Kultúra v neistote: škrtané rozpočty a rušené zmluvy

V období posledných mesiacov by sa mohlo zdať, že na poli kultúrneho diania na Slovensku práve pozorujeme reálny rozpad. Ťaženie ľudí riadiacich Ministerstvo kultúry SR sa pomaly rozlieva všetkými smermi – už to nie sú len „neposlušné“ a hlučné iniciatívy, organizácie či vedenie inštitúcií, študentstvo alebo kultúrne centrá, ktorým siahajú na podporu a očierňujú ich na svojich tlačovkách. 

Ani inštitúcie, ktoré spadajú priamo pod Ministerstvo kultúry SR, však nie sú v bezpečí. Už dlhšie sa hovorí o ich zlučovaní do niekoľkých veľkých inštitúcií, ktoré by (najmä ministerstvu) zabezpečili centralizované riadenie a kontrolu. Po ohlásení povinných škrtov koncom minulého roka, ktoré sa mali prejaviť v prepustení desiatich percent zamestnanectva v jednotlivých inštitúciách, sa tentoraz pristúpilo k znižovaniu sľúbených rozpočtov na rok 2026 – vraj z dôvodu zabráneniu „bankrotu” ministerstva. Viacero inštitúcií sa tak dostane do situácie, keď im neostanú prostriedky na tvorbu a financovanie naplánovaného programu, ale len na základné prevádzkové náklady.

V posledných dňoch však hýbe (kultúrnou) verejnosťou nová situácia ohľadom Fondu na podporu umenia. Ten ešte stále „funguje“, no zvonku to však skôr vyzerá, že je schopný najmä vypisovať výzvy a organizovať zasadania Rady FPU, prípadne prideľovať dotácie projektom blízkym členstvu rady alebo ministerstvu (okrem iného napríklad na coworking v nákupnom centre v Bratislave). Po veľkom odchode interného zamestnanectva tentoraz ohlásili ukončenie svojej spolupráce s FPU viaceré členky a členovia odborných komisií, ktorí posudzovali prihlásené projekty, a to najmä z dôvodu, že ich hodnotenie pridelených projektov nebolo brané do úvahy a Rada FPU ich neustále menila. Nedostatok odborných hlasov chce Matúš Oľha, šéf Rady FPU, vyriešiť zriadením tzv. univerzálnych komisií, ktoré by vyhodnocovali všetky projekty bez ohľadu na oblasť kultúry projektu a pôsobenie členstva komisie. 

Na poslednom zasadnutí minulý týždeň 18. marca v časti „Rôzne” sa bez dlhšej či rozvinutej diskusie rozhodlo, že sa plošne zrušia všetky trojročné zmluvy, keďže podľa Oľhu vraj nemajú oporu v zákone a „skúsenosť ukazuje, že to boli isté preferované subjekty“. Vo výsledku stratili podporu nielen kultúrne centrá, ale napríklad aj hudobné či literárne festivaly, tlačené časopisy a iné dlhotrvajúce veľké projekty v celkovom počte okolo 40 a v sume približne 2 milióny eur. Zaujímavosťou je, že v niektorých z podprogramov je ešte stále možné žiadať si dotáciu aj na tri roky.

V pondelok 23. marca sa priamo pred budovou, v ktorej sídli FPU, uskutočnila tlačová konferencia týchto organizácií a subjektov, aby upozornili verejnosť a médiá na protiprávnosť takéhoto svojvoľného rozhodnutia. V čase konania tlačovky ešte stále nebola zverejnená zápisnica zo zasadnutia, kde sa o „zrušení“ zmlúv rozhodlo. Taktiež bol stiahnutý videozáznam, pravdepodobne z dôvodu porušenia ochrany osobných údajov, keďže sa počas zasadnutia rady, a tým pádom aj na zázname, objavili mená a kontaktné údaje členstva odborných komisií. Medzičasom sa zápisnica na webe FPU už zverejnila, no Rada FPU nekomunikuje ani s dotknutými organizáciami, a doteraz nedala ani stanovisko do médií, kde by vysvetlili svoje rozhodnutie či jeho opodstatnenosť. Organizácie sú však pripravené podať návrh na prokuratúru, pričom sa opierajú aj o právnu analýzu tohto „zrušenia“, ktorú doručili aj do redakcie Artalku a kde sa na záver uvádza: „Z uvedených dôvodov je potrebné dospieť k záveru, že uznesenie Rady FPU o ‘zrušení tzv. trojročných zmlúv’ nemá oporu v zákone o Fonde na podporu umenia a ako všeobecný akt nie je spôsobilé vyvolať právne účinky vo vzťahu k už uzavretým zmluvám.“

Zmluvy teda právne platia a organizácie vyzývajú Radu FPU, aby podpísala dodatky k ich zmluvám, keď si svoju povinnosť vyúčtovať predošlý rok splnili. Festivaly sú naplánované, hostia pozvaní, časopisy sú v tlačiarňach. Ako spomenuli viacerí rečníci a rečníčky na tlačovej konferencii – nielenže sa zrušením zmlúv dostávajú do dlhov, ktoré budú musieť pravdepodobne hradiť zo súkromných peňazí, ale narušuje sa aj reputácia ich podujatí a Slovenska v zahraničí a medzi partnermi na poli kultúry. 

Celé toto ťaženie proti nezávislej kultúre je paradoxné okrem iného aj v tom, že rada ruší to, čo minulý rok sama schválila a podpísala. Inak ako pomstu alebo totálne nepochopenie fungovania kultúrnej scény sa ich konanie asi ani čítať nedá. Ako poznamenala Monika Michnová z divadelného festivalu Dotyky a spojenia – získané peniaze do veľkej miery ostávajú v regiónoch a hradia sa tým nielen lokálni odborníci, ale aj služby. Zároveň veľké podujatia majú potenciál pritiahnuť turistický ruch a financie do inak malých miest, ktoré po zvyšok roka veľa kvalitných kultúrnych podujatí nezažijú.

Veľké kultúrne centrá prišli o možnosť podpory zo strany FPU už v podstate minulý rok, keď ich nezaradili ani do jedného z programov novej štruktúry podpornej činnosti. Momentálne beží kampaň na podporu 33 z nich s názvom Kultúra potrebuje priestor. Na Slovensku sa už stalo koloritom, že obyvateľstvo (finančne) supluje štát na mnohých úrovniach a oblastiach. „Chceme slobodnú krajinu, v ktorej môžeme slobodne tvoriť. Politici sú tu na to, aby vytvárali adekvátne podmienky, a nie na to, aby si vyberali, čo sa im páči a čo nie podľa vlastných, infantilných predstáv o svete,“ povedal pre denník SME Ľudovít Nápoký, šéf organizácie Anténa združujúcej kultúrne centrá po celom Slovensku. Niektoré inštitúcie, najmä zriaďované mestami, krajmi alebo mestskými časťami ponúkajú v reakcii na rozhodnutie FPU svoje priestory a technické zázemie na podujatia zasiahnutých organizácií. 

Ľudia zo všetkých oblastí kultúry, ktorí sa chcú stretnúť a verejne demonštrovať svoju nespokojnosť, tak môžu urobiť budúci utorok 31. marca v rámci Veľkej kultúrnej mobilizácie v Bratislave. Ani študentstvo neostáva ticho a organizuje študentské protesty – Zvoníme na poplach, ktoré sa uskutočnili napríklad včera 25. marca v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a Žiline.

---

Foto: archív autorky