spoločne s riaditeľkou fondu Kristínou Jarošovou. Podľa Beaty Jablonskej sa rozhodli sústrediť na „umelcov slovenskej neoficiálnej scény 60. a 70. rokov, ktorá, ako sa dnes ukazuje, je autentickou alternatívou k medzinárodnému umeniu tvorenému v tom čase v slobodnejšej časti sveta“. V čase založenia zbierky boli už kľúčoví autori a ich tvorba pevne etablovaní nielen doma, ale ich definitívnu kanonizáciu po boku odborníkov a odborníčok potvrdil aj sekundárny trh s umením a stratégie medzinárodných akvizícií. Prívlastok zbierky Stredoeurópsky fond súčasného umenia taktiež prízvukoval medzinárodné ukotvenie slovenského umenia v kontexte regiónu, prevažne v dopĺňaní autorov a autoriek z Česka.

Impulz transformácie fondu od ukladania kapitálu k spolutvoreniu kultúrnych hodnôt popísala členka odbornej komisie Beata Jablonská v svojom texte o zbierke Art Fond pre časopis FlashArt: „Jeho investori si však uvedomili, že ich rola v umeleckom prostredí nemôže byť založená na vnímaní umenia len v ekonomických termínoch, ako je kapitál, investícia, návratnosť, akumulácia.“

Aktivita zbierky Art Fond Collection presahuje zapožičiavanie diel na kolektívne výstavy. Ľudia zastupujúci Art Fond cielene pracujú na jej prezentácii na výstavách (prvú v Zoya Gallery v roku 2017 pripravila Kristína Jarošová, druhej sa v roku 2020 kurátorsky zhostila Beata Jablonská v Galérii mesta Bratislavy), ako aj na jej spracovaní v edičných projektoch (publikácia vydaná v roku 2020 v Slovarte). Podľa informácií na webe fondu je pre bývalú riaditeľku fondu Jarošovú zberateľstvo zmysluplný kultúrny záväzok a okrem odborného zhodnocovania zbierky a jej rozširovania sa zaoberá aj „podporou miestnych kultúrnych komunít, prepájaním umelcov s medzinárodným kontextom, vzdelávaním verejnosti a inšpirovaním ďalších prejavov podpory umenia.“

Prezentácia diel takmer štyridsiatich umelcov a umelkýň v Budapešti nevolí chronologické radenie, ale dialóg naprieč umeleckými generáciami od 60. rokov po súčasnosť. Spájajúcim prvkom je sloboda tvorby zoči-voči neslobode. Podľa kurátoriek výstavy sa tu „neoavantgarda nejaví ako uzavretý historický jav, ale ako trvalý spôsob odporu, kritického myslenia a občianskej zodpovednosti, ktorý sa v súčasnej umeleckej praxi neustále oživuje“.

Foto: József ROSTA © Ludwig Museum – Museum of Contemporary Art

Primárnu časť prezentovaných diel stále tvorí generácia autorov a autoriek, ktorých ťažisko tvorby leží v 60. či 70 rokoch – Peter Bartoš, Juraj Bartusz, Stano Filko, Jozef Jankovič, Július Koller, Alex Mlynárčik, Dezider Tóth či Rudolf Sikora. Na výstave je možné stretnúť sa s dobovými legendami, ako je Filkov Oltár súčasnosti (1960-62) alebo Jankovičove sochy Pád (1964) či Svedectvo (1968), ale i s novšími dielami tejto generácie, siahajúcimi napríklad až k súčasnému Malevičovmu odkazu Stalinovi a Putinovi (2024) od Rudolfa Sikoru.

Od obdobia, keď tvorba mimo povolených štruktúr bola vyjadrením umeleckej slobody, výstava prechádza k strednej generácii, ktorá už v slobodnej spoločnosti zaujímala postoj nielen k dobovým etickým či estetickým otázkam. V tvorbe mnohých sa objavovala i potreba vyrovnávať sa s režimami minulosti a s ich prežívajúcimi obrazmi (Roman Ondak, Vstup zakázaný, 2015, alebo Martin Gerboc, Das Reich, Golden Age of Grotesque, 2010-2015). Potešilo ma solídne zastúpenie autoriek – od Marie Bartuszovej a Jany Želibskej až po Svetlanu Fialovú, ktoré dokazujú, že hoci stále tvoria menšiu časť vystavujúcich, majú v slovenskom umení významné a etablované postavenie. Paradoxom dnešného sveta je to, že najmladšia generácia autorov a autoriek sa s hroziacim obmedzením slobody stretáva práve teraz – diela Ivany Šátekovej či Emílie Rigovej nastavujú zrkadlo súčasnej spoločnosti, ktorá to necháva dopustiť.

Foto: József ROSTA © Ludwig Museum – Museum of Contemporary Art

Schopnosť zachytávať, ale aj komentovať ruptúry doby je jednou z hodnôt umeleckých diel, ktoré chce získavať Art Fond Collection. Z menoslovu výstavy vidno, že z hľadiska umeleckých prístupov sa zbierka rozrastá nielen o nové mená, ale aj umelecké programy, ktoré nie sú nutne len pokračovaním vymedzených tendencií 60. a 70. rokov. Už v recenzii na prvú prezentáciu diel zo zbierky poznamenala Vladimíra Büngerová, že nastavené smerovanie zbierky postupne naráža na vyčerpanosť trhu, keďže požadované diela sú už dlhodobo alokované v iných súkromných či verejných fondoch. Zbierka sa preto musela otvoriť mladším generáciám. Podľa nej jej fokus v tomto ohľade „reflektuje najnovšie ideové a názorové tendencie vývoja umenia“. Súčasne to však otvára otázku, aké diela z takej širokej palety prístupov zvoliť. Kritériá výberu zahŕňajú inovatívnosť, originalitu, špecifickosť vizuálnej výpovede, ako aj medzinárodný profil umelca či umelkyne. Zohľadňovaný je pritom „komplexný art index autora (ocenenia, výstavy, veľtrhy, zastúpenie v štátnych a súkromných zbierkach, publikácie atď.)“.

Toto je podľa mňa jeden z dôvodov, ktorý rast zbierky výrazne limituje. Büngerová už v roku 2017 podotkla, že marketingovo povedané „viac neriskuje a ide najmä do overených značiek“. Podobne konzervatívny princíp vidím aj vo využívaní art indexu ako kritéria výberu. Jeho ukazovatele totiž nereflektujú len inherentnú kvalitu či inovatívnosť tvorby, ale do značnej miery indikujú mieru adaptácie autora či autorky na kapitalisticky štruktúrovanú umeleckú prevádzku. Predovšetkým úspešnosť v medzinárodnom kontexte zo slovenskej štartovacej čiary je dnes podmienená držbou špecifického sociálneho, symbolického a ekonomického kapitálu: disponovaním galerijným zastúpením, profesionálne navrhnutým sebaprezentačným prostredím, ako aj časovou a finančnou kapacitou na participáciu na nákladných veľtržných platformách. Zbierka sa tak pri snahe o zachytenie nových tendencií spolieha na reprodukovanie existujúcich mechanizmov umeleckej legitimácie. Na druhej strane toto kritérium spolu s odborným posúdením predstavuje poistku kvality, ktorá zabezpečuje, že určitá latka nebude podlezená.

Foto: József ROSTA © Ludwig Museum – Museum of Contemporary Art

Z tohto hľadiska prináša prezentácia Art Fond Collection v zahraničnej inštitúcii mimoriadne kvalitnú prehliadku slovenského umenia od 60. rokov. Súbor zastúpených kanonizovaných mien ukazuje zahraničnému diváctvu nielen špecifiká domácej scény, ale aj jej odhodlanie čeliť politickým tlakom obmedzujúcim kultúru. Výstava v súčasnej situácii preberá funkciu veľkých prehliadkových projektov, ktoré by za štandardných okolností mohli realizovať verejné inštitúcie ako SNG či Kunsthalle. Okrem potvrdenia kľúčových naratívov našich dejín umenia takéto výstavy fungujú ako určité gravitačné pole, priťahujúce široké spektrum hráčov na umeleckej scéne a poskytujúce priestor pre stretávanie a konfrontáciu domácej scény. Otvorenie tejto výstavy na pomedzí pochmúrnej slovenskej reality a ľahko euforického Maďarska po nedávnom politickom obrate nám zároveň dáva nádej na skorý návrat podobných projektov do domáceho prostredia.

---

Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Juraj Bartusz, Maria Bartuszová, Milan Dobeš, Andrej Dúbravský, Svetlana Fialová, Stano Filko, Daniel Fischer, Martin Gerboc, Milan Grygar, Vladimír Havrilla, Jozef Jankovič, Magdaléna Jetelová, Peter Kalmus, Igor Kalný, Kryštof Kintera, Michal Kern, Július Koller, Milan Knížák, Matej Krén, Jaroslav Kyša, Otis Laubert, Denisa Lehocká, Karel Malich, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Ilona Németh, Kristián Németh, Roman Ondak, Štefan Papčo, Emília Rigová / Bari Raklori, Peter Roller, Rudolf Sikora, Ivana Šáteková, Erik Šille, Lucia Tallová, Dezider Tóth / Monogramista T. / IN THE END THERE WILL BE NO END. Neo-Avant-Garde and Contemporary Artists from the ART FOND Collection, Bratislava / kurátorky: Katarína Bajcurová, Lucia Gregorová Stach / Ludwig Múzeum / Budapešť / 24. 4. – 20. 9. 2026

Foto: Július Koller: Ko(z)mikus Kulturális Helyzet (U.F.O.) / Co(s)mic Cultural Situation (U.F.O.). 1986, mixed media, 69 × 22.5 cm © Art Fond Collection 

József ROSTA © Ludwig Museum – Museum of Contemporary Art