Ľudovít Nápoký: Potrebujeme hľadať nové stratégie ako prežiť

Mohol by si v krátkosti vysvetliť, čo je Anténa a aké organizácie ju tvoria?

Anténa je sieť pre nezávislú kultúru, čo je pomerne všeobecný názov, ale primárne združuje kultúrne a rezidenčné centrá. Vznikla v roku 2009 spojením približne piatich kultúrnych centier a klubov a jej fungovanie sa pomaly vyvíjalo a rástlo. Dnes má 33 členských organizácií a stále pribúdajú ďalšie. Ale je aj niekoľko výnimiek, napríklad máme nezávislé divadlá, ako Divadlo z Pasáže, čo je jeden zo zakladajúcich členov, alebo Divadlo na Peróne. Takisto máme nezávislé kiná – Úsmev, Akropola, prípadne Bombura, čo je primárne hudobný klub. Všetky tieto organizácie sa venujú aj multidisciplinárnemu programu, vzdelávacím aktivitám a podobne.

Prečo mali kultúrne centrá na Slovensku mali potrebu združiť sa pod jednu sieť?

Je to sieť, ktorá bola založená zdola. Zopár centier, ktoré fungovali niekoľko rokov a zdieľali podobné výzvy a záujmy, sa spojilo, aby si vymieňali informácie, zdroje – boli to veľmi praktické dôvody. Agenda siete sa počas rokov aj s pribúdajúcimi členmi košatila, štruktúry sa rozrastali, pretože očakávania členských organizácií sa menili. Sú to kultúrne centrá, ale je dôležité povedať, že naprieč Slovenskom, naprieč Anténou sú veľmi rôznorodé a fungujú vo veľmi rôznych kontextoch, takže majú aj iné očakávania od podpory zo siete.

V minulých rokoch sme prechádzali veľkým strategickým plánovaním, kde sme práve po mnohých rokoch prešli všetky členské organizácie, mali sme rôzne focus groups. V tomto sa cítime aktuálne silní, že sme tak dobre uzemnení a máme veľmi dobrý prehľad o našich členoch, ako fungujú, čomu čelia.

Na svojom webe píšete: „Vyvíjame aktivity smerujúce k zlepšovaniu pozície nezávislej kultúry v spoločnosti.“ Ako fungujete a ako vidíte svoju rolu v rámci kultúrnej scény? Aký typ aktivít vyvíjate na zlepšovanie pozície nezávislej kultúry?

V prvom rade sme spoločný hlas veľkého segmentu nezriaďovanej kultúry. Kultúrne centrá zastupujeme na rôznych fórach. V posledných rokoch, aj s ohľadom na vývoj na národnej úrovni, sme sa zamerali viac na komunikáciu a spoluprácu smerom k samosprávam, pretože vnímame, že to je náš blízky partner, keďže organizácie fungujú hlavne na miestnej a regionálnej úrovni. Doposiaľ bola medzi zriaďovanou a nezriaďovanou kultúrou v samosprávach pomerne veľká priepasť a sú tam mnohé výzvy.

Popri zastupovaní smerom k stakeholderom, ku ktorým počítame aj ďalšie partnerské, strešné organizácie, s ktorými sa snažíme koordinovať a prepájať, sa snažíme podporovať aj spoluprácu a rôzne aktivity smerom dovnútra, medzi našimi členskými organizáciami. Ako Anténa sa zapájame do rôznych projektov, vďaka čomu vieme poskytovať podporu, vzdelávacie aktivity, workshopy, semináre, konferencie, kde sa snažíme profesionalizovať ľudí, ktorí v centrách pracujú, a otvárať verejnú debatu o témach, ktoré sú pre nás dôležité.

Silnou a prirodzenou súčasťou agendy Antény je advokácia a čoraz viac aj aktivizmus. Chceme byť konzistentní, aj keď niekedy, teda hlavne teraz, to prináša veľké obete alebo rany, ale snažíme sa stáť za hodnotami, na ktorých sme roky centrá budovali a neuhneme ani o milimeter. Aj preto sme veľmi aktívnym partnerom Otvorenej Kultúry!. Anténa organizovala mnohé protesty a bola mediátorom na poli zriaďovanej aj nezriaďovanej kultúrnej scény. Pred FPU sme organizovali sériu protestov, kde sme neobhajovali iba vlastné záujmy, ale vytvárali platformu pre všetky oblasti kultúry.

Aká organizácia sa môže prihlásiť do Antény a čo musí spĺňať?

Členská organizácia je kultúrne centrum, ktoré má svoje vlastné priestory, v ktorých stabilne funguje, jeho činnosť je celoročná, nie iba jednorazová, príležitostná alebo výrazne sezónna. Ďalšou podmienkou je multidisciplinárnosť, takže nejde napríklad iba o hudobný klub alebo galériu, ale program by mal byť rôznorodejšieho charakteru. Potom máme podmienku, že činnosť je vykonávaná na profesionálnej úrovni. Aj keď sa tomu mnohí venujú popri svojej práci, ktorá ich dokáže uživiť, výkon je na profesionálnej úrovni. Aby sa mohlo centrum stať riadnym členom, musí fungovať aspoň tri roky.

Sú to tiež rôzne úlohy, ktoré by kultúrne centrum malo napĺňať, napríklad vzdelávaciu, aby sme rozširovali vedomosti o umení a aby sme v mestách, kde fungujeme, vychovávali novú generáciu publika s preferenciami aj pre náročnejšie umenie. Potom je to podpora komunitného stretávania a aktivít, ale aj vytváranie miesta, kde si rôzne typy komunít alebo menšín nachádzajú priestor, kde sa môžu slobodne stretávať, tvoriť, a vedia, že sú tam vítané.

Kultúrne centrá sú silno postavené na hodnotách demokracie a podpore aktívneho občianstva. Cez aktivity, ktoré robíme, sa snažíme povzbudzovať ľudí, aby sa zaujímali o dianie v meste, v krajine, kde žijú, aby aktívne participovali na tom, ako vyzerá prostredie, v ktorom pôsobia.

Akú má Anténa vnútornú štruktúru členov a ako prebiehajú rozhodovacie procesy?

Naša základňa je rozdelená na dva hlavné typy členstva – riadne a pridružené. Väčšina centier sú riadne členské organizácie a osem je pridružených. Máme členov aj v špeciálnej kategórii – priatelia siete, čo sú ľudia, ktorí sa vo fungovaní Antény a kultúrnych centier angažovali.

Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie, ktoré tvorí jeden delegát/delegátka za každé centrum. Toto valné zhromaždenie hlasuje a schvaľuje najdôležitejšie rozhodnutia siete ako prijímanie nových členov a rozhodovanie o smerovaní Antény a pod. Máme predsedníctvo, ktoré tvoria traja najvyšší členovia, a je to najvýkonnejší orgán, a potom širšie predsedníctvo, ktoré slúži ako rozšírenie reprezentatívnej vzorky zástupcov kultúrnych centier. Chceli sme mať efektívny nástroj na to, ako dostávať rýchlo spätnú väzbu, takže tam máme zástupcov z geograficky aj typovo rôznorodých centier.

V jednom rozhovore Marek Adamov z Novej synagógy v Žiline povedal, že kultúrne centrá na Slovensku – v tom množstve, rozložení aj v menších mestách a ich potenciáli pre rozvíjanie komunitného života – sú unikátom v Európe. Súhlasíš s týmto tvrdením?

Áno, úplne sa stotožňujem s tým, čo hovorí Marek, a viem to potvrdiť aj priamou skúsenosťou. Anténa je súčasťou mnohých medzinárodných sietí, napríklad najznámejšej Trans Europe Halles, čo je európska sieť kultúrnych centier, ale aj novšej siete Reset pre nezávislú kultúru a média. Slovensko je jedna z najmenších európskych krajín, a keď vycestujeme napríklad na stretnutie Trans Europe Halles, tak máme jedno z najväčších zastúpení kultúrnych centier aj v porovnaní s krajinami ako Nemecko, Francúzsko alebo Poľsko a Česko.

Aké faktory podľa teba ovplyvnili vytvorenie takej bohatej siete kultúrnych centier?

Na Slovensku štát dlhodobo zlyháva v budovaní kultúrnej infraštruktúry. V nejakom momente začiatkom nultých rokov sa ľudia rozhodli, že nemá zmysel čakať, že táto krajina vybuduje infraštruktúru pre nezávislú kultúru. Všetky kultúrne domy a zariadenia, ktoré sme tu mali, štátne i mestské, boli zaseknuté v histórii a neboli schopné reflektovať súčasné umenie. Aj to bol katalyzátor, prečo nad tým vôbec ľudia začali rozmýšľať. Veľkým impulzom potom bolo zlepšovanie podmienok pre fungovanie takéhoto typu organizácií, čiže do veľkej miery aj založenie Fondu na podporu umenia, kde vznikli aj programy na podporu celoročnej činnosti kultúrnych a rezidenčných centier. Aj keď to boli limitované zdroje, boli pomerne dlhú dobu predvídateľné. V mnohých prípadoch to tiež súvisí aj s podporou miest a krajov, ktoré poskytli priestory, do ktorých zase naše občianske združenia vložili svoje vlastné finančné, časové a personálne investície.

Už od minulého roka sú medzi najviac ohrozeným sektorom v oblasti kultúry na Slovensku práve nezávislé kultúrne centrá. FPU ich do novej štruktúry podpory na rok 2026 ani nezaradilo ako (pod)program, zároveň ich vedenie ministerstva a FPU v médiách stále očierňujú a nazývajú rôznymi prívlastkami. Snažia sa neustále naznačovať, že dotácie boli doteraz prideľované len vybraným subjektom. Prečo sa podľa tvojho názoru práve kultúrne centrá stali takýmto terčom?

Myslím si, že kultúrne centrá sú prototypom organizácii, ktoré sú v priamom protiklade s tým, ako si ministerstvo a vedenie FPU predstavuje, že by kultúrna infraštruktúra a ponuka mala vyzerať. Na začiatku som opisoval, na čom sú centrá postavené, a to je presne to, čo im prekáža. Naše centrá sú silno hodnotovo ukotvené, vytvárame priestory, kde sa diskutuje otvoreným spôsobom, kde sa snažíme vzdelávať ľudí, rozvíjať kritické myslenie a podporujeme súčasné formy experimentálneho umenia, ktoré sú často týmito ľuďmi vnímané ako skazené.

Je to podmienené tým, kto sú ľudia, ktorí vedú rezort – sú poháňaní veľmi chorým vnímaním sveta, sú veľmi zatrpknutí, z okraja spoločnosti zo zakonšpirovaných kruhov sa nejakou náhodou dostali k moci. Nemôžu si predstaviť, že existuje otvorený, transparentný, kriticky fungujúci svet a systém. Sme prototypom toho, čo nenávidia – sloboda, experiment, veci náročnejšie na porozumenie. Nie sme to „wellnessové umenie”, o ktorom si myslia, že je správne.

Zároveň zazneli vyhlásenia z úst pána Oľhu, že hryzieme ruku, ktorá nás kŕmi. Títo ľudia si myslia, že verejné zdroje slúžia na kupovanie politickej priazne. Neviem, kde prišli k tomuto presvedčeniu, keďže neprerozdeľujú svoje peniaze, ale peniaze nás všetkých. A tie peniaze sú určené na organizovanie podujatí a prevádzku priestorov, nie na našu lojálnosť.

Zároveň vás obviňujú z „politikárčenia” alebo spájajú s opozíciou…

Treba rozlišovať nestraníckosť a apolitickosť. Áno, sme nestranícki, ale nie sme apolitickí. Všetko je politika a my sa netajíme tým, že sme angažovaní. Ide nám o hodnoty, ktoré sú univerzálne, a ak sa k nim táto koalícia alebo strana, ktorá spravuje rezort kultúry, nehlási, tak áno, bohužiaľ, budeme vždy viac spájaní s aktuálnou opozíciou.

Takže momentálne kultúrne a rezidenčné centrá nemôžu získať žiadnu podporu z FPU?

Mohli sme si do určitej miery žiadať čiastkovú podporu v podprogramoch, ktoré ale boli veľmi okresané. Podľa prvých výsledkov z tohto roka sa ukazuje, že podpora bola zrušená cielene. A nie je to tak, že by fond mal záujem financie aspoň v obmedzenej miere do kultúrnych centier dostať cez konkrétne aktivity v jednotlivých žánroch, pretože takmer všetkým centrám je podpora zamietaná aj v čiastkových programoch. Je to frontálny útok na kultúrne a rezidenčné centrá.

V marci chcela rada FPU zrušiť viacročné zmluvy, no v súčasnosti, po verejnom tlaku, tvrdia, že na ministerstve len prebieha kontrola projektov, ktoré však už skontrolovalo FPU. Aký je momentálny stav s viacročnými zmluvami, ktoré získali aj niektoré kultúrne centrá?

Z 33 centier, ktoré máme v Anténe, mali štyri šťastie, že mali zazmluvnenú podporu na viac ako len jeden rok, pretože patria k tým väčším. Na začiatku roka 2026 museli tieto organizácie splniť podmienku vyúčtovania predošlého roka, na základe ktorého sa malo prejsť k prídelu dotácie na aktuálny rok.

Ešte v januári sme podávali vyúčtovania našich predošlých rokov, ktoré boli následne samotným fondom schválené bez akýchkoľvek pripomienok. Aj napriek tomu sme sa dodnes nedočkali posunu. Na konci marca prišlo rozhodnutie rady FPU, ktorá povedala, že en bloc ruší viacročné zmluvy. To pre nás znamenalo, že tri mesiace prevádzky, výplat pre celé tímy, organizovania podujatí plus plánovania všetkých ďalších na nasledujúce mesiace sa zrazu ocitli nepokryté. Dostali sme sa do veľmi nepríjemnej situácie, keď sa nám vytvorili dlhy, ktoré musíme znášať na vlastné náklady. Každým jedným dňom dlhy obrovským spôsobom narastajú. Prevádzkujeme veľké priestory, ktoré stoja aj desať tisíc eur mesačne, a máme záväzky voči majiteľom budov. Okamžite sme museli začať jednať o úprave nájomných zmlúv.

Nedá sa to asi zovšeobecniť, tak sa opýtam na konkrétny prípad. Okrem Antény pôsobíš v bratislavskom kultúrnom centre A4 – priestor súčasnej kultúry. Akú časť financovania alebo aký typ programu pokrývali granty z FPU u vás?

Pri A4-ke sme sa museli vzdať našej hlavnej sály, pretože nie sme schopní za ňu platiť a prenajímame si ju už iba na konkrétne podujatia. To je možné iba vďaka zhovievavosti majiteľa budovy, ktorý nemusel pristúpiť na takúto hru. Tieto dotácie nám pomáhali vykrývať väčšinu výdavkov na prevádzku, pretože pri skoro všetkých grantoch sú neoprávneným nákladom.

Zároveň je tu obrovská neistota, ktorá veľmi negatívne dopadá na fungovanie našich tímov. Sme nútení prepúšťať ľudí alebo krátiť úväzky. Mnohí nemôžu s týmito riešeniami nesúhlasiť, pretože je to ich jediné živobytie, ktoré je už aj tak veľmi limitované. Organizácie sa začínajú zvnútra rozpadať.

Vedeli by ste túto chýbajúcu časť príjmov, ktorú zabezpečovali dotácie, pokryť napríklad zo vstupného či zo zisku z vášho programu?

Kultúrne centrá prezentujú primárne nekomerčné umenie a nie podujatia, ktoré sú nutne ziskové. Skôr sa pozeráme na kvalitu, na inovatívnosť, experiment, dávame priestor aj menšinovým produkciám a pre menšinové publikum. Bez verejnej podpory takýto program nie je udržateľný. Práve na to fond slúži, aby nepodporoval komerčné podujatia, ktoré si dokážu vygenerovať príjmy, ale takéto typy produkcií. Sme tlačení do zmeny nášho programu a straty vlastnej identity. Narážame aj na hranice, kde to ešte má stále význam a kde už strácame vlastnú tvár a priazeň publika.

Pre nás je dôležité, aby sme vedeli zostať na výške vstupného, ktorú si ľudia vedia dovoliť. Vďaka verejnej podpore môže byť vstupné zadarmo alebo do desať eur. Projekty, ktoré stratili podporu, sú nútené za jedno predstavenie pýtať v súčasnosti aj dvojnásobok, ak chcú pokračovať. Nechceme prenášať zodpovednosť na ľudí a z našich kultúrnych centier robiť elitárske spolky, ale sme do toho tlačení.

Aké právne, ale aj iné nástroje a kroky ešte máte k dispozícii, aby ste sa obránili alebo vymedzili voči zrušeniu viacročných zmlúv zo strany FPU?

Podali sme podnet na Generálnu prokuratúru a dozornú komisiu Fondu na podporu umenia a žiadame, aby bolo preskúmané, či vôbec má rada – a už vieme, že pravdepodobne nie, ale zaujíma nás názor Generálnej prokuratúry –kompetenciu urobiť takéto rozhodnutie. Podľa právnych analýz, ktoré máme, sa rada nemôže len tak na popud jedného človeka rozhodnúť, že zruší zmluvy. Platné zmluvy proste platia aj naďalej, aj napriek uzneseniu rady. Takúto kompetenciu má iba súd alebo ak sa dve strany spolu dohodnú.

Podpora bola pridelená na tri roky s konkrétnymi sumami na každý jeden rok. Mnohé z tých projektov dokonca boli schválené a aj podpísané priamo predsedom rady, ktorý dnes hovorí, že je to protizákonné. Tu vidíme absolútny mentálny rozpad tohto človeka, ktorý sa snaží obviňovať všetkých navôkol, no sám si protirečí a jeho slová nemajú žiadnu váhu.

O tom sa až tak nehovorí, ale aj zrušenie podpory pre kultúrne a rezidenčné centrá je po analýze našich právnikov v rozpore so zákonom, pretože zákon o Fonde na podporu umenia stanovuje, aké typy oblastí fond podporuje. Medzi nimi sa spomína aj podpora celoročnej činnosti a prevádzky kultúrnych a rezidenčných centier, pretože je potrebná právna istota pri prevádzke celoročne fungujúcich priestorov. To sa nedá robiť len z roka na rok. Všetkými právnymi krokmi sa budeme brániť aj voči tomuto zrušeniu, pretože bolo absolútne účelové, ničím neargumentované a podľa nás aj protizákonné.

Koľko centier je reálne ohrozených – hrozí im zánik alebo sa v nedávnej minulosti pre neistú situáciu v kultúre už zatvorili?

Máme prvé tri centrá, ktoré skončili svoju činnosť. Minulý rok to bol T3 – kultúrny prostriedok z Bratislavy, tento rok Eleuzína v Banskej Štiavnici a tretie je Diera do sveta z Liptovského Mikuláša. Bola to kombinácia dôvodov, ale podpora z FPU a podmienky, ktoré sa neustále zhoršujú, boli tými hlavnými dôvodmi aj z dlhodobého hľadiska.

Je ťažké odkomunikovať ľuďom, v akej sme aktuálne situácii a že do poslednej chvíle priestory a podujatia zachraňujeme aj napriek tomu, že podmienky sa iba zhoršujú, že to ťaháme na dobrovoľníckej úrovni a kultúrne centrá prevádzkujeme popri zamestnaní, ktoré nás živí. Navonok sa ľuďom môže zdať, že sa nič nedeje a že situácia nie je až taká zlá. V skutočnosti dnes kultúrne centrá fungujú len vďaka tomu, že do ich záchrany vkladáme všetko, pretože nechceme, aby roky našej práce vyšli nazmar. Neznamená to však, že to takto môže pokračovať ďalej, že je to udržateľný spôsob fungovania.

Ekosystém sa rúca aj v smere k medzinárodným projektom, kde máme záväzky. Stávame sa neserióznymi, nespoľahlivými partnermi, ktorí ohrozujú celé projekty. Ako som spomínal Trans Europe Halles – aktuálne sa konalo stretnutie členov vo Francúzsku. Anténa a slovenské kultúrne centrá tvoria jedno z najsilnejších zastúpení spomedzi európskych krajín. Na poslednom stretnutí tam bol iba jeden zástupca. Slovensko začína byť vymazávané z prítomnosti v európskych štruktúrach, čo je obrovská hanba a je to veľmi smutné.

Spustili ste jednu z najväčších crowdfundingových zbierok v oblasti kultúry na Slovensku, ktorej cieľom je vyzbierať až 500 tisíc eur. Pre koho sú peniaze určené?

Máme ďalšie kultúrne centrá, ktoré sú na pokraji existencie. Aj preto sme sa rozhodli spustiť zbierku na Donio, a to spôsobom, že sa všetky centrá z Antény spájame dokopy. Tak ako doteraz chceme spoločne prejsť týmto obdobím a solidárnym spôsobom prerozdeľovať peniaze, ktoré sa nám spoločnými silami podarí získať. Aj centrá, ktoré na tom nie sú až tak zle, vkladajú obrovskú energiu do kampane, chcú zo solidarity pomôcť slabším. Ale situácia sa mení pomerne rýchlo a aj pre centrá, ktoré možno majú teraz plán, je nasledujúce obdobie s veľkým otáznikom, pretože zdroje sú limitované.

Momentálne máte vyzbieraných viac ako 145 tisíc eur. Ako bude prebiehať to solidárne prerozdeľovanie zdrojov, ktoré si spomínal?

Máme niekoľko vopred zadefinovaných modelov, akým spôsobom by sa prerozdeľovanie dalo zrealizovať. Keď sme boli vo fáze spúšťania zbierky, uvedomili sme si dôležitú vec, že situácia je dynamická. V čase, keď sa bude zbierka končiť a budeme vedieť, s akým objemom pracujeme a v akej situácii sú konkrétne centrá, budeme spoločným facilitovaným stretnutím hľadať ten najlepší možný model v danom momente. Budeme sa snažiť, aby podpora išla do centier, ktoré to budú najviac potrebovať.

Sme ešte stále v kampani a máme pred sebou aj väčšie aktivity, ktoré plánujeme, takže verím, že zbierka bude výrazne rásť. Sme v kontakte s rôznymi firmami, súkromným sektorom, kde veci trvajú dlhšie, ale je perspektíva, že sa nám podarí získať pomerne veľký objem ďalších prostriedkov, takže sme ešte celkom pozitívne naladení. Príjemným prekvapením pre nás je, že sa deje veľa spontánnych vecí bez toho, aby sme niekoho oslovovali – proaktívne nás oslovujú rôzne organizácie, iniciatívy. Vznikajú aj ďalšie výzvy, ktoré sú smerované pre kultúrne centrá, napríklad cez nadácie. V konečnom dôsledku bude objem financií možno aj väčší, ako sme očakávali.

V kampani vám prispelo cez 3000 darcov. Nie je to málo, ale ani veľa, ak vezmeme do úvahy, že ide o podporu až 33 centier po celom Slovensku. Myslíš si, že je to nezáujmom širokej spoločnosti o kultúru alebo všeobecným vyčerpaním ľudí zo suplovania štátu a financovania rôznych oblastí?

Myslím si, že to je komplexná vec a dôvodov je asi viacero. Krátko nato, ako sme zbierku založili, prišla informácia o rušení viacročných zmlúv a okamžite začali vznikať ďalšie zbierky, ako keby sa táto krajina prepla do crowdfundingového modelu. Tento štát zlyháva vo všetkých oblastiach, skladáme sa od liekov, liečby, opravy nemocníc, po nákup toaleťáku do nemocníc až po kultúru. Okrem zvyšovania dane a odvodov sú tu rôzne krízy. Vnímame to naprieč kultúrnym sektorom, aj z toho komerčnejšieho máme informácie, že mnohé podujatia, ktoré by za normálnych okolností boli vypredané, sa rušia alebo sa presúvajú do menších priestorov.

Martina Šimkovičová povedala o poberateľoch dotácií z FPU, že si z fondu spravili bankomat. Je však na Slovensku možné stabilné viaczdrojové financovanie kultúry? Aké sú vaše ďalšie možnosti, napríklad na úrovni krajov a miest, prípadne súkromného sektora?

Na dlhodobý problém slabého alebo v zásade nemožného viaczdrojového financovania sme upozorňovali už niekoľko posledných rokov. Nie je to vôbec niečo, čo by nám vyhovovalo – prílišná závislosť od jedného zdroja je veľmi nebezpečná a teraz to vidíme naplno. Pri malých centrách je závislosť od FPU do výšky 80 – 90 %, pri veľkých je to medzi 30 – 50 %.

Česť výnimkám v mestách a krajoch, ale podpora zo samospráv je veľmi limitovaná. Hovoríme väčšinou skôr o stovkách eur, ktorými mestá a kraje podporujú kultúrne centrá alebo kultúru celkovo. Na samosprávy sú však neustále prenášané ďalšie zodpovednosti zo strany štátu, ktorý sa zároveň snaží ich rozpočet neustále krátiť, a aj oni sú pod veľkým tlakom. Ale samozrejme, je to často o politickom rozhodnutí, s akými rozpočtami na kultúru hospodária. Práve teraz pracujeme na analýze všetkých dotačných schém určených pre kultúru v krajoch, lebo by sme boli radi, keby sme sa začali rozprávať o týchto témach na základe reálnych dát. Nechceme na samosprávy útočiť, ale aby z dlhodobého hľadiska mohla byť nezriaďovaná kultúra udržateľnejšia, budú musieť zohrať oveľa dôležitejšiu rolu.

Je tu obrovská súťaž, pretože nielen kultúrne centrá, ale aj ďalšie organizácie a oblasti umenia sú v podobnej alebo porovnateľnej situácii. Ak vypadávajú naši partneri, ktorí takisto nemajú zdroje na pokračovanie, veľmi výrazne sa to odráža aj na našej schopnosti prežiť. Do toho všetky konsolidácie a rôzne svetové krízy, keď ľudia veľmi zvažujú, na čo budú míňať peniaze. Keď sa obraciame na ďalších partnerov, ako sú samosprávy, firemný sektor, z každej strany počúvame podobné odpovede, že táto kríza dopadá aj na nich.

A čo medzinárodné grantové schémy? Sú v dnešnej dobe pre vás dostupné?

Pre menšie kultúrne centrá je administrovanie medzinárodných projektov často náročné, keďže sa vyžaduje pomerne veľké spolufinancovanie. Ministerstvo dlhodobo deklaruje v rôznych oficiálnych dokumentoch na európskej úrovni, že podporuje pokračovanie všetkých európskych grantových schém, ale je to práve toto ministerstvo a ich nominanti v FPU, ktorí absolútne zlikvidovali akékoľvek mechanizmy na podporu spolufinancovania medzinárodných projektov. Takže zháňame podporu v zahraničí na spolufinancovanie projektov, ktoré podporujú distribúciu a tvorbu umenia na Slovensku a jeho vývoz von.

V kampani Kultúra potrebuje priestor uvádzate: „Aj vďaka verejnej podpore z Fondu na podporu umenia 33 centier v sieti Anténa zorganizovalo v roku 2025 cez 5 600 podujatí, ktoré navštívilo viac ako 280 tisíc ľudí.“ Ak pre nedostatok financií kultúrne centrá zaniknú, čo alebo kto bude suplovať ich program a dostupnosť v menších mestách? Ako by v blízkej budúcnosti vyzeralo Slovensko bez kultúrnych centier?

Ako by Slovensko mohlo vyzerať v prípade, že by mnohé z centier zanikli, sme trochu načrtli v našej kampani, kde sme ukázali, že priestory, ktoré spravujeme a ktoré sú plné života, sme našli väčšinou opustené, zdevastované. Ak ich prenecháme v rukách štátu, pričom vidíme, aké priority má táto vláda a aké témy ju zaujímajú, môže sa stať, že naše centrá sa premenia na záložne, kde sa budú kopiť všetky nakradnuté veci z obchodov, keďže už ani kradnutie v tejto krajine nie je trestným činom. To hovorím trochu s „nadsázkou“.

V mnohých mestách a obciach naozaj neexistujú takmer žiadne iné kultúrne priestory, ktoré by prinášali kultúrnu ponuku alebo priestor na stretávanie. Naše centrá fungujú v malých mestách a obciach, ako Divadlo Potôň v Bátovciach, klub Bombura v Brezne, Periférne centrá v Dúbravici, a tak ďalej. Pre ľudí by sa stal život v týchto mestách smutnejším.

Takéto kultúrne priestory sa nedajú vybudovať zo dňa na deň, ani celá fyzická infraštruktúra, programová skladba, koncepcia, za ktorou sú konkrétni ľudia, ktorí nestoja v tejto krajine v zástupoch a určite nie v takých mestách, ktoré zažívajú veľký odliv ľudí – a nielen mladých. Perspektíva toho, že by sa mohli vrátiť, sa ešte znižuje. Kultúrne centrá často podporujú turizmus v mestách a krajoch, takisto aj podnikateľské prostredie, je tam množstvo naviazaných dodávateľov, ako sú ubytovacie zariadenia pre účinkujúcich a podobne.

Čo by ste do budúcna v otázke financií, ale aj celkového fungovania v ekosystéme našej kultúrnej scény potrebovali? Čo by vám pomohlo stabilizovať sa a nebyť tak závislí len od jedného zdroja?

Rok 2027 nie je až tak ďaleko a bude ešte horší ako rok 2026. Takéto zbierky, ako robíme teraz, sa nedajú robiť nonstop a potrebujeme hľadať nové stratégie ako prežiť. Na podpore z verejných zdrojov budeme naďalej trvať, pretože je to absolútne legitímne očakávanie. Rovnako ako iné oblasti (napr. zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, sociálna starostlivosť), ktoré sú podporované formou dotácie z verejných zdrojov, aj kultúra napĺňa verejný záujem. Pomohla by nám napríklad veľmi praktická vec, a to prechod z projektového fungovania a provizória bližšie k modelu, ktorý funguje napríklad v sociálnych službách, v podobe nárokovateľnosti a predvídateľnosti podpory pri splnení určitých kritérií.

Je pre nás ťažké obraňovať status quo, ktorý tu bol, pretože bol veľmi vzdialený ideálu. Potrebovali by sme zásadné reformy viacerých zákonov alebo vznik kultúrnych politík a legislatívy, ktorá chýba dodnes, ako zákon o sponzoringu v kultúre – dnes je veľmi komplikované nájsť osvietené firmy, ktoré by chceli podporiť kultúrne organizácie. Takisto je to reforma zákonov, ktoré upravujú fungovanie samospráv, pretože od nich môžeme žiadať väčšie zapojenie, ale aj oni majú limity. Je to aj zákon o FPU, keďže táto inštitúcia je absolútne zdecimovaná. Väčšina zamestnanectva fondu, odborníkov, odborníčok, ktorí sa podieľali na komplexnom systéme odborných komisií, odišla a bude veľmi rozmýšľať, ako a kedy sa vrátia. Pre verejnoprávne fondy, o ktorých sme si mysleli, že boli odpolitizované a nezávislé, bude do budúcna potrebné nájsť spôsoby, ako ich lepšie ochrániť pred politickými nájazdmi a vplyvom. Sú to obrovské a komplexné výzvy, na ktoré neexistujú jednoduché riešenia a my teraz zachraňujeme rok 2026.

---

Foto: archív siete Anténa