OK!: Rezort kultúry potrebuje okamžitý záchranný zásah

Mohli by ste v krátkosti predstaviť, o aký typ dokumentu ide a čo je jeho cieľom?

Zuzana Borošová (ZB): Plán obnovy a odolnosti kultúry (ďalej POOK) je akčný plán s konkrétnymi krokmi, ktoré majú zastaviť deštrukciu rezortu kultúry, stabilizovať ho a zabezpečiť čo najrýchlejšiu obnovu. POOK bude obsahovať okamžite realizovateľné opatrenia pre prvých sto dní a prvý rok po výmene vedenia ministerstva. Nejde o stratégiu, ale o súbor konkrétnych krokov, ktoré možno rýchlo aplikovať, pričom rozpracúva aj víziu na celé volebné obdobie. Dokument vzniká mimo štátnej správy, je odborný, nadstranícky a vychádza zdola – z kultúrnej obce.

Z akých konkrétnych dôvodov vyvstala potreba tento dokument vytvoriť?

Daniel Vadas (DV): Rezort kultúry bol počas pôsobenia Martiny Šimkovičovej a SNS rozložený natoľko, že potrebuje okamžitý záchranný zásah. Kultúrna obec pociťuje zodpovednosť za ďalší osud sektoru a ponúka svoju odbornosť i schopnosti pri nastavení obranných mechanizmov a obnove jeho životaschopnosti. Cieľom je nielen návrat k funkčnosti, ale jej posilnenie nad úroveň pred rokom 2023. POOK má byť pripravený tak, aby nová vláda mohla konať okamžite – po zmene vlády si sektor nebude môcť dovoliť čakať na prípravu týchto krokov.

V roku 2023 bol dokončený a zverejnený dokument Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030, ktorý vznikol na pôde Ministerstva kultúry SR za pomoci a konzultácií odbornej kultúrnej obce. Je známe, že ministerstvo na čele s Martinou Šimkovičovou postupné plnenie akčných plánov a dlhodobej stratégie odmietlo. Bude sa POOK nejako odlišovať, resp. bude zo Stratégie vychádzať?

Mirka Benková (MB): POOK nadväzuje na východiská Stratégie KKP 2030, no nie je strategickým dokumentom. Je akčným plánom, ktorý reaguje na akútny rozklad rezortu – reagovať teda bude na stav, v ktorom sa dnes nachádzame. Ten sa radikálne líši od stavu, počas ktorého bola pripravovaná Stratégia KKP 2030. Líšiť sa teda budú aj problémy, na ktoré sa bude zameriavať.

Pre koho bude výsledný dokument určený? Kto by sa oň mal zaujímať a dodržiavať ho?

DV: Určený je primárne pre politickú reprezentáciu, ktorá môže v budúcnosti spravovať alebo podporovať rezort kultúry. Práve spolupráca s budúcou politickou reprezentáciou je kľúčová pre to, aby sa kroky pripravené v rámci POOK mohli implementovať. Zároveň je adresovaný odbornej verejnosti, keďže na jej trvalom zapojení má stáť budúca kultúrna politika. Slúži aj širokej verejnosti ako nástroj komunikácie hodnôt a dôležitosti kultúrnej politiky.

Ako by ste zo svojej súčasnej pozície charakterizovali kultúru, ktorá je odolná?

MB: Odolná kultúra je autonómna, chránená pred politickým zasahovaním, má spravodlivé pracovné podmienky, férové a stabilné financovanie, infraštruktúru, silnú občiansku participáciu a zahŕňa rešpekt voči ľudským právam. Opiera sa o transparentné procesy, inkluzívnosť, sociálnu stabilitu a medzinárodnú prepojenosť.

Ak hovoríte o potrebe obnovy kultúry, k akému stavu by mali viesť navrhované kroky – k návratu k situácii pred jeseňou 2023, alebo premýšľate už aj viac nad tým, ako napríklad navrhnúť rozvoj vecí, ktoré ani pred aktuálnym vedením rezortu kultúry nefungovali veľmi dobre?

ZB: Cieľom nie je len návrat pred rok 2023. POOK má nastaviť mechanizmy, ktoré posunú kultúru do odolnejšieho a lepšieho stavu ako v minulosti – tak, aby sa súčasná situácia neopakovala. Okrem sanácie škôd ponúkneme aj riešenia dlhodobých výziev, s ktorými sa sektor stretával aj pred súčasným vedením rezortu.

Máme za sebou už dva roky súčasnej vlády. Podľa všetkého nás ešte ďalšie dva čakajú. Aký časový harmonogram príprav ste prichystali? Aký časový úsek by POOK mal po uvedení do praxe pokrývať?

MB: POOK sa bude pripravovať od decembra 2025 do januára 2027, aby bol hotový minimálne šesť mesiacov pred parlamentnými voľbami. Harmonogram zahŕňa tri kolá pripomienkovania a verejné prezentácie.

Ťažiskom dokumentu budú konkrétne opatrenia pre obnovu rezortu – legislatívne, organizačné, finančné a systémové. Budú odstupňované podľa naliehavosti (sto dní – rok – celé volebné obdobie). Dokument sa sústreďuje na obnovu funkčnosti, stabilitu, odolnosť a dlhodobé systémové riešenia.

POOK bude vychádzať z aktuálnej situácie v kultúre na Slovensku. Odkiaľ budete čerpať konkrétne aktuálne dáta, keď IKP už neexistuje?

ZB: Údaje o súčasnom stave sú stále dostupné z viacerých verejných zdrojov – od hlavnej knihy rozpočtu na stránkach MF SR, cez dotačné systémy, Satelitný účet kultúry a kreatívneho priemyslu, databázy CRZ a ÚVO, až po štatistiky v kultúre KULT a ďalšie zdroje. Množstvo analýz, ako napríklad revízia výdavkov na kultúru, je zároveň mimoriadne informačne bohatých a poskytuje detailný pohľad na dané problematiky za kultúrne sektory. Zahraničné zdroje zahŕňajú údaje z Eurostatu, databázy EGMUS a ďalších reportov produkovaných oficiálnymi štatistickými úradmi krajín EÚ, ako od NIPOS, Statistics Poland a pod.

Bude pre jednotlivé oblasti a navrhované kroky na ich obnovu navrhnutý aj rozpočet a financovanie?

DV: V rámci POOK budeme analyzovať aj rozpočtové dopady navrhnutých krokov. Opatrenia majú byť rozpočtovo realistické a aplikovateľné aj v súčasnom stave verejných financií. Zároveň POOK bude navrhovať aj nástroje na získanie ďalších zdrojov.

Počas tretieho strategického stretnutia sa hlasovalo, či kultúrna obec udelí na prípravu dokumentu mandát pre OK!, ktorý aj získala. V rámci prezentácie plánu zaznelo, že jeho obsah sa bude vytvárať participatívne a prostredníctvom viacerých tímov. Akú úlohu v príprave bude teda platforma OK! zohrávať?

DV: OK! koordinuje celý proces – projektový manažment, participáciu, komunikáciu, fundraising, vizuálnu identitu, komunikáciu s politickými stranami. Odborné výstupy budú tvoriť pracovné skupiny, do ktorých majú dvere otvorené aj ľudia, ktorí nie sú signatármi OK!.

Participácia zahŕňa priamu účasť odborníkov a odborníčok v pracovných skupinách aj otvorené pripomienkovanie verejnosťou vo všetkých fázach. Kultúrna obec bude nielen konzultovať, ale aj spoluvytvárať obsah dokumentu, najmä prostredníctvom týchto pracovných skupín.

Prípravný tím POOK by mal zahŕňať viacero úrovní rôznych pozícií a tematicky zameraných skupín. Akým spôsobom sa budú vyberať jednotlivé členky a členovia obsahových tímov? Kto bude rozhodovať o ich zaradení do týchto tímov?

MB: Záujemcovia a záujemkyne sa môžu prihlásiť cez formulár. Projektový tím následne zostaví pracovné skupiny (max. 10 ľudí). Ak je o zapojenie do niektorej zo skupín viac záujemcov, o zložení rozhodne Koordinačný tím OK! tak, aby bolo v každej skupine zapojené čo najširšie spektrum skúseností, názorov a prístupov. Skupiny si následne volia píšuce členstvo a gestorstvo.

Okrem ľudí pracujúcich v rôznych odvetviach kultúry na Slovensku máte v pláne spolupracovať aj s odborníčkami a odborníkmi z iných oblastí?

ZB: Áno, POOK počíta s prizývaním externých odborníkov a odborníčok podľa potreby, najmä v rámci prierezových skupín (analytika, legislatíva).

Do prípravy POOK by mali byť zapojené aj vybrané politické strany. V prezentácii ste spomínali, že ich výber bol podmienený ich deklarovaným demokratickým zameraním a nepodieľaním sa na aktuálnej deštrukcii kultúry. Ktoré strany to sú a s ktorými ich členkami či členmi budete komunikovať?

DV: Cieľom POOK je implementácia navrhnutých riešení v praxi. Komunikovať teda chceme s čo možno najširším spektrom strán – vylúčili sme však strany súčasnej koalície, ktoré realizujú aktuálne deštruktívne kroky, a extrémistické strany. Komunikovať plánujeme so stranami, ktoré majú teoretickú šancu dostať sa do parlamentu, aktuálne teda ide o Progresívne Slovensko, Slobodu a Solidaritu, Demokratov, Hnutie Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie a Maďarskú alianciu. Komunikácia s osobami, ktoré v daných stranách zodpovedajú za kultúru, sa už začala – s výnimkou poslednej menovanej.

Samotný POOK by mal byť ako dokument nadstranícky a bude vznikať priamou súčinnosťou kultúrnej obce, nie je teda vytvorený na pôde ministerstva ani inej vládnej či štátnej inštitúcie. Prečo ste sa rozhodli zapojiť do koncepcie tohto projektu aj ľudí zo straníckej politiky?

ZB: Pretože obnova rezortu je politický proces. Aby mal POOK reálny dopad, strany ho musia implementovať, a šancu na implementáciu sa snažíme zvyšovať aj dôslednými konzultáciami s politickými stranami. Dokument však zostáva odborný a nadstranícky.

Ako konkrétne a do akých procesov by sa vybraní politici a političky mali zapájať?

MB: Do konzultácií čiastkových otázok, individuálnych aj kolektívnych stretnutí a neskôr do podpisu Memoranda. Nemôžu byť členmi či členkami pracovných skupín a nemajú vplyv na schvaľovanie dokumentu.

V závere príprav by mali participujúce politické strany podpísať Memorandum. Bude ich táto dohoda o implementácii a spolupráci zaväzovať k dodržiavaniu POOK, ak by vyhrali nasledujúce parlamentné voľby? Ako chcete dosiahnuť, že sa k tomu reálne zaviažu a po získaní mandátu ho rovnako neodmietnu, ako to urobila so Stratégiou KKP 2030 Martina Šimkovičová?

ZB: Áno. Strany sa podpisom verejne zaviažu presadzovať návrhy POOK vo vláde, parlamente alebo regionálnych štruktúrach. Budú mať možnosť podpísať dokument ako celok alebo len jeho kapitoly. OK! bude po voľbách plnenie Memoranda monitorovať.

V prípade, že parlamentné voľby znova vyhrá aktuálna politická garnitúra, prípadne jej obdobné zloženie, budete mať ambíciu presadiť POOK aj medzi nimi?

DV: Strany súčasnej koalície síce nebudú prizvané ku konzultáciám, aj ony však budú mať šancu prihlásiť sa k Memorandu. O presadenie krokov popísaných v POOK sa budeme snažiť pri akejkoľvek garnitúre.

---

Foto: Nina Mikušková, Gabriela Bírošová