Korene nedopovedaného

Výstava Korene v Pistoriho paláci vznikla ako súčasť (už ukončeného) ročníka multižánrového festivalu [fjúžn], ktorý sa už roky venuje práci s cudzinkami a cudzincami žijúcimi na Slovensku. Festival sa tento rok venoval téme koreňov a tomu, akými rôznymi spôsobmi sa môžu vinúť a prepletať z miesta na miesto, z krajiny do krajiny. Prirodzene je touto témou zarámcovaná aj výstava, ktorá motív koreňov ďalej rozvíja.  

Kurátorkou Koreňov je ukrajinská umelkyňa Kasha Potrohosh, ktorá pochádza z Užhorodu, no už niekoľko rokov žije a pôsobí v Bratislave a Ostrave. V lokálnom kontexte je tak jednou z najpovolanejších osôb na spracovanie takto rámcovanej výstavy. Vo svojom koncepte a kurátorskom texte, z ktorého cítiť intenzívnu osobnú skúsenosť a hĺbku prežívania, k téme pristupuje z rôznych strán a uhlov pohľadu. Tie spája v texte priznaná (ale vo výstave nie celkom naplnená) túžba kurátorky zmazať pomyselnú hranicu medzi človekom, telom, prírodou a kultúrou. Korene doslovne v botanike, korene vo filozofii, korene a mycélium, korene a identity. Na všetky tieto strany sa výstava rozkročuje a o všetky tieto koncepty sa istým spôsobom obtiera. 

Výber umelectva tieto okruhy kopíruje a vytvára významové celky. Jaroslav Beliš a Viktória Revická spracúvajú tému koreňov optikou botaniky a fascinácie prírodou. Kateřina Ďurďáková a Mária Šimová zase pracujú so zármutkom a žiaľom, pričom reagujú na straty alebo strácanie sa svojich blízkych. 

Najväčšou významovou skupinou sú potom diela, v ktorých sa umelci venujú otázkam koreňov v kontexte národných, národnostných a kultúrnych identít. Túto líniu reprezentujú Diana Bilichenko, Tanya Kyianytsia, Norbert Kuki, Oksana Sadovenko a Volodymyr Serhachov. 

Diela v každej z týchto skupín sa potom svojich „zastrešujúcich“ podtém dotýkajú iba zľahka. Ukazujú nám fragmenty, korčuľujú po hladine tém, ktoré sú dôležité a v mnohom aktuálne, no nedozvedáme sa, čo je pod touto hladinou. Rozvibruje naše mysle do mnohých strán, prestimuluje nás možnými spôsobmi čítania, významami a vrstvami, ale „tematické mycélium“ pod týmto všetkým je sčasti pretrhané. Kurátorské uchopenie nám poskytuje bazén kľúčových slov a žiadny kľúč. 

Z rámcovania festivalovou témou, ale aj pomerového zastúpenia a vizuálnych náznakov, sa dovtípime, že hlavným fokusom výstavy sú národné identity, predovšetkým tá ukrajinská. Na pozadí prebiehajúcej vojny a okupácie Ruskom tieto tendencie, samozrejme, zmysel dávajú. Nedozvedáme sa tu však nuansy, vrstvenejšie pohľady na identitu. Dielo slovenského rómskeho umelca Norberta Kukiho v tomto kontexte zastáva v istom zmysle osamotenú pozíciu, rómskej skúsenosti sa taktiež neposkytuje širší a komplexnejší priestor a, paradoxne, prispieva k tomu aj inštalácia samotného diela v rámci výstavy. Norbert vo videoinštalácii rozpráva svoj osobný príbeh v rómskom jazyku, v nárečí romungo, no prebíja ho zvuk iného diela v miestnosti. Výstava tak zarmucujúcou „poetikou“ nechtiac replikuje útlak väčšinovou spoločnosťou, obsahuje príliš veľa hovoriacich, no málo priestoru pre hĺbku ich výpovedí.  

Aktuálny politický vývoj a intenzívne silnejúce krajne pravicové tendencie politikov, političiek a politických hnutí naprieč Európou budú mať za následok ešte väčšiu potrebu reprezentácie rozmanitých identít a vymedzenia sa voči represii. 

Radšej by som však videla výstavy a iniciatívy, ktoré prekračujú rámce oddelených identít a hľadajú spoločné územia. Aj napriek silnejúcim politickým tlakom môžu byť výstavy a kultúrne inštitúcie dejiskom tohto vymedzenia sa a odporu, môžu byť miestami, kde sme všetci sami sebou. Skúsme ale z našich jednotlivých prežívaní vytvárať aliancie, siete podpory a komunity, a hľadajme spôsoby, ako prehovárať o ranách spôsobených rôznymi formami útlaku tak, aby sme posilňovali a prepájali naše solidarity.

Jaroslav Beliš, Diana Bilichenko, Kateřina Durďáková, Tanya Kyianytsia, Norbert Kuki, Tijana Radenković, Viktória Revická, Oksana Sadovenko, Volodymyr Serhachov, Mária Šimová, Jaromír Šplíchal / Korene / kurátorka: Kasha Potrohosh / Pistoriho palác / Bratislava / 3. 10. - 29. 10. 2024 / výstava sa konala v rámci 19. ročníka festivalu [fjúžn]

Foto: isonative pre festival [fjúžn]